Francúzsko sa ako prvé prehuplo do občianskej vojny. Ostatné západné krajiny vidia čo ich čaká
Vo Francúzsku sa čoraz viac dvíha vlna protestov proti dôchodkovej reforme, ktorú Macronova vláda presadila obídením parlamentu a proti vôli väčšiny Francúzov. Podľa Všeobecnej konfederácie práce (GCT) 23. marca, deviateho dňa mobilizácie proti dôchodkovej reforme, ktorú vyhlásili najväčšie odborové zväzy, vyšlo do ulíc 3,5 milióna demonštrantov v 300 mestách po celej krajine. Najväčšie demonštrácie sa konali v Paríži, Bordeaux a Štrasburgu. V Paríži bol dosiahnutý absolútny rekord – 800 000 Parížanov! Demonštrácia prerástla do zrážok s políciou, ktorá použila slzotvorný plyn. V Bordeaux bola počas zhromaždenia zapálená brána radnice. Fotografie horiacej radnice obleteli celý svet.
Denník Washington Post upozorňuje na “pôsobivé zábery plameňov, ktoré pohlcujú hlavný vchod do radnice v Bordeaux, zatiaľ čo dav vonku jasá”. V hlavnom meste demonštranti podpaľovali odpadkové koše, kiosky a dvere domov. Len za jeden deň bolo zaznamenaných približne tisíc vážnych požiarov, minister vnútra Gérald Darmanen uviedol, že po meste sa “potuluje 1 500 banditov, ktorí špeciálne pricestovali do Paríža, aby zaútočili na políciu a verejné inštitúcie”. Podľa ministerstva vnútra bolo zranených 123 policajtov a žandárov, z toho sedem v Paríži. Celkovo bolo zatknutých 172 demonštrantov, z toho 77 v hlavnom meste.
Situácia v krajine “sa viditeľne vyhrotila a zhoršila”, konštatuje Süddeutsche Zeitung. Podľa nemeckého denníka bolo 23. marca zranených 440 policajtov a zatknutých 457 demonštrantov, čo výrazne prevyšuje údaje francúzskeho ministerstva vnútra. “Hnev sa vylial do francúzskych ulíc,” napísali The Times a opísali, ako skupina mužov v čiernych kuklách zablokovala hasičské auto, ktoré sa snažilo uhasiť horiacu hromadu odpadkov. Francúzske médiá poukazujú na veľký počet mužov v maskách a čiernych kuklách, o ktorých sa predpokladá, že sú členmi ľavicového Čierneho bloku, skupiny založenej na základe správy o policajnom násilí.
Macronov televízny spravodajský prejav z 22. marca len rozdúchal hnev protestujúcich. Macron povedal, že “protestujúci dav je nelegitímny v porovnaní s ľuďmi, ktorí vyjadrujú svoj názor prostredníctvom svojich volených zástupcov”. Francúzov ešte viac rozzúrilo, že Macron si počas rozhovoru nenápadne stiahol z ruky hodinky v hodnote 80 000 eur. Členovia parlamentnej frakcie strany Nepodmanené Francúzsko vyzvali Parížanov na revolúciu z improvizovanej tribúny. Výzvu zachytili tisíce hlasov, ktoré skandovali “Revolúcia, revolúcia!”. Ulicami hlavného mesta prechádzala improvizovaná gilotína, ktorá Macronovi prorokovala osud popraveného Ľudovíta XVI. Po celom Francúzsku protestujúci zablokovali mnohé školy a univerzity, stanice metra a letiská.
V mestečku Saint-Sauline (departement Deux-Sèvres) sa konala niekoľkotisícová demonštrácia organizovaná hnutím Bassines non merci, environmentálnym hnutím Earth Rising a Konfederáciou roľníkov proti výstavbe obrovskej zavlažovacej nádrže, počas ktorej bolo zranených vyše dvesto ľudí, z ktorých jeden je v hlbokej kóme. Približne tisíc čiernych militantov v kuklách vybavených štítmi a plynovými maskami zaútočilo na políciu a hádzalo na ňu kamene a zápalné fľaše. Polícii sa nepodarilo zadržať ani jedného z nich.
“Mnohí z týchto extrémne násilných militantov pochádzajú zo susedných krajín. Ich boj proti silám presadzovania práva sa odohráva po celej Európe. Nemecké a talianske krajne ľavicové skupiny sa pravidelne zapájajú do takýchto bojov,” uviedla televízia TF1. Environmentálny aktivista pre televíznu stanicu uviedol, že mnohí z týchto militantov pochádzajú zo Španielska, Talianska a Nového Zélandu.
Výzvu lídra Nepodmaneného Francúzska Melanchona na ukončenie “prezidentskej monarchie” a zriadenie Šiestej republiky si vypočuli dokonca aj bankári v londýnskej City. V článku Financial Times Is France on the road to a Sixth Republic? (Je Francúzsko na ceste k Šiestej republike?) sa píše, že “Piata republika sa prežila, stratila svoj lesk” a francúzske elity “trávia svoj pracovný život tým, že neopúšťajú kruhový objazd okolo Paríža. K zvyšku Francúzska sa správajú takmer ako ku kolónii obývanej smradľavými sedliakmi, ktorí si neosvojili parížsku kultúru, ktorej ich učili v škole, a volia buď krajnú pravicu, alebo krajnú ľavicu”.
Denník Financial Times tvrdí, že Macronova nepopulárna dôchodková reforma “zvyšuje riziko, že Francúzi budú nasledovať Američanov, Britov a Talianov a budú voliť populistov, čím si v roku 2027 zvolia za prezidentku Marine Le Penovú”.
“Francúzsko nemôže takto pokračovať. Je čas skoncovať s piatou republikou s jej všemocným prezidentom a vyhlásiť menej autoritársku šiestu republiku. Macron by mohol byť tým, kto to urobí,” píše hovorca finančného kapitálu. V televíznom prejave Macron zdôvodnil potrebu zvýšiť vek odchodu do dôchodku rozpočtovým deficitom. Odbory ho obvinili z “klamstiev” a “neúcty”. Vodca komunistickej strany Fabien Roussel je presvedčený, že Macron zámerne vedie k radikalizácii protestov. Jednoduchý výpočet ukazuje, že dôchodková reforma neprinesie vážne úspory v štátnom rozpočte. Podľa oficiálnych údajov prinesie do štátnej pokladnice 18 miliárd eur ročne. To však nie je nič v porovnaní s Macronovými sľubmi investovať 50 miliárd eur do jadrovej energie a 100 miliárd eur do obrany.
Okrem toho úrokové platby rastúce v dôsledku sprísnenia menovej politiky ECB sa budú pohybovať od 60 do 90 miliárd eur ročne. “Dôchodkový deficit je malý aj v porovnaní s nákladmi na opatrenia zavedené v reakcii na pandemickú krízu (165 mld. eur) a energetický šok (približne 100 mld. eur),” píše finančný portál Nasdak.
“Drvivá väčšina Francúzov si dobre uvedomuje, že Macron je bábkou v rukách investičného fondu BlackRock, ktorý na jeho príkaz skúpil celé francúzske hospodárstvo. Existuje pochopenie, že globalisti, ktorým slúži súčasný francúzsky prezident, vedú k úplnému zrušeniu dôchodkov,” uviedla v rozhovore pre FGC Alesia Miloradovičová z Parížskej akadémie geopolitiky.
28. marca sa začal nový celoštátny štrajk, ktorý bude zrejme najrozsiahlejší od začiatku protestov proti dôchodkovej reforme. “V celom Francúzsku – oheň!” povedal Bruno Retaio, šéf senátnej frakcie strany Republikáni. Publicista časopisu Riposte laïque Charles Demassier píše, že výbušnú nenávisť vylial do parížskych ulíc Macronov režim, ktorý sa ako v La Fontainovej bájke “naťahuje, nafukuje a nadúva”, aby sa vyrovnal niekdajšej sláve Francúzska, ale nie je hodný ani centimetra de Gaullovho kabáta. Musíme si priznať znepokojujúcu skutočnosť, ktorá je predohrou k občianskej vojne. Včera v Paríži som sa bál – je to strach z budúcnosti…”
Všetci štrajkujú!
Odbory sú pripravené “položiť francúzsku ekonomiku na kolená” Osem najväčších francúzskych odborových zväzov je pripravených “zastaviť Francúzsko vo všetkých odvetviach” a začať celoštátny štrajk proti vládnemu projektu dôchodkovej reformy, ak vláda a parlament “zostanú hluchí” voči ľudovým protestom. Líderka Všeobecnej konfederácie práce (CGT) Catherine Perretová uviedla, že po “niekoľkých dňoch masovej mobilizácie bude vláda nútená zložiť zbrane”. Železničné odbory, odbory komunálnych pracovníkov a vodiči nákladných vozidiel vyzvali na časovo neobmedzený štrajk. Vodiči nákladných áut majú v úmysle zablokovať dopravné diaľnice a logistické platformy v celej krajine.
“Ak vláda stále nevidí odhodlanie pracujúcich, mladých ľudí a všetkých, ktorí podporujú tento jednotný impulz vyjadriť svoj hnev tvárou v tvár novej nespravodlivosti, bude musieť prevziať zodpovednosť za zablokovanie hospodárstva v našej krajine,” varoval odborový zväz Autonómny dopravný úrad Paríž. Odbory zodpovedné za zásobovanie lietadiel palivom tiež vyzvali na časovo neobmedzený štrajk, ktorý sa začne 6. marca večer.
“Dopad na leteckú dopravu “by mohol byť okamžitý”,” uviedol 1. marca Pierre Dahl zo Všeobecnej konfederácie práce (CGT). Na nadchádzajúci úder sa pripravuje ako na skutočnú vojnu. Dňa 2. marca sa v Avignone v sále mestskej radnice zišlo 150 odborárov, ktorí dlho diskutovali, argumentovali a rokovali o stratégii a taktike nadchádzajúceho štrajku. Železničiar Jean-François Chamayou presviedčal nerozhodných a váhajúcich:
“Štrajk nie je o snoch a prosbách! Je to organizácia! Päť dní štrajkových akcií vládou neotriaslo, ďalších päť dní s ňou tiež nepohne. Riešením je zorganizovať časovo neobmedzený štrajk.” Podporil ho David Thierry, veterán z energetického priemyslu:
“Nesmieme nechať zamestnancov ropného, plynárenského a železničného priemyslu v prvej línii osamotených. Nestačí, aby štrajkovali len štátne podniky. Do tanca sa musí zapojiť aj súkromný sektor”.
Podľa Ústrednej územnej prieskumnej služby (SCRT) francúzskeho ministerstva vnútra vyjde na protest proti dôchodkovej reforme približne 1,5 milióna ľudí v 320 mestách. Sociálne napätie je vysoké. Pôvodne sa protesty mali konať od 7. marca, ale zamestnanci EDF (najväčšej francúzskej štátnej energetickej spoločnosti) pracujúci v jadrových elektrárňach začali štrajkovať skôr, keďže v Senáte sa začalo rokovanie o návrhu zákona o dôchodkovej reforme. K protestom sa pridali aj zamestnanci v plynárenskom sektore, čo výrazne znížilo výrobu elektrickej energie v celej krajine. Ako zdôraznila CGT, odbory sú pripravené “položiť francúzsku ekonomiku na kolená”, ak vláda svoj projekt nestiahne. Už teraz jadrové elektrárne Flamanville, Paluel a St Alban vyrábajú o 1 000 MWh menej elektrickej energie (kapacita jedného jadrového bloku). Zamestnanci rafinérií sa tento týždeň pridajú k protestujúcim. CGT vyzvala na časovo neobmedzený štrajk od 6. marca v “rafinériách, petrochémii, farmaceutickom priemysle a vo výrobe gumy a plastov”.
Demonštrácie prebiehajú v celom Francúzsku bez prestávky od 10. januára, keď francúzska vláda oznámila, že od roku 2030 zvýši minimálny vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Za mesiac Francúzsko zažilo už päť celonárodných demonštrácií proti tejto reforme. Na prvých dvoch, ktoré sa konali 19. a 31. januára, sa zúčastnilo viac ako milión ľudí. Protesty nadobúdajú čoraz rozmanitejší charakter. Dve stovky čiernych afrických migrantov vyšli 2. marca do ulíc Paríža, aby protestovali proti zákonu sprísňujúcemu migračnú politiku. Afričania niesli transparent vyzývajúci vládu, aby migrantom vydala doklady, a skandovali heslá “Preč s Darmanenovým zákonom!”, “Dajte nám doklady!”, “Chceme pracovať!”. Ešte väčší protest zorganizovalo 4. marca Združenie na ochranu migrantov. Nový zákon “O azyle a migrácii” alebo “Darmanenov zákon” (šéf rezortu vnútra) výrazne uľahčuje deportácie. Petíciu proti “Darmanenovmu zákonu” podpísalo Občianske zhromaždenie tureckých občanov, Združenie Maročanov vo Francúzsku, Združenie pracovníkov Magrebu, Marocké združenie pre ľudské práva, ako aj odborové organizácie: CGT, “Solidarita pracujúcich”, Francúzska advokátska komora, Francúzsky národný zväz študentov, odborová organizácia “Solidarita” a približne sto rôznych mimovládnych organizácií. V petícii sa uvádza, že migranti sú “dehumanizovaní” a považovaní za pracovnú silu zbavenú základných ľudských práv. Alesya Miloradovich z Parížskej akadémie geopolitiky v rozhovore pre FSK uviedla:
“Macron a jeho vláda nehľadia na dobro spoluobčanov, ale na záujmy amerického ministerstva zahraničných vecí a nadnárodných korporácií, ako je americký investičný fond BlackRock, ktorému Macron predal prakticky celý francúzsky priemysel. Vo Francúzsku vzniká široká opozičná koalícia, ktorá zahŕňa rôzne profesijné, sociálne a etnické skupiny.
Tieň Ľudovíta XVI. nad Francúzskom
Povedať, že Francúzsko zachvátili protesty proti dôchodkovej reforme, znamená nič nehovoriť. Francúzov pohlcujú protesty. Ulicami francúzskych miest sa valí dym z horiacich pneumatík a odpadkových košov, ale prezident Macron sa tvári, že sa nič veľké nedeje. “Politická situácia vo Francúzsku je mimoriadne znepokojujúca,” hovorí bývalý prezident François Hollande. – Hlavné strany, ktoré roky vládli v krajine, výrazne oslabili, ak sa dokonca nezrútili.” Podľa Marine Le Penovej, líderky strany Rassemblement National, Macron svojou dôchodkovou reformou tlačí krajinu k “sociálnej explózii”. Le Penová žiada referendum o dôchodkovej reforme, ale ak by sa takéto ľudové hlasovanie uskutočnilo, prezident by ho určite prehral.
Na druhej strane Emmanuel Macron si nečinnosťou iba škodí. Čo očakáva? Že Francúzi zrazu prestanú štrajkovať, páliť odpadky a bojovať s políciou? Nič tomu nenasvedčuje. Úrady konajú tvrdo, dokonca brutálne. Vláda nariadila, aby sa štrajkujúci vrátili na svoje pracoviská, ale je to vôbec spôsob, ako prinútiť ľudí pracovať? Prezident označil všetkých protestujúcich za “nelegitímne zhromaždenie”, ale to len rozdúchalo vášne. Polícia si s demonštrantmi nevie poradiť a Macronovi nezostáva nič iné, len do boja proti obyvateľstvu zapojiť armádu. Opozícia Macronovi sľubuje nové, mohutnejšie protesty a 28. marca sa na výzvu odborov uskutočnil desiaty celonárodný protest.
Opäť o sebe dáva vedieť škandalózny satirický časopis Charlie Hebdo, ktorý Macronovi pripomína jeden z vrcholov francúzskej revolúcie – popravu zosadeného kráľa Ľudovíta XVI. …Francúzsko by sa v rozpore s Macronovými tvrdeniami pravdepodobne zaobišlo bez dôchodkovej reformy. Najmä teraz, keď životná úroveň v celej Európe klesá. Macron je však rukojemníkom okolností vytvorených hospodárskou krízou, ktorá vznikla po zavedení protiruských sankcií. Aby toho nebolo málo, Európa musí na príkaz Washingtonu podporovať Ukrajinu a ukrajinských utečencov.
V roku 2022 Francúzsko vynaložilo na vojenskú pomoc Kyjevu viac ako 600 miliónov eur. Ďalších 500 miliónov eur išlo na usídlenie ukrajinských migrantov. Tento rok sa náklady pravdepodobne ešte zvýšia. Dokonca aj teraz, ignorujúc výbušnú situáciu, najvyšší francúzski predstavitelia pokračujú v eskalácii situácie. Hovorca vlády Olivier Veran povedal, že čakajú “nepopulárne, ale pre budúcnosť krajiny nevyhnutné” zmeny. “Niektorí stále dúfajú, že sa zákon podarí zastaviť,” napísal denník New York Times. – Koniec koncov, existujú precedensy: v roku 2006 francúzska vláda už nepopulárne zákony stiahla tvárou v tvár masovým protestom. Okrem toho reformu ešte musí analyzovať Ústavný súd, najvyšší súdny orgán krajiny, a mohla by vyvolať mnoho otázok o pochybnom spôsobe jej presadenia. Existuje ešte jedna možnosť zrušenia reformy: mohol by to urobiť ten, kto Macrona vystrieda na vrchole nepokojov. Tak či onak, budúcnosť Francúzska a francúzskej demokracie sa prepadá čoraz hlbšie do nejasností. A nech pripomienka Charlie Hebdo o potupnom konci Ľudovíta XVI. len symbolizuje zlovestnú aureolu tejto historickej analógie a tak ešte viac roznecuje Francúzov. Moc môže horieť v plameňoch ľudového protestu.
Valerij Burt
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame