.
Aktuality, Bezpečnosť,

Valentin Katasonov: Digitálny zázračný nový svet

Projekty CBDC sú dymovou clonou, ktorá má zakryť budovanie digitálneho koncentračného tábora, najprv v meradle jednej krajiny a potom globálne. Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) so sídlom v Bazileji (Švajčiarsko) je popri Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a Svetovej banke (SB) najdôležitejšou medzinárodnou finančnou organizáciou.


 

Podľa internetovej stránky BIS je jej hlavným cieľom podporovať spoluprácu medzi centrálnymi bankami a uľahčovať medzinárodné finančné vyrovnanie; je tiež centrom ekonomického a menového výskumu. BIS sa často označuje ako “klub centrálnych bánk”. V súčasnosti je členom BIS 63 centrálnych bánk vrátane Ruskej centrálnej banky (od roku 1996). V posledných rokoch sa digitálne financie a digitálne meny stali najvyššou prioritou BIS. Od začiatku tohto desaťročia sa desiatky centrálnych bánk ako na zavolanie začali zaoberať témou CBDC – “digitálnych mien centrálnych bánk”. Pozorovatelia sa domnievajú, že tento tím prišiel z Bazileja, z BIS.

 

Zdá sa, že každá krajina diskutuje alebo dokonca vyvíja svoju vlastnú jedinečnú verziu CBDC. Napriek tomu majú veľa spoločného. Tieto digitálne meny sú prezentované ako tretia forma peňazí popri tradičných hotovostných a bezhotovostných peniazoch. Všetky centrálne banky spočiatku uvádzali, že CBDC sú určené na “domáce použitie”, t. j. v rámci národných hraníc príslušných štátov. Pred rokom BIS informovala, že o CBDC sa zaujíma približne 130 centrálnych bánk na celom svete. Začiatkom tohto leta sa už približne štyri desiatky centrálnych bánk zaoberali praktickým vývojom CBDC alebo ich testovali v rámci pilotných projektov. Najväčším pilotným projektom CBDC, ktorý bol spustený pred tromi rokmi (v júni 2021), je projekt digitálneho jüanu, ktorý vedie People’s Bank of China. Niektoré z nich už CBDC legalizovali na celoštátnej úrovni. Takýchto krajín a jurisdikcií je približne tucet. Patria medzi ne Bahamy, Jamajka, Nigéria. Všetko sú to však veľmi malé krajiny. S výnimkou Nigérie. Tam sa však, ako som už písal, digitálna mena veľmi málo ujala a nigérijská centrálna banka ju pri zavádzaní veľmi vážne zneužila.

 

Je pozoruhodné, že dnes mnohé centrálne banky, ktoré vyvíjajú alebo testujú svoje digitálne meny, hovoria o potrebe dať tejto mene ďalšiu funkciu – ako prostriedok cezhraničných platieb a zúčtovania. A BIS tento prístup všemožne podporuje. A to nielen slovami, ale aj v praxi. Pred tromi rokmi BIS iniciovala medzinárodný projekt mBridge Ledger. Jeho účastníkmi sú: inovačná jednotka BIS v Hongkongu, Hongkonský menový úrad, Čínska ľudová banka, Bank of Thailand a Centrálna banka Spojených arabských emirátov. V júni tohto roka sa k projektu pripojila aj Centrálna banka Saudskej Arábie. Ako naznačuje názov projektu, jeho cieľom je vytvoriť technológie, ktoré by fungovali ako “most” alebo “prechod”. Takýto “most” by umožnil cezhraničné transakcie medzi účastníkmi projektu s využitím národných CBDC.

 

Projekt Jura bol spustený v novembri 2021 z iniciatívy BIS. V rámci neho konzorcium, ktorého členmi boli Banka pre medzinárodné zúčtovanie, Bank of France, Švajčiarska národná banka a rôzne súkromné firmy, skúmalo možnosť priameho prevodu veľkoobchodných CBDC v eurách a švajčiarskych frankoch medzi francúzskymi a švajčiarskymi komerčnými bankami na jednej platforme “blockchain” (“distribuovaná účtovná kniha”).

 

V marci 2022 inovačné centrum BIS, Reserve Bank of Australia, Central Bank of Malaysia, Monetary Authority of Singapore a Reserve Bank of South Africa oznámili alebo dokončenie prototypov spoločnej platformy Dunbar umožňujúcej medzinárodné vyrovnanie s využitím viacerých CBDC. V marci 2023 Banka pre medzinárodné zúčtovanie v spolupráci s centrálnymi bankami Izraela, Nórska a Švédska ukončila projekt Icebreaker, v rámci ktorého skúmala technickú realizovateľnosť používania retailových CBDC v medzinárodných platbách. V októbri 2023 BIS v spolupráci s centrálnymi bankami Francúzska, Singapuru a Švajčiarska potvrdila úspešné ukončenie projektu Mariana, ktorý skúmal cezhraničné obchodovanie a zúčtovanie veľkoobchodných CBDC medzi finančnými inštitúciami na platforme blockchain. Azda najpokročilejším a najrozsiahlejším z menovaných projektov je mBridge Ledger. Okrem šiestich plnohodnotných účastníkov projektu mBridge sa k nemu ako pozorovatelia pripojilo ďalších 27 oficiálnych organizácií vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), Svetovej banky a centrálnych bánk krajín vrátane Nórska, Južnej Kórey a Turecka, ktoré tak získali prístup do pieskoviska na experimentovanie s technológiou Ledger. Pozorovateľmi v projekte sú aj veľké svetové banky vrátane Goldman Sachs, HSBC a šiestich najväčších čínskych štátnych bánk. Pilotná fáza projektu sa skončila v septembri 2022 a komerčné spustenie sa uskutočnilo o rok neskôr v septembri 2023.

 

Centrálna banka SAE uskutočnila 29. januára prvý cezhraničný prevod digitálnych dirhamov v rámci projektu mBridge. Cezhraničný prevod CBDC v hodnote 50 miliónov AED (13,6 milióna USD) bol odoslaný do Číny pomocou platformy mBridge s viacerými CBDC. Šejk Mansúr, predseda Centrálnej banky SAE, uskutočnil prevod CBDC pri príležitosti 50. výročia založenia centrálnej banky. O CBDC som toho napísal dosť, najmä vo svojej nedávnej knihe Digitálne meny: od Bitcoinu po CBDC. “Majstri peňazí” sa chcú stať “majstrami sveta”” (Moskva: Tion, 2023). Hovorím v nej o tom, že digitálna mena CB má veľmi nepriamy vzťah k peniazom. Projekty CBDC sú dymovou clonou, ktorá má zakryť budovanie digitálneho koncentračného tábora, najprv v rozsahu jednej krajiny a potom celého sveta. BIS neodhaľuje všetky mapy. Nakoniec by však mala vzniknúť jednotná digitálna mena. Bude však ťažké nazvať ju menou. Nebude plniť žiadnu z obvyklých ekonomických funkcií peňazí (miera hodnoty, prostriedok výmeny, platobný prostriedok a prostriedok akumulácie). Bude to nástroj kontroly a riadenia človeka.

 

Ďalšou digitálnou iniciatívou BIS je návrh jej šéfa Agustína Carstensa vyvinúť jednotnú (unifikovanú) technológiu registra, ktorú by bolo možné zaviesť v celosvetovom meradle. Týmto spôsobom by sa vytvoril “finančný systém budúcnosti”. Dal mu názov “Finternet”. Jednotné registre “spájajú všetky zložky potrebné na finančné transakcie – finančné aktíva, záznamy o vlastníctve, pravidlá ich používania a ďalšie relevantné informácie – na jednom mieste,” vysvetľuje Agustin Carstens. Vďaka jednotným registrom sa tak naskytá príležitosť prekonať problémy v oblasti technických noriem a správy a eliminovať zasielanie správ tretími stranami. Jednotné registre budú vyžadovať tokenizáciu aktív, najmä peňazí, na prevody pomocou inteligentných zmlúv. Tokenizácia aktív nie je len o ich zachytávaní online. Tokenizácia bude musieť zachytávať súlad aktív s určitými regulačnými požiadavkami (vrátane tých, ktoré vypracovala BIS, ako sú ukazovatele kapitálovej primeranosti pre úverové inštitúcie vypracované tzv. bazilejským výborom).

 

Banka pre medzinárodné zúčtovanie oznámila spustenie projektu s názvom Agora. Zapojili sa doň centrálne banky Francúzska, Japonska, Južnej Kórey, Mexika, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a americká Federálna rezervná banka. Cieľom projektu je pripraviť tokenizáciu aktív centrálnych bánk aj súkromných finančných inštitúcií. Existuje aj projekt Promise, na ktorom sa podieľajú BIS, Švajčiarska národná banka a Svetová banka s cieľom vytvoriť platformu pre tokenizáciu zmeniek. BIS uvádza, že neplánuje vytvoriť komplexný jednotný register, ale skôr zabezpečiť, aby viaceré jednotné registre mohli ľahko spolupracovať prostredníctvom špecializovaných aplikácií a služieb. BIS však zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť pod záštitou spoločného prístupu k transakciám. V dôsledku toho by sa kedykoľvek mohlo niekoľko regionálnych registrov zlúčiť do jedného globálneho registra. Vznikne jednotný digitálny zázračný nový svet, ktorý by sa dal bez nadsádzky nazvať globálnym digitálnym koncentračným táborom.

 

Okrem BIS sa však na budovaní globálneho digitálneho koncentračného tábora podieľajú aj ďalšie medzinárodné organizácie. Napríklad MMF, Svetová banka, Svetové ekonomické fórum (WEF), Rozvojový program OSN (UNDP), ďalšie špecializované orgány OSN atď. Aj súkromné organizácie, ako napríklad Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, Rockefellerova nadácia atď. V tomto roku naberá na obrátkach projekt s názvom DPI. Táto anglická skratka znamená Digital Public Infrastructure (digitálna verejná infraštruktúra). Začal sa koncom minulého roka a realizuje sa pod záštitou UNDP za účasti MMF, WEF a ďalších medzinárodných organizácií a veľkých amerických filantropických nadácií. Projekt DPI bol iniciovaný na samom vrchole. Realizuje sa pod záštitou Rozvojového programu OSN (UNDP), Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov, Rockefellerovej nadácie, s podporou Európskej únie, MMF a Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. Na webovej stránke UNDP sa uvádza, že projekt má tri hlavné zložky: “Vo všeobecnosti existujú tri hlavné typy protokolov, ktoré uľahčujú digitálnu verejnú infraštruktúru: digitálna identita, digitálne platby a výmena údajov.”

 

Pokiaľ ide o prvú zložku (digitálna identifikácia), ide o digitálnu identitu (prvý pokus o univerzálnu digitálnu identifikáciu sa uskutočnil v rokoch 2020 – 2022 počas tzv. pandémie covidu). Druhou zložkou sú už spomínané nástroje v podobe CBDC, tokenov, digitálnych mostov a jednotných registrov. Treťou zložkou je výmena údajov, ktoré sú zašifrované vo forme tokenov. Ak však BIS hovorí len o tokenoch, ktoré zohľadňujú stav finančných a fyzických aktív, v projekte DPI sa tokenom stáva samotná osoba. Osobný token je kompletný spis každej osoby, ktorý obsahuje údaje nielen o finančnom, ale aj o fyzickom stave “objektu”, ako aj o histórii jeho správania a ideologických charakteristikách (niečo ako “sociálny rating”). Keď sa pozriete na jednotlivé projekty a iniciatívy BIS, MMF, Svetovej banky, WEF, OSN, Európskej únie a ďalších organizácií, môže sa zdať, že ich cieľom je urobiť svet lepším. Keď sa však pozrieme na celú panorámu projektov a iniciatív, z jednotlivých fragmentov a prvkov vznikne ucelená “skladačka”. Zrazu sa pred nami otvorí obraz “nového digitálneho zázračného sveta”, ktorý možno bez nadsádzky nazvať “globálnym koncentračným táborom”.

 

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov