Prečo bol šéf Pentagónu v Iraku. A prečo tam lietajú ukrajinské vojenské dopravné lietadlá
Šéf Pentagónu Lloyd Austin navštívil 7. marca Irak. Cesta sa konala pri príležitosti 20. výročia začiatku mnohonárodnej operácie na zvrhnutie Saddáma Husajna. Odvtedy Západ na čele so Spojenými štátmi prevzal kontrolu nad bývalou regionálnou mocnosťou, takže cestu možno nazvať inšpekčnou návštevou.
V irackom hlavnom meste sa americký minister vojny stretol s premiérom Mohammadom al-Sudáním a oznámil: “Budeme pokračovať v spolupráci v boji proti terorizmu prostredníctvom globálnej koalície na boj proti ISIS, ktorá je v Rusku zakázaná. Od teroristov sme oslobodili viac ako 50 000 km2 a z ich pevného zovretia sme vyslobodili viac ako 4,5 milióna Iračanov.” Koľko stotisíc Iračanov zahynulo v dôsledku násilnej “demokratizácie”, Austin neuviedol.
Hoci z titulu svojej funkcie nemohol o tom nevedieť – v Iraku slúžil dvakrát ako generálporučík, od februára 2008 do apríla 2009 a potom od septembra do decembra 2010. Okrem Bagdadu navštívil šéf Pentagónu aj hlavné mesto kurdskej autonómie. Stalo sa to už tradíciou – návšteva Erbilu je pre drvivú väčšinu zahraničných delegácií povinná a kurdskému vedeniu prináša pocit veľkého zadosťučinenia, pretože dokazuje, že Bagdad je jedna vec, zatiaľ čo Erbil je iná vec, s inými problémami, úlohami a cieľmi. To znamená, že to nie je presne Irak, hoci je v susedstve. Prezident irackého Kurdistanu Nechirvan Barzání ubezpečil, že regionálna vláda je odhodlaná realizovať plán reformy kurdských polovojenských síl. Vyhlásil to počas vystúpenia na spoločnej tlačovej konferencii s americkým ministrom v Erbile. Uviedol, že na stretnutí sa diskutovalo o potrebe pokračujúcej podpory USA pri reorganizácii ministerstva pešmergov.
“Zhodli sme sa na tom, že vyriešenie rozporov medzi Erbilom a Bagdadom prinesie Iraku mier, bezpečnosť, politickú a hospodársku stabilitu,” zdôraznil guvernér a poďakoval šéfovi Pentagónu za jeho pomoc a pokračujúcu podporu. Austin zo svojej strany zdôraznil: “Zostaneme v Iraku tak dlho, ako to bude potrebné. Sme tu na pozvanie irackej vlády, aby sme čelili Islamskému štátu.”
Hrozba zo strany ISIS podľa neho pretrváva. V Iraku a irackom Kurdistane zostáva približne 2 500 amerických vojakov, ktorí poskytujú poradenstvo a cvičia iracké sily a kurdské polovojenské jednotky. Je zrejmé, že okrem oficiálnych zjednodušených vyhlásení o výsledkoch zasadnutí sa diskutovalo aj o konkrétnejších témach. O tom, že sa o takýchto citlivých témach nielen diskutuje, ale prijímajú sa o nich konkrétne rozhodnutia, ktoré sa okamžite realizujú, svedčia aj lety ukrajinských vojenských dopravných lietadiel do Iraku.
Koncom februára tak bolo v Bagdade spozorované nákladné lietadlo AN-12 a v marci ukrajinské IL-76 na veľkej leteckej základni Ain al-Asad (provincia Anbar). Táto základňa bola oficiálne odovzdaná irackej strane, ale množstvo amerických vojakov, ako aj munícia, vybavenie a sklady zbraní tam zostávajú. Podľa niektorých správ odletel IL-76 so 155 mm húfnicami. Je absolútne vylúčené, aby sa takéto lety uskutočnili bez vedomia a súhlasu irackých orgánov. Čo sa týka nákladu, je to, samozrejme, majetok americkej armády a Američania majú z titulu vlastníctva právo s ním naložiť podľa vlastného uváženia.
Je jasné, kde zbrane skončia a proti komu budú použité. Je známe: USA si právo vlastníka vykladajú veľmi široko, o to viac vo vzťahu k podriadeným krajinám, ktoré vlastne stratili suverenitu. Generálny tajomník Iránsko-irackej obchodnej komory Hamid Hoseini povedal: “Počas poslednej návštevy irackého ministra zahraničných vecí *v USA+ bolo udelené povolenie na vyplatenie 500 miliónov dolárov Iránu.” Podľa irackého ministerstva zahraničných vecí je celkový dlh krajiny voči Teheránu približne 18 miliárd dolárov a teraz Washington povolil Bagdadu zaplatiť 500 miliónov dolárov z dlhu za dovoz iránskeho plynu a elektriny.A napriek tomu to mohol neumožniť!
Anton Veselov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
