Ruský premiér Dmitrij Medvedev sa stretol s pilotmi leteckých síl počas návštevy ostrova Iturup, jedného zo štyroch ostrovov v spornom reťazci známom ako Kurilské ostrovy v Rusku 2. augusta 2019 / foto: Alexander Astafyev
Aktuality, História,

Podľa ruského ministra zahraničných vecí je americko-japonská bezpečnostná aliancia „problémom“ pri rokovaniach o Kurilských ostrovoch

MOSKVA – Ruský minister zahraničných vecí tvrdí, že americko-japonská bezpečnostná aliancia predstavuje „problém“ pre rusko-japonské vzťahy a komplikuje rozhovory o mierových zmluvách. Po druhej svetovej vojne sa tieto dve krajiny snažia rokovať o mierovej zmluve kvôli územnému sporu. Sovietsky zväz počas posledných dní vojny prevzal štyri najjužnejšie Kurilské ostrovy, na ktoré si Japonsko uplatňuje teritoriálne práva.


foto: en.palkiewicz.com

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu vyhlásil, že japonská „vojenská aliancia s Washingtonom je, samozrejme, problémom“, pokiaľ ide o zmenu charakteru vzťahov krajiny s Ruskom. Lavrov uviedol, že japonská vláda prisľúbila riešiť pripomienky Ruska. Dodal, že napĺňanie sovietsko-japonskej deklarácie z roku 1956, ktorá načrtla podmienky pre mierovú zmluvu, nebolo možné pri vojenskej prítomnosti USA v Japonsku.

foto: newsweek.com

Pripomeňme, že Japonsko si činí nároky na štyri ostrovy z južnej skupiny Kuríl, sú to: Iturup, Kunašir, Šikotan a Habomajské ostrovy. Svojimi „územnými nárokmi“ podmieňuje podpísanie mierovej zmluvy. V predchádzajúcom roku navrhol Vladimír Putin japonskému premiérovi Šinzóovi Abemu podpísanie rusko-japonskej mierovej zmluvy bez kladenia akýchkoľvek predbežných podmienok. Japonská strana tento návrh fakticky odignorovala.

 

Už predtým prezident Ruska, Vladimír Putin, odpovedajúc na otázku, či odovzdá Rusko Japonsku všetky štyri ostrovy alebo ktorýkoľvek z nich, ako jednu z možností uzatvorenia mierovej zmluvy, prehlásil, že Rusko takéto plány nemá a ani mať nebude.

Video: Výsadok Červenej armády na Kurilských ostrovoch

Pre obe krajiny je súostrovie dôležité kvôli strategickej polohe zabezpečujúcej vplyv v teritóriu Tichého oceánu. Ruské nároky sú opodstatnené aj kvôli negatívnej historickej skúsenosti so svojim susedom ešte od čias Rusko-japonskej vojny.

Rusko-japonská vojna bol vojnový konflikt na Ďalekom východe medzi Ruským impériom a Japonskom. Táto vojna trvala v rokoch 1904 až 1905 a skončila sa tzv. Portsmouthským mierom podpísaným 5. septembra 1905. Jej príčinou bol konflikt imperiálnych záujmov oboch krajín v Tichom oceáne. Rokovania medzi cárskou vládou a japonskom po Prvej čínsko-japonskej vojne neviedli k úspechu.

 

Vojnu začali Japonci pod vedením admirála Uriu so 6 krížnikmi a 8 torpédoborcami 8. februára 1904, keď pri neutrálnom Kórejskom prístave Čemulpcho najprv vyzvali ruský krížnik Varjag a delový čln Korobec aby sa vzdali. Po tom, čo kapitáni oboch lodí odmietli ultimátum, pokúsili sa nasledujúceho dňa o únik z prístavu, čo sa im však nepodarilo a obe lode boli prinútené k návratu do prístavu. Ťažko poškodený Varjag bol nakoniec posádkou potopený.

 

V rovnakej dobe flotila japonských torpédoborcov nečakane napadla ruské lode kotviace v prístave Port Arthur, ďalšieho dňa sa začali pozemné boje. Japonci sa snažili zablokovať prístav z mora i po súši. V októbri 1904 Rusi vyslali na pomoc odrezanému prístavu flotilu pod vedením Zinovija Rožestvenského, ktorú však Japonci zastavili a takmer celú zničili v bitke pri Cušime. V zlej situácii sa 5. januára 1905 obkľúčený Port Arthur vzdal. Rusko a Japonsko podpísali mier 5. septembra 1905 v americkom prístave Portsmouth. Napriek očakávaniam sa pomerne neskúseným Japoncom podarilo vo viacerých bitkách poraziť ruské sily, čo viedlo k výraznej zmene pomerov vo Východnej Ázii a následnému vzostupu Japonska na zahraničnopolitickej scéne. Zahanbujúce porážky viedli k vlne nespokojnosti v ruskej spoločnosti a významne prispeli k revolúcii v roku 1905, ktorá prinútila cára vytvoriť parlament.

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov