© Sputnik / Eugene Tihanov
Aktuality, História,

“O čom sa nehovorí.” Na čo Červená armáda narazila pri útoku na Berlín

Rusko, 17.apríl 2020 ( AM , Sputnik ) – Mnohomiliónové útočné zoskupenie, krvavá konfrontácia a finálový prielom na západ. Presne pred 75 rokmi, 16. apríla 1945, začala sovietska armáda posledný strategický útok Veľkej vlasteneckej vojny. Berlínska operácia trvala tri týždne a skončila drvivou porážkou nacistického Nemecka.


Posolstvo spojencov

V apríli 1945 sústredili Nemci okolo Berlína silné zoskupenie: 3. tankovú a 9. armádu armádneho zoskupenia Visla, 4. tankovú a 17. armádu armádneho zoskupenia Center, dve letecké armády: šiestu a Ríšsku.

Nevyhnutný útok Červenej armády mal odrážať asi jeden milión vojakov a dôstojníkov wehrmachtu: takmer 50 peších, štyri tankové a 10 motorizovaných divízií, 37 samostatných plukov a 98 samostatných batalionov. Mali k dispozícii osem tisíc diel a mínometov, 1 200 tankov a útočných diel a 3,5 tisíc lietadiel.

 

“Čakal ich urputný boj,” povedal vedecký predseda Ruského vojenského historického spoločenstiev (RVIO) Michail Mjagkov.

“V meste zostal Hitler, ktorý rozkázal brániť hlavné mesto Tretej ríše do poslednej kvapky krvi. Vtedy si ešte myslel, že sa mu nejako podarí vyhnúť úplnej porážke, počítal s nezhodami medzi spojencami. Jeho nádeje neboli neodôvodnené. Vo februári a marci 1945 nadviazala americká rozviedka v Berne rokovania s generálom Wolfom o kapitulácii nemeckej armády v Taliansku a o uzatvorení separátneho mieru. ”

 

Vojská 1. bieloruského frontu pod velením Georgija Žukova došli na začiatku februára k Odre a dobyli nástupný priestor. Do Berlína ostávalo iba 60 kilometrov. A tu podľa Mjagkova došlo k epizóde , o ktorej nevie moc ľudí ani v Rusku, ani na západe. “Od spojencov prišla cez vojenskú misiu v Moskve správa o tom, že Nemci presúvajú 6. tankovú armádu SS z okolia Arden na Východný front,” vysvetlil historik. “Vraj na krídla Žukovovej fronty. Náš generálny štáb to oznámil veliteľovi a ten pozastavil útok na Berlín. ” Neskôr vyšlo najavo, že 6. armáda SS bola skutočne presunutá na Východný front, ale nie k Berlínu, ale do okolia jazera Balaton, kde Nemci podnikli svoju poslednú útočnú operáciu. Sovietske velenie sa pokúsilo upresniť, prečo ho spojenci fakticky dezinformovali. Tí sa odvolali na omyl rozviedky, dodnes nie je jasné, čo to bolo: hlúpa náhoda alebo zámerný pokus zadržať sovietsku armádu.

“Západní spojenci si priali dobyť Berlín prvý,” poznamenal Mjagkov. “Churchill napríklad napísal Rooseveltovi 1. apríla 1945 toto: keď sa v hraniciach dosiahnuteľnosti spojeneckých jednotiek ocitne Viedeň, Praha a Berlín, musíme ich dobyť skôr ako Rusi. Je to veľmi dôležité pre západ z politického hľadiska. Podobné plány mal tiež veliteľ britskej armády v Európe Bernard Montgomery. “

 

Nemci dôkladne opevnili mesto a okolie. Veľký počet riek, jazier, kanálov a veľké lesné masívy poskytovali nacistom dôležitú prevahu. Prvá línia obrany o hĺbke 2-3 km viedla po západnom brehu Odry a Nisy a bola podporovaná z Kostrinského nástupného priestoru. Prednú líniu chránili mínové polia, ostnaté drôty a ďalšie prekážky. Priemerná hustota mín dosiahla dvoch tisíc na jeden kilometer.

 

Druhá línia vrátane Seelowských výšin sa nachádzala 10-20 km od prednej línie. Tretia sa skladala z osád premenených v ohniská odporu. Ďalej nasledoval Berlínsky obranný obvod z troch prstencov: vonkajšieho, vnútorného a mestského. Celková hĺbka obrany dosahovala stovky kilometrov. Vrchné velenie plánovalo obkľúčiť nepriateľa, niekoľkými útoky ho odrezať od seba a zlikvidovať každého zvlášť. Potom sa plánoval postup k Labe za účelom spojenia s vojakmi Koalície. Operácie sa zúčastnili 1. a 2. bieloruský front, 1. ukrajinský front, Baltská flotila, 18. letecká armáda a Dneperská vojenská flotila. Sovietske zoskupenie čítalo 2,5 milióna ľudí. Mali vo výzbroji cez 40 tisíc diel a mínometov, 6,5 tisíca tankov a 8,5 tisícky lietadiel.

