Dmitrij Jegorčenkov: Keď Turecko nazýva Krym „ukrajinským“, znamená to, že je „turecký“
Rusko, 4. november 2020 (AM) – “Kyjev a Ankara majú perspektívu vybudovať „niečo viac“ ako len strategické partnerstvo.” vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Dmitrij Kuleba. V rozhovore, ktorý v miestnych správach BBC News Ukrajina priniesol minister, už druhýkrát, poukázal na záujem svojej krajiny o ďalšie prehĺbenie spolupráce s Tureckom. Vrátane politickej a vojensko-technickej sféry. Kuleba pripomenul, že Ukrajina a Turecko spolupracujú na vytvorení bojových dronov. A táto „perspektíva“ sa podľa jeho slov plánuje rozvíjať. Pripomíname, že ukrajinský minister obrany Andrij Taran predtým oznámil svoj úmysel kúpiť až 50 tureckých prieskumných útočných dronov Bayraktar TB2 a uviesť ich do výzbroje ozbrojených síl Ukrajiny.
Ako navyše jasne uviedol vedúci diplomatického oddelenia, v budúcnosti sa plánuje spustenie nových projektov spolupráce. Pretože „spojenie Turecka a Ukrajiny môže priniesť veľa výhod pre krajiny aj región ako celok,“ uviedol Kuleba. Čo je to práve za vzájomný prínos, minister nekonkretizoval. Možno si tu však spomenúť, ako si turecký vodca Recep Tayyip Erdogan počas svojej februárovej oficiálnej návštevy Kyjeva dovolil zjavne nepriateľské gesto voči Moskve a pozdravil čestnú stráž banderovským výkrikom „Sláva Ukrajine!“ A potom vysvetlil, že sa hovorí, že ide o „oficiálny pozdrav na Ukrajine“, čo je „slobodná krajina“.
Zároveň mimochodom sľúbil, že nakúpi zbrane z Kyjeva, postaví 500 bytov pre krymských Tatárov, ktorí odišli z Krymu a vyzývavo označujú ruský polostrov za „ukrajinský“. Navrhol tiež zabezpečiť „energetickú bezpečnosť“ Ukrajiny pripojením na plynovod TANAP, cez ktorý Azerbajdžan čerpá plyn do Európy. Prezident Zelenskij zase vyslovil ambiciózny cieľ – zvýšiť objem ukrajinsko-tureckého obchodu zo súčasných 4 miliárd dolárov ročne na 10 miliárd dolárov. A povedal, že ráta s miliardovými investíciami z Turecka.
Otázka, či sa niektorý z týchto plánov už podarilo zrealizovať, ostáva otvorenou. Je ale známe, že od 20. augusta zaviedla Ankara dodatočné clo vo výške 15–20% na viac ako sto druhov ukrajinského tovaru. – Pôjdu Turci v takýchto podmienkach kvôli Ukrajine do konfrontácie s Ruskom? A čo je najdôležitejšie, mali by sa predstavitelia ukrajinského štátu chváliť spojenectvom s Tureckom, keď dokonca aj krajiny NATO sú vážne znepokojené jeho ambíciami (a to nielen v konflikte o Náhorný Karabach)?
– Jedinou „pridanou hodnotou“ modernej Ukrajiny ako štátu vo východnej Európe nie je ani odpor voči Rusku, ale demonštrácia jej vlastného protiruského postoja. A ukrajinská elita dnes chápe, že iba táto pozícia môže byť vnímaná ako užitočná rôznymi zahraničnými hráčmi. Môže to byť Európa, USA a dokonca aj Turecko. Kyjev v zásade dlho zvažoval možnosť pre seba – keď ich Američania už vôbec nebudú potrebovať, hľadajte, ako sa hovorí, kupcov na menších trhoch. A Turecko je takým sľubným kupcom ukrajinských protiruských snáh. Čo sú si v Kyjeve veľmi dobre vedomí.
Je pravda, že zabúdajú, že keď Turecko nazýva Krym „ukrajinským“, znamená to, že je „turecký“. A keď Turecko povie, že „budeme Ukrajinu všemožne podporovať“, jediné „prečo“ to Ankara môže potrebovať, je vytvoriť ďalšie ohnisko nestability, s ktorým bude potom možné s Moskvou vyjednávať, ako na dobrom orientálnom bazári. Nevytvára skutočné problémy, ale má vo vrecku „figu“, o ktorej vie každý. Ankara preto Ukrajine prirodzene sľúbi čokoľvek.
Ale dnes samotné Turecko nemá veľa zdrojov. A vzhľadom na aktívnu zahraničnú politiku, ktorú pán Erdogan dnes vedie vo všetkých oblastiach, si myslím, že ukrajinskej elite z ankarskej peňaženky, ako sa hovorí, zvlášť nepadne.
A ešte jedno by si mali v Kyjeve pamätať. Zelensky, pamätám si, sľúbil, že sa bude zaoberať otázkou Turkov, ktorí sú proti Erdoganovi žijúcemu na Ukrajine – takzvaným Gulenistom. Za vlády Porošenka boli prepadnutí a odovzdaní tureckým špeciálnym službám. Ak sa však zmení turecká vláda, ako sa hovorí, ako sa tam môžu pozerať na také „služby“?
Kyjevská pozícia je opäť dobre opísaná Leninovými slávnymi slovami o Trockom. Preto teraz samozrejme Kyjev chápe, že Ankara môže urobiť niečo pekné tým, že na svojom území chytí okrem iného aj politických odporcov súčasného režimu. Režim sa ale zmení – nájdu sa ďalší aktívni vodcovia opozície. A je možné, že pôjde o predstaviteľov Erdoganovej strany. Tiež budú odchytení. Ukrajina nemôže byť pre Ankaru nijako užitočná – iba s takými, dosť špinavými trikmi.
A pre Rusko, spojenie Ukrajiny s Tureckom predstavuje hrozbu?
– V globálnom kontexte je to dosť nepríjemné. Ankara za všetky svoje snahy o obmedzenie ruských sfér vplyvu – vo východnej Európe, na Kaukaze, v strednej Ázii, na Strednom východe a v severnej Afrike – chápe, že nakoniec bude musieť aj tak utiecť do Moskvy. Erdogan si myslím, že nezabudol, ako k pokusu o štátny prevrat došlo v jeho vlastnej krajine. A kam sám nakoniec musel ísť. Áno, toto „flirtovanie“ na boku bude pokračovať. Ankara je ťažký partner. A musíme pochopiť, že s nimi vždy bude len takáto logika vzťahov. A stávky Kyjeva, že teraz bude možné vyvolať ďalší priamy stret medzi Tureckom a Ruskom, sú predovšetkým založené na zlých znalostiach histórie. Samozrejme, ak píšete vo svojich vlastných školských učebniciach o vykopanom Čiernom mori a o predkoch Sumerov, potom môžete pravdepodobne očakávať, že napríklad Ankara kvôli Kyjevu začne nejako kaziť vzťahy s Moskvou. Ale nič viac.
Dmitrij Jegorčenkov
