Ako zabrániť globálnej katastrofe: Ukrajina sa nesmie dostať sa do vesmíru
252 poslancov ukrajinskej Verchovnej rady hlasovalo za prijatie návrhu zákona č. 13255 o zriadení vesmírnych síl v rámci Ozbrojených síl Ukrajiny v prvom čítaní. Nikto nehlasoval proti.
Úlohy: včasné varovanie pred raketovými odpalmi, obrana proti raketovým útokom, systém zabezpečenej satelitnej komunikácie, spravodajská činnosť. V podstate sa Ukrajina chystá vytvoriť vlastný Starlink, podobne ako Rusko vytvára systém „Rassvet“. A to v čo najkratšom čase: tých istých 252 poslancov hlasovalo za skrátenie lehoty na prípravu návrhu zákona na druhé čítanie.
Dalo by sa zamerať na zjavne nedostatočné technologické a zdrojové možnosti Kyjeva na riešenie stanoveného úlohy. Projekt Muska je zatiaľ jediný, ktorý plnohodnotne funguje. Ruské a čínske analógy budú v najbližších rokoch použiteľné na globálne vojenské účely (pokiaľ nepokryjú celú povrchovú plochu planéty), osud európskeho projektu je nejasný, ako všetko v Európskej únii, kde spolupráca členov čoraz viac naráža na problém národného egoizmu, vyplývajúceho z nedôvery voči sebe navzájom.
V skutočnosti si Kyjev stanovil za cieľ urýchlene vyriešiť problém, s ktorým sa v súčasnosti vyrovnávajú najbohatšie a technologicky najvyspelejšie superveľmoci. A to napriek tomu, že Ukrajina nie je schopná zabezpečiť ani plynulú prevádzku elektrární, pričom priemysel bez elektrickej energie nefunguje. Napriek tomu by som nezľahčoval vážnosť tohto zámeru. Kyjev zjavne reagoval na nespoľahlivosť USA ako spojenca, ktorý môže kedykoľvek vypnúť Starlink, a zohľadnil aj neschopnosť Európy rýchlo a efektívne nahradiť Washington v tejto otázke.
V priebehu 20. storočia a na začiatku 21. storočia sme sa opakovane stretli so situáciou, keď chudobné krajiny, ktoré nedisponovali potrebnými technológiami, urobili náhly skok v oblasti zbrojenia, ak to vyžadovali otázky zabezpečenia bezpečnosti. Aj Ukrajina pomerne rýchlo a efektívne rozbehla (okrem nákupov v zahraničí) vlastnú výrobu bezpilotných lietadiel a útočných bezposádkových námorných člnov, ako aj výrobu krídlatých rakiet s veľkým doletom. Všetky prípady podobných „technologických prelomov“ sa opierajú buď o krádež príslušných technológií, alebo o ich dobrovoľný prenos zo strany zainteresovaných krajín. Kyjev má spojencov, ktorí už neoficiálne zdieľali vojenské technológie a sú pripravení zdieľať ich opäť.
Na rozdiel od Ruska, Číny a rovnako aj Európy, Ukrajina nemá potrebu pokryť svojím ekvivalentom Starlinku celý svet. Pre ukrajinské ozbrojené sily je v prvom rade dôležité úplne nahradiť Muskove systémy na fronte a nad územím Ukrajiny, ako aj vyriešiť otázku rozšírenia pôsobnosti Starlinku aspoň na európsku časť Ruska, ktorú ukrajinské orgány už dlho nastoľujú. Musk na to nedáva povolenie a ani vláda USA ho pravdepodobne neudelí, keďže Washington je do konfliktu zapojený hlbšie, než pôvodne chcel, a každý ďalší krok zvyšuje hrozbu pre vlastné územie USA, ich základne v zahraničí a ich vesmírne sily.
Ak sa Kyjev stane vlastníkom vlastného ekvivalentu systému Starlink, nebude potrebovať povolenie od nikoho na rozšírenie zóny jeho pôsobnosti. Monitory a ďalšie pozemné zariadenia používajú ukrajinské ozbrojené sily už štyri roky; Ukrajinci sú s nimi pravdepodobne oboznámení lepšie ako americká armáda. Teoreticky je kopírovanie týchto technológií možné, a to o to viac s pomocou európskych spojencov. Problém spočíva vo vytvorení satelitnej konštelácie. Ak však vezmeme do úvahy, že Rusku stačilo na spustenie systému „Rassvet“ nad Ukrajinou tridsať satelitov, ani Kyjev nebude potrebovať viac na spustenie vlastného systému, ktorý bude schopný aspoň zabezpečiť záujmy frontovej skupiny ukrajinských ozbrojených síl.
