Koalícia proti Islamskému štátu: USA výrazne znížia vojenskú prítomnosť v Iraku
Americký generál Paul Calvert, ktorý práve prevzal velenie nad “Operation Inherent Resolve” (proti – džihádistická koalícia vedená Spojenými štátmi), bude mať k dispozícii menej vojakov ako jeho predchodca, generál Pat White. USA skutočne 9. septembra naznačili svoj zámer výrazne znížiť až o-40% svoju vojenskú prítomnosť v Iraku, pričom počet vojakov by mal klesnúť z 5 200 na 3 000. Potvrdil to aj Generál Kenneth McKenzie, vedúci ústredného velenia USA [CENTCOM], ktorý povedal, že toto rozhodnutie padlo po konzultácii s irackou vládou a svojimi koaličnými partnermi. Preto USA znížia svoju vojenskú prítomnosť v Iraku v priebehu Septembra 2020.
Zničili sme toho dosť, nevyriešili sme nič, tak sa pomaly zdekujeme a radšej vypadneme…
Toto rozhodnutie nie je prekvapením. V júli generál Kenneth Ekman, zástupca veliteľa Inherent Resolve, vysvetlil, že Islamský štát už viac nie je tým, čím bol. Tiež ubezpečil, že džihádistická organizácia už nemá kapacitu na kontrolu územia. A dodal, že keď sa dostanete do bodu, že pôjde už len o malé lokálne povstania niekde v jaskyniach na vidieku, hovorí to spravidla o tom, že ste boli úspešní. Generál Ekman tiež vylúčil riziko opätovného oživenia ISIS a hovoril o obmedzení vojenskej prítomnosti USA v Iraku. Zdôraznil, že iracké sily sú silnejšie ako džihádistická skupina.
Či tak alebo onak, generál McKenzie tvrdí, že je potrebné pokračovať v spolupráci proti ISIS s našimi partnermi v Iraku a Sýrii. To umožní tejto čo do počtu zníženej koalícii postaviť sa na úroveň poradcov pre svojich Sýrskych a Irackých kolegov.
Aj keď sú americké jednotky pravidelne cieľom irackých šítských milícii, toto rozhodnutie je jasnou ukážkou nášho trvalého odhodlania dosiahnuť konečný cieľ, ktorým je iracká sila schopná zabrániť obnoveniu Islamského štátu a zaručiť zvrchovanosť Iraku bez vonkajšej pomoci, pokračoval šéf amerického CENTCOM. “Cesta bola náročná, obete boli obrovské, ale pokrok bol výrazný, aj keď treba ešte veľa urobiť”.
Okrem Iraku chce Washington tiež výrazne znížiť svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane, ako to predpokladá dohoda podpísaná s afganským hnutím Taelb (Taliban) vo februári.
8. septembra v Severnej Karolíne prezident Trump opäť zopakoval, že USA musia ukončiť “nekonečné vojny“. “Vraciame naše jednotky domov zo všetkých týchto vzdialených miest.” Minuli sme miliardy dolárov a čo sme z toho mali? Spýtal sa.
Na záver ešte možno dodať, že iracká schopnosť viesť operácie nezávisle od spojencov ešte nie je na potrebnej úrovni. Veľké medzery majú napríklad v používaní nadobudnutých F-16 v 2010, ktoré sú slabo, alebo vôbec neudržiavané. Koaličného letectva sa preto ohlásené zníženie počtu vojakov nedotkne (aspoň nijako výrazne).
Iračania sú držaní na krátko touto koalíciou. Odjakživa zvyknutí na ruské zbrane, možno nie je pre nich jednoduché zmeniť flintu ktorá funguje a muníciu je dostať všade kde o ňu požiada za takú, ktorá funguje ináč (alebo zle) a munícia je nedostatkový tovar a ešte k tomu drahá. Američania vedia, prečo ponechávajú svojich pár jednotiek na mieste. Ide stále o prejav prítomnosti v regióne a aby dohliadali na to, čo sa deje priamo z miesta. Irak tiež prejavil záujem, podobne ako Turecko o S-400 (prípadne aj Ruské SU-57) a redukcia “koaličných“ vojsk v oblasti je aj snaha Iračanov zbaviť sa amerických vojsk. V tlači a rôznych propagandistických správach sa o tom hovorí napríklad ako o “plánovanom znížení stavu”, alebo “po konzultácii s koaličnými partnermi sme sa rozhodli…” a podobne. To sú drísty pre verejnosť. V skutočnosti v regióne Američanov už málo kto akceptuje. Snáď len tí, ktorí sú od nich ekonomicky závislí A je len ťažké si predstaviť, ako by mohol hamburger vyhadzovaný z Abramsov zmeniť araba na hamburgerovú vieru. Radšej si dajú kebab, tak ako bryndzové halušky sú slovenské.
Adam Riečanský
