Čelí NATO sebazničeniu ? Alebo ako zlyhal svetový policajt
USA, 14.september 2020 (AM) – Tvárou v tvár tureckým cieľom vo východnom Stredomorí, ktoré vedú k vojenskému sprevádzaniu námorných seizmických výskumných plavidiel, Grécko a Cyperská republika nie sú sami. Toto je správa, ktorú vyslala skupina Med7, ktorá združuje sedem krajín z juhu Európskej únie: Francúzsko, Malta, Španielsko, Taliansko, Portugalska, Grécko, Cyprus.
Počas samitu organizovaného na Korzike 10. septembra skutočne Med7 vyjadrila svoju „plnú podporu“ a „úplnú solidaritu“ s ohľadom na Grécko a Cyperskú republiku kvôli opakovaným Tureckým útokom na ich zvrchovanosť a zvrchované práva, ako aj agresívne opatrenia prijaté Ankarou.
„Vyzývame všetky krajiny v regióne, aby dodržiavali medzinárodné právo, najmä medzinárodné morské právo, a vyzývame všetky zúčastnené strany, aby urovnávali svoje spory prostredníctvom dialógu a rokovaní,“ uvádza sa v článku 6 záverečného vyhlásenia, ktorým sa ukončil tento samit.
Krajiny Med7 naliehavo vyzývajú Ankaru, aby zastavila činnosť vo východnom Stredomorí a rokovala, ako ju už vyzvala Nikózia. Varovali však, „ak Turecko nepokročí v ceste dialógu a neukončí svoje jednostranné činnosti“, bude čeliť sankciám zo strany Európskej únie. Spresnili sankcie, o ktorých „by sa mohlo rokovať na zasadnutí Európskej rady 24. a 25. septembra 2020“. Ale kto zasadí sankcie Turecku?
„Verím, že bod 6 našej tlačovej správy vysiela Turecku veľmi jasný odkaz. Ak chce skutočne úprimný dialóg s Gréckom, s Cyprom a s EÚ, musí nám to dokázať zastavením všetkých jednostranných krokov a preukázať, že rešpektuje medzinárodné právo v celom rozsahu a nie selektívne, “komentoval situáciu grécky predseda vlády Kyriakos Mitsotakis. „Turecko musí zastaviť svoj výskum a všetku jednostrannú činnosť, musí zastaviť agresívnu rétoriku, vrátiť sa k rokovaciemu stolu, od ktorého odišlo v roku 2016. A samozrejme, ak sa tento konštruktívny dialóg nemôže pohnúť vpred, vždy existuje medzinárodný tribunál v Haagu, “dodal.
Tento samit Med7 bol tiež príležitosťou pre prezidenta Macrona a gréckeho predsedu vlády diskutovať o projekte strategického partnerstva medzi Francúzskom a Gréckom, ktorý bol avizovaný už 29 januára a finalizovaný v júni.
Obsah tejto dohody zatiaľ nie je známy. Grécka tlač však podáva správy o diskusiách o doložke o vzájomnej obrane. Pre grécku tlač, a najmä pre denník To Vima, je to „kľúčový bod“ tohto strategického partnerstva, ktoré sa „v prípade útoku na Grécko premieta prakticky do intervencie francúzskych síl“.
Rovnako s odvolaním sa na túto doložku o vzájomnej obrane denník To Ethnos naznačil, že podpis dohody sa uskutoční za niekoľko týždňov, pravdepodobne vo Francúzsku, za prítomnosti ministrov zahraničných vecí a obrany.
Keďže Francúzsko a Grécko sú súčasťou NATO, sú tieto dve krajiny už viazané článkom 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý stanovuje zásadu kolektívnej obrany (z čoho vyplýva, že útok proti členovi Aliancie sa považuje za útok namierený proti všetkým spojencom, pozn). Takáto doložka v dvojstrannej dohode by sa tiež mohla považovať za nadbytočnú. Len čo by sa stalo v prípade konfliktu medzi dvoma členmi NATO? Tam by bol článok 5 nefunkčný.
Francúzsko a Grécko sú navyše z dôvodu svojho členstva v Európskej únii viazané aj článkom 42-7 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje, že členské štáty musia pomáhať a pomáhať všetkými prostriedkami v ich moci jednému z nich, ak je predmetom„ ozbrojenej agresie na jeho území.
Tento text, ktorý nie je záväzný, pretože sa netýka všetkých členských štátov (najmä tých, ktoré sú „neutrálne“), je dosť vágny. Nemá na rozdiel od článku 5 NATO automatický charakter, nešpecifikuje prostriedky, ktoré sa majú vykonať v prípade agresie, „pomoci a asistencie“, ktorá nemusí nevyhnutne viesť k vojenským zásahom. Môže to byť finančná pomoc alebo jednoduché oprávnenie na prelet.
V auguste 2018 sa pán Macron navyše prihlásil k prehodnoteniu tohto článku, aby sa zabezpečilo zavedenie „kvázi automatickej solidarity“, medzi členskými štátmi, ktoré sa na tom dohodnú. Môžeme mať skutočnú solidaritu s intervenciou, ak dôjde k útoku na niektorého z nás.
Ďalším aspektom diskusií medzi Francúzskom a Gréckom zbrane. V tomto bode grécke noviny potvrdzujú, že v Aténach je záujem o obstaranie 18 stíhačiek Rafale od Francúzov. Denník Ethnos uvádza, že ide o 12 použitých lietadiel (prevzatých od francúzskeho letectva) a 6 nových. Hovorí sa tiež o ďalšej kontrakte na vrtuľníky NH-90 a nákupe rakiet.
V otázke námorných zbraní ešte vec nie je úplne jasná. Z Gréckej tlače sa nedá jednoznačne určiť o čo presne ide a preto bude lepšie si počkať na oficiálnu správu po uzavretí dohody. V skratke ide o to, že by údajne mohli Francúzi zapožičať Grékom ich fregaty FREMM, ktoré však potrebujú samotní Francúzi, nakoľko slúžia ako náhrada vyradených fregát typu Cassard. A ďalšia otázka súvisí s požiadavkou Gréckeho generálneho štábu, ktorá nemôže byť fregatami FREMM splnená.
V tejto chvíli vieme iba to, že prebiehajú diskusie o získaní dvoch obranných a intervenčných fregát [IDF]. Ak sa zdá, že tento projekt v posledných týždňoch naberá na obrátkach, teraz by bola uzavretá zmluva na štyri takéto plavidlá.
Adam Riečanský
