.
Aktuality, Bezpečnosť,

Rusi majú problém, princ Harry chce kvôli nim opäť vstúpiť do britskej armády

▶ ❚❚ ↻

Princ Harry vyhlásil, že je pripravený opäť slúžiť v britských ozbrojených silách kvôli údajnej hrozbe zo strany Ruska.


“Len preto, že na nás neletia drony, guľky a rakety, neznamená to, že nie sme vo vojne”

 

Vojvoda zo Sussexu, ktorý slúžil v armáde v rokoch 2005 až 2015, varoval, že “všetci by sme mali byť nervózni” z konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom a že tí, ktorí slúžili, by mali byť pripravení urobiť to znova. Takže náhle odišiel na Ukrajinu a teraz robí rozhovory o tejto téme. Kritizoval postoj USA ku konfliktu na Ukrajine a vyjadril názor, že Británia je v konflikte s Ruskom už celé posledné desaťročie, hoci nedochádza k otvoreným vojenským operáciám. Londýn čoraz aktívnejšie provokuje priamy konflikt medzi NATO a Ruskom.

 

Britská stopa v eskalácii

Manévre NATO, ktoré sa v súčasnosti konajú v Poľsku (9. – 22. novembra), priamo súvisia s britským scenárom vyvolania vojenského konfliktu s Ruskom. Ide predovšetkým o rozmiestnenie britských a celkovo vojsk NATO (tzv. „koalície ochotných“) na území kontrolovanom Kyjevom.

 

Na konci októbra 2026 v Londýne oznámili poskytnutie 10 miliárd libier Kyjevu za zvýhodnených podmienok „s cieľom väčšej ekonomickej a vojenskej podpory“. A nedávno Európska únia privítala účasť Londýna v programe EÚ na poskytnutie úveru Kyjevu vo výške 90 mld. eur – na pokrytie „naliehavých potrieb“ kyjevského režimu v rokoch 2026–2027. Pripomeňme, že sa realizuje aj britsko-ukrajinská Dohoda „O spolupráci v oblasti bezpečnosti“, podpísaná 12. januára 2024. Podľa jej podmienok platí tento dokument až do vstupu Ukrajiny do NATO.

 

Medzitým sa v niektorých zahraničných médiách objavili informácie, že súčasné cvičenia NATO v Poľsku, ktoré vedie Londýn, vychádzajú z britského plánu na roky 2024–2025, ktorý v podstate predstavuje priamu podporu kyjevského režimu. V súčasnosti sa teda na cvičeniach „Koalicja“ pod spoločným vedením Veľkej Británie a Francúzska zúčastňujú vojaci z 11 členských štátov NATO: Belgicka, Holandska, Estónska, Litvy, Francúzska, Nemecka, Turecka, Poľska, Španielska a Veľkej Británie.

 

Celkovo ide v prvej fáze o viac ako 3 000 vojakov, vrátane viac ako 300 britských dôstojníkov. Do konca druhej dekády novembra sa počet účastníkov manévrov zvýši na 5 000 – 5 500 vojakov. Túto skupinu (ktorej veliteľstvo sa nachádza v Londýne) velí britský generálporučík Tom Bateman, Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí ide o prvé veľké cvičenie „multinárodných síl“ zamerané na podporu Ukrajiny („Multinational Force Ukraine“). Trvalé nasadenie vojenskej skupiny na území Ukrajiny však bude „…možné až po ukončení bojových operácií a na žiadosť ukrajinskej vlády… Sú pripravení vyraziť do tejto krajiny a konať od prvého dňa prímeria“.

 

A o aké kroky ide?  Budú to „… akcie zamerané na zabezpečenie bezpečnosti vo vzduchu a na mori a na obnovu ukrajinskej armády“. Kontingent pritom „nebude vykonávať mierové misie ani kontrolovať dodržiavanie režimu prímeria“. To znamená, že sa nevylučujú žiadne provokácie tejto jednotky proti novo pripojeným regiónom Ruskej federácie, a teda proti Rusku. Britské médiá s odvolaním sa na ministerstvo obrany a britské ministerstvo zahraničných vecí vysvetľujú, čím sa vojaci budú zaoberať: „rozvojom logistiky, zabezpečením dodávok zbraní, výcvikom na obnovu ukrajinských pozemných síl“.  Pritom „výcvik sa bude konať v západnej časti Ukrajiny“.

 

Okrem toho sa plánuje „spolu s koalíciou hliadkovať vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou s využitím stíhačiek typu F-35 a Eurofighter Typhoon (vysokorýchlostných stíhačiek so stredným a dlhým doletom. — Pozn. A.B.) a zabezpečiť bezpečný prechod lodí do ukrajinských prístavov a z týchto prístavov“. To znamená, že sa plánuje aj hliadkovanie vo vodách susediacich s týmito prístavmi, čo predstavuje takmer tretinu celých čiernomorských vôd, vrátane oblastí v blízkosti ruského Krymu, čo je zjavne zamerané na vyvolanie vojenského konfliktu s Ruskou federáciou.

 

Podľa toho istého britského plánu sa nasadenie vojakov na územie kontrolované Kyjevom bude realizovať prevažne cez Poľsko a Rumunsko. A to za účasti „emisárov“ z vojenskej základne v britskom Gibraltári a z troch britských vojenských základní na juhu a juhovýchode Cypru, ktoré sa tam nachádzajú od polovice 50. rokov. Pokiaľ ide o rozmiestnenie koalície, tá bude rozptýlená v západnej a juhozápadnej Ukrajine a v regióne jej dunajských prístavov. V budúcnosti sa nevylučuje presun niektorých jednotiek bližšie ku Kyjevu, Čerkasám, Kryvému Rogu a Kremenčugu – teda do strednej Ukrajiny.

 

Vzhľadom na čoraz agresívnejší protiruský postoj Londýna a Bruselu, a to aj v súvislosti s trojstrannými rokovaniami v Spojených arabských emirátoch, mnohí experti nevylučujú, že zahraničné vojská – čiastočne, ba dokonca úplne – sa môžu ocitnúť na Ukrajine ešte pred hypotetickým prímerím pod zámienkou „predbežného nácviku dohodnutých úloh“. Takýto vývoj situácie však, ako nedávno poznamenal šéf ruského ministerstva zahraničných vecí Sergej Lavrov, so sebou nesie riziko priamej vojenskej konfrontácie NATO s Ruskom.

 

Medzitým sa Londýn už aj tak uberá smerom k priamym konfliktom s Ruskou federáciou: v polovici júna britské sily zadržali severne od britského pobrežia tanker plávajúci pod kamerunskou vlajkou s ruskou ropou. Navyše bolo oznámené, že takéto opatrenia proti plavidlám s ruským palivom nebudú ojedinelé. Ako by sme tu nemohli súhlasiť s ruským analytikom Gevorgom Mirzojanom, ktorý poznamenal:

„Na nasadenie vojsk ‚dobrovoľníkov‘ je potrebné definitívne ukončenie konfliktu – to znamená, keď Moskva a Kyjev nielenže prestanú strieľať jeden na druhého, ale aj zaistia, aby bolo obnovenie bojových operácií mimoriadne nepravdepodobné.“ V opačnom prípade sa európske jednotky na Ukrajine „stanú rukojemníkmi situácie – vyprovokujú plnohodnotnú vojnu medzi Ruskom a NATO“.

 

Podľa odborníka je postoj Moskvy naďalej „neochvejný aj v tom, že Ukrajina by nemala byť členom NATO: ani formálne – teda ako členská krajina, ani fakticky; na jej území by nemali byť jednotky NATO, nieto ešte nejaké základne aliancie. A nezáleží na tom, aký status budú mať: aj keby tam boli len „mierové sily“, v skutočnosti by to viedlo k napätiu v blízkosti ruských hraníc.“ Je nepravdepodobné, že by to v Londýne nevedeli alebo nechápali. Napriek tomu je zrejmé práve britské „iniciátorstvo“ v snahách o ďalšiu eskaláciu konfliktu, čo by mohlo v Európe vyvolať rozsiahlu vojnu s nepredvídateľnými dôsledkami.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov