Ako Naď riskoval bezpečnosť Slovenska darovaním MiG-29
Kauza darovania slovenských stíhačiek a protivzdušných systémov Ukrajine sa po rozhodnutí generálneho prokurátora Maroša Žilinku vracia do centra pozornosti. Nejde už iba o politický spor o pomoc Kyjevu. V hre sú otázky ústavných kompetencií vlády, hospodárenia s majetkom štátu a predovšetkým zodpovednosti za obranyschopnosť Slovenska.
Darovanie slovenských stíhačiek MiG-29 a protivzdušných systémov KUB Ukrajine v marci 2023 bolo jedným z najzásadnejších rozhodnutí bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa. Vtedajšia vláda Eduarda Hegera ho prezentovala ako pomoc krajine brániacej sa ruskej agresii. Dnes, viac ako tri a pol roka po rozhodnutí, sa však prípad opäť dostáva pred orgány činné v trestnom konaní.
Dôvodom je rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku z 30. októbra 2026. Ten zrušil predchádzajúce rozhodnutie o zastavení trestného stíhania a nariadil, aby sa vo veci opätovne konalo. Podľa neho bolo pôvodné zastavenie predčasné, pretože vyšetrovanie dostatočne neobjasnilo skutkový stav potrebný na rozhodnutie. Prípad má ďalej riešiť Krajská prokuratúra v Trenčíne.
Práve tento obrat otvára priestor na opätovné posúdenie otázky, ktorá sa v politických debatách často stráca: či Slovensko pri pomoci Ukrajine dostatočne chránilo vlastné bezpečnostné záujmy.
Pol miliardy eur vojenskej techniky a vláda bez dôvery
Dňa 17. marca 2023 vláda schválila uznesenie č. 118, ktorým odsúhlasila darovanie 13 stíhacích lietadiel MiG-29, odpaľovacích zariadení KUB a protilietadlových rakiet. Celková účtovná hodnota odovzdaného materiálu dosiahla podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl SR 502 383 747 eur.
Rozhodnutie prijímal kabinet, ktorému parlament 15. decembra 2022 vyslovil nedôveru. Prezidentka Zuzana Čaputová ho následne poverila dočasným výkonom funkcie s obmedzenými kompetenciami.
Práve tu sa nachádza jedna z najvážnejších právnych otázok celej kauzy. Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej správe upozornil, že ministerstvo obrany nedisponovalo právnou analýzou, ktorá by osobitne posudzovala oprávnenia vlády s obmedzeným mandátom uzavrieť takúto dohodu. Kontrolóri navyše zistili rozdiel v predložených údajoch o hodnote darovaného materiálu: rezortná sekcia uvádzala 500,84 milióna eur, zatiaľ čo Generálny štáb 502,38 milióna eur.
Samotný rozdiel ešte nedokazuje nehospodárnosť ani nezákonnosť. Pri rozhodnutí o vojenskom majetku v takejto hodnote však nemožno považovať za nepodstatné, že dokumentácia nebola jednotná a kompetenčná otázka nebola v rezorte osobitne právne analyzovaná.
Slovenské nebo chránili spojenci
Bezpečnostný rozmer rozhodnutia je ešte citlivejší. Slovensko sa už v septembri 2022 rozlúčilo s prevádzkou vlastných MiG-29. Vtedajšie ministerstvo obrany argumentovalo ich nízkou spoľahlivosťou, vysokými nákladmi na prevádzku a problémami so zabezpečením náhradných dielov. Ochranu slovenského vzdušného priestoru prevzali české a poľské vzdušné sily.
Je preto nepresné tvrdiť, že Slovensko prišlo o vlastné stíhacie letectvo až samotným darovaním lietadiel. Rovnako však nemožno prehliadať, že odovzdanie techniky Ukrajine predĺžilo obdobie, počas ktorého krajina nemala k dispozícii plnohodnotnú vlastnú stíhaciu kapacitu.
