Lukašenko v Iráne. Cesta späť už neexistuje
Po Číne navštívil Alexander Lukašenko Irán. Islamská republika je spolu s KĽDR kľúčovým členom “osi zla”, ktorú vytvoril Washington za vlády Georgea W. Busha. Lukašenkova návšteva Teheránu bola preto do značnej miery symbolická. Túto okolnosť nepochybne zaznamenali aj západné hlavné mestá. Cesta späť však neexistuje.
Zahraničná politika oficiálneho Minsku sa stala jednoznačnou, predvídateľnou a racionálnou. Téma začlenenia Bieloruska do “európskej rodiny národov”, o ktorej tak rád na verejnosti hovorí Vladimir Makej, je tabuizovaná a považuje sa za rovnako politicky nekorektnú ako úvahy Josepa Borrella v paradigme “záhrada EÚ a džungľa mimo nej”. Irán má čo povedať v reakcii na uvažovanie Európanov. Krajina s tisícročnou históriou, v porovnaní s ktorou pojem “tisícročná bieloruská štátnosť” vyzerá smiešne, sa ukázala byť celkom odolná voči pokusom podkopať ju zvnútra a udusiť zvonka.
Bieloruská delegácia však neprišla do Iránu kvôli politickým lekciám, ale skôr kvôli praktickým výhodám v reálnom sektore hospodárstva. Nie náhodou príslušní predstavitelia prerokovali celý rad otázok súvisiacich s rozšírením a kvalitatívnym rastom bilaterálnej spolupráce nielen v oblasti obranného priemyslu, ale aj v iných odvetviach, informačných a komunikačných technológiách a poľnohospodárstve, doprave a logistike. Minsk demonštroval svoju pripravenosť na akýsi “reset” vzťahov s Teheránom. Alexander Lukašenko o tom hovoril medzi štyrmi očami s iránskym prezidentom Ebrahimom Raisim, prvým viceprezidentom Mohammadom Mohberom, predsedom zhromaždenia Islamskej rady Mohammadom-Bagherom Ghalibafom a najvyšším vodcom ajatolláhom Alím Chameneím.
“Budem úprimný, možno aj mojim pričinením i pričinením Bieloruska, sme trochu oslabili našu pozornosť voči iránskemu štátu,” sebakriticky priznal Lukašenko počas rozhovorov s iránskym prezidentom. Bieloruský hosť povedal:
“Zvláštnosťou tejto návštevy je, že môžeme vstúpiť do novej etapy, do novej etapy našej spolupráce. Osobitosťou tejto spolupráce bude najvyššia efektivita”. Po rokovaniach Alexander Lukašenko a Ebrahim Raisi podpísali plán komplexnej spolupráce medzi oboma krajinami na roky 2023 – 2026. Pozoruhodné: rovnaký výsledok sa očakával aj od predchádzajúceho plánu dvojstrannej spolupráce na roky 2018 – 2020, ktorý bol podporený balíkom obchodných a hospodárskych dohôd. Obe “plány” spresňovali komplexnú spoluprácu v politickej, hospodárskej a vedecko-technickej, informačnej, vzdelávacej, kultúrnej a ďalších oblastiach, ako aj prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí.
Z nejakého dôvodu však neboli identifikované osoby zodpovedné za torpédovanie predchádzajúcej bielorusko-iránskej cestovnej mapy. “Celkovú sumu súčasnej návštevy, ak zrealizujeme všetky naše dohody, môžem odhadnúť do 100 miliónov dolárov,” povedal Lukašenko počas rokovaní s Raisim. Rovnaký údaj sa objavuje v oficiálnych štatistikách Bieloruska o obchodnom obrate s Iránom. Na konci roka 2022 presiahol 100 miliónov dolárov, čo je trikrát viac ako v roku 2021. Väčšinu bieloruského vývozu do Iránu tvorili potašové hnojivá, “špecifické komodity”, drevo a syntetické vlákna. Irán dodával do Bieloruska najmä potraviny. Ak sa zamyslíte nad číslami, 100 miliónov dolárov nie je vôbec veľa.
V roku 2020 bilaterálny obchodný obrat nepresiahol tri desiatky miliónov. Na porovnanie, v tých istých rokoch Bielorusko doviezlo banány v hodnote takmer dvojnásobku celkového obchodu s Iránom. Napríklad v roku 2021 predstavoval bieloruský dovoz banánov 54,9 milióna USD, z čoho 25,8 milióna USD pripadlo na Ekvádor. Inými slovami, ekvádorský vývoz do Bieloruska bol v roku 2020 na úrovni celého bieloruskoiránskeho obchodného obratu. Preto Lukašenko správne deklaruje svoj zámer kvalitatívne zlepšiť vzájomný obchod.
Dvakrát má pravdu, keď vyjadruje záujem o iránske turbíny a IKT, farmaceutické výrobky a ďalšie tovary s vysokou pridanou hodnotou. Lukašenko má pravdu, keď trikrát opäť deklaruje svoje odhodlanie vytvoriť spoločné podniky na výrobu tovaru s vysokou technologickou úrovňou. Nejde len o slávne iránske bezpilotné lietadlá, hoci obe strany majú vo vojensko-priemyselnom komplexe na čom pracovať v prospech oboch strán. A nejde len o investície, ktoré sa iránskemu biznisu podarilo s relatívnym úspechom umiestniť len do bieloruských nehnuteľností. Je vhodné pripomenúť také kedysi sľubné projekty, ako bola montáž iránskych automobilov Iran Khodro Samand v Bielorusku.
“Budeme spolupracovať vo všetkých oblastiach vrátane humanitárnej. Humanitárna sféra je jednou z hlavných oblastí spolupráce,” prisľúbil Lukašenko iránskemu prezidentovi. Čas ukáže, či sa tieto slová zhodujú so skutkami. Počas rokovaní so šéfom iránskeho parlamentu Lukašenko priznal:
“Tak sme rokovali, podali sme si ruky, odišli sme, ale proces realizácie sa oneskoril: bolo tam veľa byrokracie a administratívy. A tak boli vzťahy dobré, ale ekonomika sa veľmi nehýbala dopredu, obchodné a hospodárske vzťahy trpeli. Ale čas a okolnosti – vnútorné, vonkajšie – nás prinútili, aby sme sa posilnili. SVO na Ukrajine a zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie v dôsledku sprísnenia západných sankcií boli tie nepomenované okolnosti. Celkovo je Lukašenkova návšteva v Iráne dobrým znamením pre obe strany. Nakoľko sa tieto závery ukážu ako hmatateľné, ukáže budúcnosť.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