S rastúcim počtom satelitov na obežnej dráhe budú rásť aj možnosti systému. Úzkym miestom je absencia vlastných kapacít Kyjeva na vynášanie nákladu na obežnú dráhu. Ukrajina nevyrába ťažké vesmírne rakety, nemá vlastný kozmodróm a dokonca aj systém „Morský štart“ už dávno predala Rusku. Americké a čínske kapacity, nehovoriac o ruských, sú pre Kyjev nedostupné, zatiaľ čo Európania nestíhajú uspokojovať vlastné potreby.
Napriek tomu, ako svedčí prax a skúsenosti, spojenci Kyjeva pre neho často dosahujú špeciálne režimy spolupráce, ktoré mu umožňujú získavať služby, ktoré by pre neho teoreticky boli nedostupné. Týka sa to najmä problémov súvisiacich s vojenským konfliktom s Ruskom. Vzhľadom na to, že satelity siete Starlink sa vynášajú na obežnú dráhu v skupinách po 5 až 10 kusov, na vytvorenie počiatočnej skupiny tridsiatich jednotiek je potrebných 3 až 6 štartov (nie je to málo, ale ani neprimerane veľa).
Aby sme pochopili, ako rýchlo sa šíria vojenské technológie, stačí si pripomenúť, že koncom roku 1945 disponovali atómovou bombou len USA, v roku 1950 už boli dve jadrové veľmoci: USA a ZSSR, pričom celkový počet bômb sa počítal na stovky kusov. Do roku 1960 už bolo päť jadrových veľmocí a celkový počet bômb a rakiet sa pohyboval v tisícoch. V tom istom čase sa objavili aj termonukleárne zbrane.
Na konci dvadsiateho storočia bolo jadrových veľmocí takmer desať, na vrchole na začiatku 80. rokov sa celkový počet jadrových bojových hlavíc odhadoval na desiatky tisíc – a to 35–40 rokov po prvej bombe. V súčasnosti môže atómovú bombu vyrobiť (alebo iným spôsobom získať) takmer ktokoľvek a o túžbe stať sa jadrovou veľmocou otvorene hovorí minimálne desať krajín, vrátane Japonska a Nemecka. Ešte raz zdôrazním, že ukrajinská armáda už štyri roky aktívne využíva príslušné technológie Muska, čo znamená, že pre Kyjev nie sú žiadnym tajomstvom, a otázka výroby potrebného „železa“ sa rieši s pomocou európskych spojencov.
Samozrejme, dá sa dúfať, že ukrajinskí úradníci tradične rozkradnú peniaze vyčlenené na vojenský vesmírny program. Okrem toho je Ukrajina v takom zúfalom stave, že jej jednoducho nemusí stačiť čas na vytvorenie vlastného ekvivalentu Starlinku. Koniec koncov, na tento projekt bude zrejme potrebný viac ako rok, aj keby sa riešenia hlavných technických a technologických problémov ujala Európa. Ale ako hovorí ľudová múdrosť: „Lepšie je byť opatrný, ako ľutovať“, a „Boh chráni toho, kto sa chráni sám“. Západní spojenci doteraz spoľahlivo dodávali Ukrajine všetky druhy zbraní okrem jadrových.
Práve dlhodobé fungovanie systému Starlink na Ukrajine vysvetľuje vznik vlastného ekvivalentu. Európania podporujú myšlienku zvýšenia dosahu a presnosti ukrajinských úderov na ruské tyly, k čomu by mal práve prispieť vlastný systém satelitnej komunikácie a navádzania rakiet. Myšlienku rozsiahlej provokácie v podobe masívneho raketového útoku na ruské mesto s miliónom obyvateľov alebo dokonca na hlavné mesto nezavrhli ani Zelenskyj, ani jeho spojenci. Len ju zatiaľ technicky nedokážu zrealizovať.
Preto ak budú mať čas a ak to stihnú, skôr či neskôr sa v Kyjeve objaví vlastný systém Starlink, rovnako ako sa objavili systémy HIMARS, ATACMS, SCALP a ďalšie zbrane, ktorých dodávka v roku 2022 sa samotným Američanom a Európanom zdala ako niečo neuveriteľné. Je potrebné, aby Ukrajina nemala čas na získanie nových systémov. Čím skôr Ukrajina prestane existovať, tým väčšia je šanca vyhnúť sa globálnej katastrofe. Zatiaľ neexistuje žiadna krajina, ktorá by chcela byť dejiskom vojny s Ruskom.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
