Minister obrany USA: Peking vynakladá veľká úsilie na to, aby nám obmedzil prístup k svojim hraniciam
Posilnenie Vojenského námorníctva USA, militarizácia Tichého oceánu, konfrontácia s veľmocami a nové vojenské technológie – administratíva Joea Bidena požiadala Kongres o nový obranný rozpočet. Na národnú bezpečnosť chce Biely dom vynaložiť celkovo 753 miliárd dolárov, z ktorých 715 dostane Pentagon.
Zadržať Čínu
Aj keď je návrh rozpočtu zatiaľ predbežný, môžeme urobiť záver, že Biden pokračuje v línii Donalda Trumpa na upevňovanie ozbrojených síl. Hlavným geopolitickým odporcom USA je podľa textu Čína. V dokumente sa vytyčuje nutnosť posilnenia americkej vojenskej prítomnosti pri hraniciach ČĽR. V marci šéf indicko-tichomorského velenia Ozbrojených síl (INDOPACOM) admirál Philip Davidson oznámil, že na to treba minimálne 27 miliárd dolárov. V regióne bude potrebné rozmiestniť systémy protivzdušnej obrany, výzvedné strediská, umiestniť rakety a radary a organizovať cvičenia so spojencami.
Rozpočtové prostriedky budú podľa všetkého vynaložené na ďalšiu militarizáciu západnej časti Tichého oceánu. V Pentagone neraz vyslovili zámer rozmiestniť raketové zbrane veľkého dosahu na takzvanom prvom rade ostrovov, ktorá zahŕňa Filipíny, Kóreu a Japonsko. Najbližšie k čínskym hraniciam vojenská základňa USA sa nachádza na Guame, vo vzdialenosti dvoch tisícov kilometrov, a to je príliš ďaleko.
Ostatne podľa slov predstaviteľov obranného rezortu zatiaľ americkí spojenci neprejavujú v tomto regióne veľkú ochotu k rozmiestneniu cudzích útočných zbraní. V USA uznávajú, že bez pomoci priateľských štátov sa nepodarí efektívne zadržiavať Čínu.
“Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že musíme posilňovať vojenskú prítomnosť v indicko-tichomorskom regióne,” zdôrazňuje minister obrany USA Lloyd Austin.
“Čína je hlavnou výzvou, pretože sa snaží zmeniť svetový poriadok. Peking jedná stále sebaistejšie a vynakladá veľká úsilie na to, aby nám obmedzil prístup k svojim hraniciam. V súčasnej dobe revidujeme to, čo máme v Tichom oceáne. Hodnotíme početný stav vojsk, ich výzbroj, možnosti, logistiku, infraštruktúru a vzťahy so spojencami. Potom budú prijaté všetky potrebné rozhodnutia o vojenskej výstavbe v tomto regióne, “dodal.
V rozpočte bude daná prednosť vojensko-námorným silám, predovšetkým stavbe lodí. Budú financované programy perspektívnych strategických a viacúčelových ponoriek a tiež morských bezpilotných platforiem, ktoré americké námorníctvo plánuje široko využívať. Ako oznámil oficiálny hovorca Pentagonu John Kirby, je stavba lodí pod zvláštnou kontrolou ministra obrany. Vyvážené a silné loďstvo je základom demonštrácie sily, a to ako dnes, tak aj v budúcnosti.
Velenie vojenského námorníctva je ochotné sa postupne vzdať raketových krížnikov typu Ticonderoga. Americké námorníctvo má 22 podobných lodí, sú 35 rokov staré, to už je veková hranica. Modernizovať ich Američania nehodlajú. Náhradou budú torpédoborce triedy Arleigh Burke série Flight III. Hlavná loď Jack Lucas bude odovzdaná do prevádzky do roku 2023. Odborníci podotýkajú, že moderné torpédoborce čo do svojich bojových možností úplne zodpovedajú křižnikom z 80. a 90. rokov. Áno, Arleigh Burke sa nevyrovnajú Ticonderogám v sile raketovej salvy, ich obsluha je ale oveľa lacnejšie. Okrem toho je na palube torpédoborcov tretej série dosť miesta pre veliteľské strediska vzdušných síl a protivzdušnej obrany, ktorých funkciu dnes vykonávajú krížniky.
Vo vojenskom námorníctve skôr konštatovali, že modernizačný potenciál Ticonderoga je prakticky vyčerpaný a v budúcich ozbrojených konfliktoch budú len “plávajúcimi arzenálmi”, ktoré dostávajú navádzanie od iných, modernejších platforiem.
Značné prostriedky budú vyčlenené na hypersonické komplexy, rakety s plochou dráhou veľkého doletu, bezdrôtové riadiace systémy, digitálne bojisko, ďalekonosné delostrelectvo a salvové raketomety, individuálnu výstroj vojakov a bezpilotné lietadlá. Osobitnú pozornosť venujú v Pentagone nadzvukovým raketám. Uznávajú, že USA v tejto oblasti vážne zaostali za Ruskom a Čínou. Američania vyvíjajú niekoľko hypersonických rakiet: Operational Fires pre pozemné vojská, Long Range Hypersonic Weapon pre vojenské námorníctvo, Hypersonic Air-Breathing Weapon Concept a Air-Launched Rapid Response Weapon pre letectvo. Sériovú výrobu tej poslednej rakety plánovali začať už v budúcom roku, nedávne neúspešné skúšky však môžu termíny posunúť. Zatiaľ nemá Washington ani jednu sériovú hypersonickú raketu.
V rozpočte sa predpokladajú značné prostriedky na operácie vo viacerých doménach (Multi-Domain Operations) a na digitálne bojisko. Američania plánujú okrem iného zariadiť rýchlu výmenu informácií medzi všetkými druhmi vojsk. Prieskumná čata v nepriateľskom tyle bude môcť dostávať v reálnom čase z družice informácie o teréne, zachytiť cieľ a samostatne, bez sprostredkovateľov, vyslať jeho súradnice na ponorku s okrídlenými raketami, na lietadlovú loď alebo lietadlo.
Nová koncepcia sa realizuje na základe existujúcej, ktorá predpokladá spoločné akcie armády, letectva a námorníctva. Táto triáda však bude doplnená operáciami vo vesmíre a v kybernetickom priestore. Predtým neboli tieto dve prostredia považované za potenciálne bojisko.
Američania aktívne investujú do pokrokových technológií a koncepcií vedenia boja, a nezabúdajú na to, že hlavnou zárukou bezpečnosti je jadrový štít. Bude sa naďalej financovať program vývoja medzikontinentálnych balistických striel Ground Based Strategic Deterrent (GBSD), ktoré majú vystriedať veteránov studenej vojny – rakety Minuteman III.
V minulom roku dostal koncern Northrop Grumman na tieto ciele vyše 13 miliárd dolárov. Perspektívne medzikontinentálne balistické rakety sú podľa všetkého reakciou Washingtonu na nové strategické zbrane Ruska. V tom ho chcú USA tiež doháňať.
Andrej Koc
