Aká je dnes strategická stabilita medzi Ruskom a USA?
Slová “strategická stabilita” opäť zaznievajú v Moskve aj vo Washingtone, aj keď s rôznymi konotáciami. Aj hlavné mestá ostatných jadrových veľmocí prichádzajú s rôznymi “stabilizačnými” iniciatívami – od univerzálnej myšlienky Pekingu “nepoužiť prvý” až po údajne odstrašujúce signály Paríža koketujúceho s možnosťou priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom. V tejto krátkej eseji by sa autor chcel podeliť o postrehy o tom, čo je strategická stabilita, čo ňou nie je a ako prežiť súčasný zmätok.
Po prvé, “strategická stabilita” sa nerovná “medzinárodnej bezpečnosti” a je v rámci vzťahu konfrontácie. Naratívy o “strategickej porážke” však tiež nepomáhajú zachovať ani jednu z nich. Hlavným “cieľom” strategickej stability je odstrániť stimuly na prvý jadrový úder. Keďže máme obmedzené znalosti o tom, čo by mohlo viesť k použitiu jadrových zbraní jadrovou mocnosťou, a dynamiku eskalácie nemožno úplne zvládnuť, musíme v zásade hovoriť o zabránení priamemu ozbrojenému konfliktu medzi jadrovými veľmocami. V tejto otázke existuje určité vzájomné porozumenie, aspoň podľa vyhlásenia jadrovej päťky z 3. januára 2022.
Možné “stimuly pre prvý jadrový úder” sú založené na hrozbách, ktoré možno zaradiť do troch konvenčných košov: útočný, obranný a kombinovaný. Prvý sa týka možných útočných akcií nepriateľa, ktoré by znemožnili použitie vlastného arzenálu (mohlo by ísť o kinetické a nekinetické útoky proti bojovým riadiacim systémom jadrových síl).
Druhý sa týka rastúcich obranných schopností nepriateľa, ktoré sa vyvíjajú tak, aby oslabili vašu schopnosť odvetného úderu.
“Kombinovaný” kôš si berie to najlepšie (alebo najhoršie) z predchádzajúcich dvoch, a to je presne to, čo v súčasnosti pozorujeme.
Okrem toho možno identifikovať ďalší malý kôš (alebo vrecko), a to “symbolickú”, signalizačnú úlohu pre prvý jadrový úder, pravdepodobne veľmi obmedzenú.
Celkovo sa zdá, že všetky tieto podnety sa nevzťahujú na situáciu označovanú v americkej tradícii ako “bleskový úder” a v domácej tradícii ako “náhly raketový jadrový útok”, pretože by si vyžadovala niekoľko technologických a operačných krokov a veľmi pravdepodobne prebiehajúci ozbrojený konflikt. Na zvrátenie eskalujúcich trendov však budú potrebné aj veľmi reálne kroky. Strategická stabilita je spojená so strategickým odstrašovaním, ktoré Američania náhle objavili a nazvali ho “integrovaným” odstrašovaním. Prostredníctvom “komplexných multisférických” opatrení na posilnenie strategického odstrašovania sa strany snažia predchádzať akciám protivníka, ktoré by mohli viesť ku konfliktu. Tie isté kroky však môže protivník vnímať ako destabilizujúce a následne ho prinútiť k podniknutiu krokov, ktoré síce budú odstrašujúcim signálom, ale v skutočnosti budú vnímané ako hrozba.
Napriek zámeru odradiť od destabilizačných krokov tak môžeme byť svedkami nárastu destabilizačných tendencií. To znamená, že strategické odstrašujúce operácie musia obsahovať veľmi silný prvok komunikácie, posielania správ (alebo aj “tlmočenia”, “prekladu”) a musia sa prijať ďalšie kroky, aby sa zabezpečilo, že správa bude prijatá a pochopená. Taktiež si treba uvedomiť, že hypotéza, že jadrové odstrašenie možno obnoviť použitím jadrových zbraní, je veľmi nebezpečná. Táto logika naznačuje, že existuje spojenie medzi strategickou stabilitou a pretekmi v zbrojení (a vskutku slovné spojenie “stabilita v pretekoch v zbrojení” je stále aktuálne). Myšlienka odstránenia motivácie k prvému úderu posilnením vlastných útočných možností totiž poskytuje živnú pôdu pre niekoľko cyklov akcie a reakcie, ako aj výmena odstrašujúcich signálov prostredníctvom skutočných akcií (napr. vyhlásení, rozmiestnenia, hliadok, testov) totiž poskytuje živnú pôdu pre niekoľko cyklov akcie a reakcie. Každý cyklus týchto akcií a reakcií spôsobí, že situácia bude čoraz menej stabilná a ťažšie zvrátiteľná.
Existuje však riešenie: strategická stabilita a kontrola zbrojenia (v najširšom zmysle). Transparentnosť a následne obmedzenia môžu pomôcť zabrániť nekonečnému cyklu akcie – protiakcie. Samozrejme, možno predpokladať aj “strategicky stabilnú” situáciu založenú na extrémnej neistote, nejednoznačnosti a obrovských arzenáloch, ale takáto “stabilita” pravdepodobne nebude trvať dlho, najmä v situácii s veľkým počtom aktérov.
Stojí za zmienku, že odzbrojenie je trochu iná oblasť. Čím menšie sú však arzenály (vrátane jadrových arzenálov, ale nielen tie), ktoré zabezpečujú stabilnú situáciu, tým lepšie pre medzinárodnú bezpečnosť. A napokon, čo sa dá urobiť s “problémom troch subjektov”? Súčasné strategické priateľstvo medzi Ruskom a Čínou má vo svojom jadre určité prvky kontroly zbrojenia, čo znamená, že všetci zúčastnení dobre chápu hodnotu takýchto nástrojov. Okrem toho majú spoločné chápanie, aj keď veľmi široké, takzvanej “globálnej strategickej stability”. Teraz je na USA, aby našli a navrhli niektoré užitočné a realizovateľné opatrenia, ktoré by nakoniec mohli zaujímať aj Čínu.
Ak sa vrátime k prvej časti, zdá sa, že v súčasných podmienkach nemožno očakávať žiadne opatrenia v oblasti kontroly zbrojenia a konzultácie medzi Ruskom a USA, pokiaľ nebude zo strany Washingtonu viditeľný záujem o riešenie a vyriešenie širších otázok, bezpečnostných problémov. Zároveň však naďalej pretrvávajú určité “obmedzenia” v strategickej oblasti. Dúfajme, že sa dožijeme ďalšej éry energickej “tvrdej” kontroly zbrojenia, ktorú prijmú všetky veľmoci ako opatrenie na zabránenie tomu, aby pretrvávajúce súperenie prerástlo do skutočnej konfrontácie a vojny.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
