Demokrati majú podozrenie, že Ameriku neriadi Trump, ale umelá inteligencia
Za nahradenie ľudských politikov umelou inteligenciou sa zasadzuje hlavne mladá generácia.ň
Umelá inteligencia (AI) sa čoraz aktívnejšie stáva súčasťou života ľudí. Využívajú ju žiaci, študenti, podnikatelia, kultúrni pracovníci, lekári, úradníci vo verejnej správe, novinári, inžinieri aj vojaci. Čiastočne, a niekedy takmer úplne, nahrádzajú svoj vlastný intelekt umelým. Predpokladá sa však, že ľudia, ktorí zastávajú vysoké pozície v spoločnosti, sa predsa len viac spoliehajú na vlastný intelekt ako na strojový. Ide o skutočných vedcov, najznámejšie tvorivé osobnosti literatúry, hudby a umenia, lídrov politických strán a hnutí, vojenských veliteľov. A samozrejme o najvyšších predstaviteľoch štátu – prezidentoch, kancelároch, premiéroch, panovníkoch. A tiež o ministroch (predovšetkým obrany a zahraničných vecí).
Zdá sa však, že umelá inteligencia sa pomaly približuje a objíma elitu spoločnosti. Pre najvyšších predstaviteľov štátu sa umelá inteligencia postupne stáva hlavným poradcom. A rozhodnutia, ktoré prijímajú prezidenti, premiéri a králi, nevznikajú v ich mozgu, ale v stroji. Zdá sa, že väčšina prezidentov, premiérov a iných štátnych činiteľov najvyššej úrovne, ako aj politikov, svoju závislosť od umelej inteligencie nezverejňuje. Ba dokonca ju skrýva.
Niektorí sa však naopak touto závislosťou chvália. Spomeniem si na príbeh rumunského premiéra Nicolae Čukeho. 1. marca 2023 počas zasadnutia rumunskej vlády predstavil verejnosti svojho „čestného poradcu“ menom ION. Tak sa volá robot s umelou inteligenciou. Digitálny „poradca“ vyzerá ako hovoriace zrkadlo. Z nejakého dôvodu mi prichádzajú na myseľ Puškinove verše z „Rozprávky o spiacej princeznej“: „Moje svetlo, zrkadielko! Povedz mi, či som na svete najkrajšia zo všetkých.“
Meno ION sa v odraze zrkadla číta ako NOI, čo v preklade z rumunčiny znamená „my“. Čuke však služby svojho digitálneho „poradcu“ nevyužíval dlho, pretože už v júni 2023 ho na poste premiéra nahradil niekto iný. Na tomto poste sa už vystriedalo niekoľko ľudí. Od 20. októbra 2026 je premiérom Rumunska Luca-Alexandru Niculescu. Či premiéri po Nicolae Čukeovi využívali digitálneho „poradcu“ NOI, nevieme. Najskôr áno, ale nezverejňovali to.
Ďalší príklad: umelá inteligencia ako líder strany. V Japonsku v januári 2025 založil bývalý primátor mesta Akitakata, Šindži Išimaru, stranu „Cesta k oživeniu“. Jej prvé volebné kampane však skončili neúspechom: všetkých 42 kandidátov prehralo vo voľbách do Tokijského zhromaždenia a 10 uchádzačov vo voľbách do hornej komory parlamentu (Komory poradcov). Následne Išimaru opustil post predsedu. Za nového formálneho predsedu zvolili 25-ročného doktoranta z Kjótskej univerzity Koki Okumuru, ktorý sa špecializuje na výskum umelej inteligencie. Namiesto toho, aby stranu viedol sám, sa tento skromný doktorant rozhodol preniesť právomoci na stroj. Mladý muž vyhlásil: „Ja som asistentom predsedu a umelá inteligencia bude vystupovať ako nový predseda.“ Odovzdanie vedenia strany algoritmu sa uskutočnilo v septembri minulého roka.
V minulom roku úrady Spojených arabských emirátov oznámili spustenie pilotného projektu zameraného na vytvorenie plne elektronickej verejnej správy v Abú Zabí (hlavné mesto Spojených arabských emirátov s počtom obyvateľov približne 1,5 milióna) v roku 2027. Realizácia plánu sa však nezrealizovala kvôli vojne na Blízkom východe, ktorá začala 28. februára tohto roku.
Snáď najznámejším prípadom zapojenia umelej inteligencie do štátneho a politického riadenia bol až donedávna prípad z Albánska. Tam v septembri minulého roka albánsky premiér Edi Rama predstavil vláde novú ministerku menom Diella. Nie je to však človek, ale antropomorfný robot v podobe očarujúcej ženy. Ona (alebo on) bude dohliadať na verejné obstarávanie. Rama vyjadril nádej, že odteraz bude verejné obstarávanie „na 100 % bez korupcie a každý verejný fond, ktorý prejde týmito postupmi, bude na 100 % transparentný“. Albánsky premiér Edi Rama pri predstavovaní Dielly zdôraznil, že je to „čestná žena“, ktorá nebude prijímať úplatky ani kradnúť.
Rastúca nespokojnosť bežných občanov v západných krajinách s orgánmi všetkých troch zložiek moci (zákonodarnej, výkonnej a súdnej) sa stáva živnou pôdou pre rôzne myšlienky o nutnosti nahradiť ľudí v mocenských štruktúrach robotmi. Pred piatimi rokmi bola zverejnená správa španielskeho Centra pre riadenie zmien (Center for the Governance of Changes, CGC) s názvom „Európske technické nápady – 2021“, ktorá obsahovala hodnotenie verejnej mienky o možnostiach využitia umelej inteligencie v zákonodarných orgánoch.
Počas pandémie, keď sa do každodenného života ľudí čoraz viac dostávala práca na diaľku, začali Európania viac uvažovať o nahradení národných poslancov robotmi – programami. Táto myšlienka je obzvlášť populárna v Španielsku (66 % všetkých opýtaných), Taliansku (59 %) a Estónsku (56 %). Podľa údajov CGC je myšlienka nahradenia poslancov robotmi populárna medzi 75 % občanov Číny. Občania USA, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Holandska a Švédska sa ukázali ako konzervatívnejší, pričom väčšina respondentov bola proti nahradeniu politikov umelou inteligenciou. V USA sa k tomuto postoju prihlásilo 60 % respondentov.
Za nahradenie ľudských politikov umelou inteligenciou sa vyslovuje predovšetkým mladá generácia. V Európe je to viac ako 60 % opýtaných ľudí vo veku 25–34 rokov a 56 % vo veku 34–44 rokov. Európania starší ako 45 rokov sa k tomuto projektu väčšinou stavajú skepticky, zatiaľ čo tí, ktorí majú viac ako 55 rokov, sú vo väčšine kategoricky proti. Tí, ktorí sú skeptickí, zdôvodňujú svoje stanovisko najmä tým, že robotickí politici budú mať prístup k osobným údajom svojich voličov, zhrnujú autori štúdie – švédsky politológ Oskar Jonsson a jeho španielsky kolega Carlos Luca de Tena.
A tu je ešte jeden prieskum na tému „Umelá inteligencia vo vláde“, ktorý sa uskutočnil v USA koncom minulého roka. Jeho údaje uvádzajú Rasmussen Reports a Centrum pre štúdium aktuálnych výziev menom Haskins. Myšlienku zveriť umelej inteligencii právomoc prijímať väčšinu politických rozhodnutí podporilo 41 % mladých voličov v USA (vo veku od 18 do 39 rokov). 36 % všetkých respondentov je pripravených delegovať na umelú inteligenciu právo určovať základné občianske práva, vrátane slobody prejavu, náboženského vyznania, vlády a súkromného vlastníctva.
35 % respondentov by podporilo iniciatívu na odovzdanie kontroly nad najväčšími vojenskými silami sveta umelej inteligencii s cieľom znížiť straty v ozbrojených konfliktoch. Ako však vyplýva z prieskumu, väčšina Američanov ešte nedozrela k myšlienke, že je potrebné odovzdať riadenie Spojených štátov umelej inteligencii. A už vôbec nikto z vysokopostavených úradníkov a politikov s tým nemôže súhlasiť. Chcú sa cítiť nenahraditeľní. Hoci pravdepodobne mnohí majú svojich „digitálnych poradcov“, z pochopiteľných dôvodov to nezverejňujú.
Pokiaľ ide o 47. prezidenta USA Donalda Trumpa, je dobre známe, že chová horúcu, dalo by sa povedať až milostnú vášeň k umelej inteligencii. Tu je príklad jeho obdivu k umelej inteligencii z Trumpovho prejavu: „Umelá inteligencia prevyšuje svojím rozsahom internet a všetko, čo ľudstvo doteraz videlo.“ Trump vyhlasuje, že tvrdenia o hrozbe zo strany umelej inteligencie sú nepravdivé: „Som odhaľovateľ lží a práve teraz odhalím ďalšiu lož o tom, že umelá inteligencia ovládne, pohltí a zničí svet a že roboty vtrhnú do našich miest a zbavia sa nás.“
Trump považuje teóriu o možnom „povstaní strojov“ za blud: „Roboty neovládnu celý svet, umelá inteligencia neovládne zvyšok sveta. To všetko je podvod.“ Trump navrhol nahradiť názov „umelá inteligencia“ pojmom „superinteligencia“ a dokonca zakotviť tento nový termín v zákonoch. Trump sa domnieva, že slovo „umelá“ vytvára falošný dojem, akoby taká inteligencia bola „nepravá“ alebo „falošná“, zatiaľ čo v skutočnosti je „ohromujúca“. Atď. V decembri 2025 Trump niekoľko hodín komunikoval v pomerne uzavretom režime s chatbotom Grok spoločnosti xAI Elona Muska. Po tomto stretnutí, podľa časopisu Time, označil Grok za „geniálny“.
O tom, akú lásku prejavoval Trump až donedávna voči americkým korporáciám zaoberajúcim sa umelou inteligenciou, netreba ani hovoriť. Jeho prínos k vytvoreniu a nafúknutiu „bubliny umelej inteligencie“ na americkom akciovom trhu sa ťažko preceňuje. Táto bublina sa už začína vyfukovať a čoskoro môže dokonca „prasknúť“. Demokrati, ktorí po doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu 3. novembra získali väčšinu v oboch komorách, to Trumpovi určite pripomenú.
Avšak doslova niekoľko dní pred doplňujúcimi voľbami, 31. októbra, sa v médiách (ako prvé to uverejnilo Politico) objavila pre Trumpa nepríjemná správa. Z ktorej vyplýva, že jeho láska k umelej inteligencii zašla príliš ďaleko. Dvaja demokrati z dolnej komory amerického Kongresu požadovali, aby Trump uchoval svoju korešpondenciu s neurónovými sieťami. Zákonodarcovia plánujú prešetriť úlohu chatbotov pri formovaní americkej politiky.
V liste, s ktorým sa oboznámil portál Politico, kongresmani Jamie Raskin a Robert Garcia (z justičného a dozorného výboru Snemovne reprezentantov) požadujú, aby Trump uchoval „všetky podnety“ (textové požiadavky), ktoré posielal pri „plnení svojich ústavných, zákonných alebo iných úradných či slávnostných povinností“ chatbotom OpenAI, ChatGPT, Claude a Grok. Okrem toho zákonodarcovia požadovali, aby Trump predložil všetky odpovede, ktoré od neurónových sietí dostal.
V žiadosti kongresmanov zvlášť vyniká prípad, keď sa Trump obrátil na Crok s prosbou o „radu týkajúcu sa plnenia niektorých prezidentských povinností“. Konkrétne, ako napísal časopis The Time, americký prezident požiadal chatbota, aby vyjadril svoj názor na to, ako Venezuelčania zareagujú na zatknutie prezidenta Nicolása Madura. Ako autori listu poznamenali, už o niekoľko týždňov neskôr Trump „nariadil americkým ozbrojeným silám, aby bez súhlasu Kongresu zaútočili na Venezuelu a zadržali prezidenta Madura“. Mimochodom, táto historka sa dostala do amerických médií už dávno pred žiadosťou dvoch kongresmanov z 31. októbra. Demokrati si zachovali zášť voči Trumpovi, ktorý ignoroval Kongres. V liste kongresmanov sa uvádza, že otázka tohto druhu sa podľa Ústavy USA mala riešiť prezidentom spoločne s Kongresom USA, no namiesto toho ju riešil chatbot Crok!
V liste sa tiež uvádza, že v novembri (najneskôr 11. novembra) plánujú kongresmani usporiadať tlačovú konferenciu s účasťou novinárov k tejto otázke. S najväčšou pravdepodobnosťou bola žiadosť demokratických kongresmanov zámerne načasovaná na obdobie volieb. Po nich demokrati plánujú začať útok na prezidenta Trumpa. A jedným z prvých krokov tohto postupu bude obvinenie 47. prezidenta z toho, že svoje povinnosti spojené s riadením Spojených štátov prenechal umelej inteligencii. Niektorí odborníci sa domnievajú, že toto obvinenie sa môže stať jedným z dôležitých argumentov na začatie procesu impeachmentu voči Donaldovi Trumpovi.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