Prvé dve nové F-16 dorazili na Slovensko až v júli 2024. Ani ich príchod vtedy nestačil na zabezpečenie samostatnej ochrany celého vzdušného priestoru. Česká republika preto v decembri 2024 predĺžila záväzok podieľať sa na ochrane slovenského neba aj počas nasledujúceho roka.
To je konkrétny bezpečnostný dôsledok, ktorý si zaslúži politické vysvetlenie. Spoliehanie sa na spojencov v NATO nie je samo osebe nedostatkom. Je však legitímne pýtať sa, či bola závislosť od ich kapacít dostatočne zohľadnená pri rozhodovaní o odovzdaní ďalšej vojenskej techniky.
Čo ukázalo vyšetrovanie a čo ešte zostáva otvorené?
V tejto kauze je dôležité poznať aj výsledky predchádzajúceho vyšetrovania. Vo februári 2026 bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta oznámil zastavenie trestného stíhania. Argumentoval najmä tým, že MiG-29 boli zastarané, časť lietadiel nebola prevádzkyschopná a Slovensko nemalo dostatok pilotov ani rakiet na ich plnohodnotné využívanie.
Podľa jeho vyjadrenia Ukrajina dostala dva kusy systému KUB zo šestnástich, jeden radar zo štyroch a približne 200 protilietadlových rakiet. Zároveň spochybnil používanie účtovnej hodnoty techniky ako reálnej trhovej hodnoty. Podľa jeho záverov sa nepreukázalo, že by darovaním vznikla Slovensku škoda alebo že by predstavitelia vlády konali s úmyslom získať neoprávnený prospech.
V septembri 2026 Generálna prokuratúra informovala, že preskúmala predchádzajúce rozhodnutia a považovala ich za správne. Októbrové rozhodnutie Maroša Žilinku však tento vývoj zmenilo. Generálny prokurátor vysvetlil, že pôvodné zastavenie bolo predčasné a skutkový stav nebol dostatočne objasnený.
Do prípadu vstúpila aj politická rovina. Premiér Robert Fico hovoril o svojej ostrej výmene názorov so Žilinkom. Generálny prokurátor však 2. novembra tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že s premiérom o vyšetrovaní ani o svojom rozhodnutí nediskutoval.
Naďova obhajoba a politická zodpovednosť
Jaroslav Naď tvrdí, že darovanie vojenskej techniky bolo zákonné, správne a hospodárne. Pripomína, že predchádzajúce vyšetrovanie sa skončilo zastavením trestného stíhania. Po rozhodnutí Žilinku vyhlásil, že ho rešpektuje, no naďalej je presvedčený, že k trestnému činu nedošlo.
Tieto argumenty treba brať do úvahy. Rovnako však platí, že obnovenie vyšetrovania nie je obvinením Jaroslava Naďa, dôkazom jeho viny ani odsúdením. O prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti môžu rozhodovať výlučne príslušné orgány na základe dôkazov.
Politická zodpovednosť ministra obrany je však širšia než trestnoprávna rovina. Zahŕňa aj schopnosť vysvetliť, prečo sa rozhodol odovzdať strategický vojenský materiál, aké alternatívy zvažoval, ako vyhodnotil riziká a aké finančné a logistické dôsledky jeho rozhodnutie prinieslo.
Slovensko mohlo Ukrajine pomôcť a malo na to svoje bezpečnostné aj politické dôvody. To však neznamená, že pri takejto pomoci malo zanedbať vlastné obranné potreby.
Aj keby sa napokon potvrdilo, že darovanie MiG-29 a systému KUB bolo právne v poriadku, Jaroslav Naď sa tým automaticky nezbaví politickej zodpovednosti za bezpečnostné a finančné dôsledky svojho rozhodnutia. A práve túto otázku by mala verejnosť od bývalého ministra obrany požadovať zodpovedať bez ohľadu na to, ako sa skončí obnovené vyšetrovanie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