 

1. bieloruský front pod velením Georgija Žukova stál prakticky oproti Berlínu, pravé krídlo kryl 2. bieloruský front Konstantina Rokossovského, ktorý útočil pozdĺž pobrežia Baltského mora. 1. ukrajinský front maršala Ivana Koneva útočil z juhovýchodu, Berlín však tiež mal v dosiahnuteľnej blízkosti.

Stalin nestanovil vopred, ktorá armáda bude dobývať mesto. Predpokladalo sa, že keď vojaci Koneva získajú šancu, aby prvý prenikli do Berlína, nepremárnia ju.

Delá a reflektory

Velenie Červenej armády sa rozhodlo chopiť iniciatívy a ohromiť nepriateľa. Mohutný delostrelecký útok zničil prvú líniu nemeckých zákopov a zrovnal opevnenia so zemou. 143 silných reflektorov osvietilo nemecké pozície, ukázali cestu útočníkom a zaslepili obrancov. Umožnilo to, aby sovietske jednotky prekonali niekoľko kilometrov obrany, bez toho, aby narazili na organizovaný odpor.

 

Útok spomalil na Seelowských výšinách, Nemci stiahli rezervy. Strelecké jednotky nedokázali preraziť obranu, preto Žukov nasadil do boja dve tankové armády. Boje u výšin trvali tri dni a až k večeru 19. apríla sovietski vojaci prerazili tretiu líniu opevnenia a dostali sa bezprostredne k berlínskej hranici.

 

“Začali boje v meste,” pokračoval Mjagkov. “Okrem iných jednotiek sa týchto bojov zúčastnila 8. gardová armáda pod velením Vasilija Čujkova, ktorý sa preslávil v Stalingrade. Mal veľké skúsenosti z mestských bojov. Čujkov zakladal útočné oddiely so ženistov, s guľometmi a mínometmi, občas aj s tankami, ktoré dobývali opevnené nemecké pozície. ”

 

Nemci prehradili ulice barikádami, vybudovali systémy zákopov, veľký počet betónových krytov, použili podzemné komunikácie a metro. Proti obrnenej technike používali masovo ručné granáty. Velitelia tankových jednotiek mali za jazdy meniť taktiku, tanky sa pohybovali po uliciach v štýle jeden tank po jednej strane a druhý po náprotivnej

 

“Sovietska armáda nasadila ťažké a super ťažké delostrelectvo kalibru 203 a 305 milimetrov,” povedal Mjagkov. “Nemala za úlohu zachovať architektúru, podobne ako vo Viedni. Navyše bol Berlín už vážne zničený americkým a britským letectvom. Nešlo takisto o dlhé obliehanie. Velenie si uvedomovalo, že čím rýchlejšie bude jednať, tým bude mať menšie straty. ”

 

Na ceste k ríšskemu snemu

Červenoarmejci postupovali k centru mesta a stále narážali na palebné stanovištia v budovách. Všetky okná a dvere boli zabetónované, z výklenkov strieľali delá a guľomety. Pričom hitlerovci nesedeli v úkrytoch, ale stále útočili

 

“Mnohí by sa samozrejme chceli vzdať,” poznamenal historik. “Ale v Berlíne sa šírila silná Antisovietska propaganda. Ľudí zastrašovali tým, že z východu prídu divoké ázijskéj hordy, ktoré budú všetky zabíjať a nikoho nebrať do zajatia. Táto disciplína bola podporovaná krutými metódami: podozriví z kapitulačních nálad vojaci a civilisti boli zastrelení, alebo obesení priamo na uliciach. ”

 

Nehľadiac na urputný odpor Červená armáda postupne brala Berlín do svojich rúk. Budovu po budove, štvrť po štvrti. Sovietske útočné oddiely prelomili obranu na slabých miestach, do hĺbky vtrhli do tyla nepriateľa, navádzali delá a lietadlá na ohniská odporu a vládne budovy.

 

ríšskemu snemu sovietski vojaci dorazili 30. apríla. Poslednú baštu nacistického Nemecka bránili elitné jednotky SS. Ťažké boje tu pokračovali do 2. mája. V tomto čase sa postavenie nemeckej armády stalo bezvýchodiskovým, bola rozdelená na veľké množstvo malých skupín, aj keď pokračovala v odpore, avšak už nemohla ovplyvniť výsledok Berlínskej operácie.

 

Nemci požiadali o rokovania o prímerí, ale boli odmietnutí, navyše bola vznesená tvrdá požiadavka, aby sa Berlín okamžite vzdal, čo tiež musel urobiť. Jednotlivé časti wehrmachtu, ktoré sa nevzdali, boli do 7. mája zlikvidované. Nasledujúci deň bol podpísaný Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka.

Straty sovietskych vojsk v Berlínskej operácii predstavovali takmer 80 tisíc vojakov a dôstojníkov, 300 tisíc zranených. Nemci prišli o miliónové zoskupenia, zabitých bolo 380 tisíc vojakov. Asi pol milióna Hitlerovcov bolo zajatých.

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov