Predvolebná lekcia zo stratégie: Pôsobenie proti prevahe tvorivým využitím teórie komplexnosti z teórie chaosu. 1. časť.
„Hlavným zámerom vojny je rýchle víťazstvo“ (Sun Tzu)
História je posiata nespočítateľným množstvom vojen a zápasov medzi protivníkmi, ktorí sa odlišovali veľkosťou a úrovňou civilizačného a technologického rozvoja. Takéto udalosti sa často končili neočakávanými výsledkami, pričom sa uplatnilo to, čo Edward Lutwak v diele s názvom „Stratégia: Logika vojny a mieru“ z roku 1987 nazýva ”paradoxnou logikou stratégie”. Niektoré národy sa vysporiadali s konfrontáciou veľmi úspešne, bez ohľadu na svoju veľkosť. Iné národy zanikli, vrátane dobových superveľmocí. Napríklad Rímska ríša, aj Rakúsko-Uhorsko, ba aj Sovietsky zväz. História takto dokázala, že medzi relatívnou mocou a výsledkom vojny existuje nelineárna závislosť. Veľa vládcov a generálov trávilo čas nad otázkou ako riešiť prevahu.
Prečo má význam venovať sa otázkam prevahy? Hoci vojna je vždy politickou záležitosťou, hlavným predpokladom pre vyvolanie vojny v minulosti sa ukazuje predpokladaná prevaha jedného protivníka nad druhým. To je tiež dôvodom, prečo sa v priebehu histórie jedna strana usilovala získať prevahu v súťaži s inými mocnosťami. Je to aj dôvodom, prečo sme boli svedkami pretekov v zbrojení, ale tiež prečo Sovietsky Zväz koncom sedemdesiatych rokov vyvinul koncepciu vojensko-technickej revolúcie (VTR) neskôr nasledovanú Američanmi, ktorí predstavili koncepciu revolúcie vo vojenstve (RMA) začiatkom deväťdesiatych rokov, predstavovanú často v spojení s koncepciou Informačnej vojny (I-war).
Američania spočiatku popisovali revolúciu vo vojenstve výrazom požičaným od Sovietov ako vedecko-technickú revolúciu (VTR), pričom išlo o koncepciu vyvinutú koncom sedemdesiatych rokov. Čoskoro začali hovoriť o revolúcii vo vojenstve (RMA) z dôvodu, aby sa vyhli zdôrazňovaniu technologického aspektu v centrálnom postavení.
Admirál vojenského námorníctva USA William A. Owens definuje revolúciu vo vojenstve tak, že je to v podstate ”systém systémov”, ktorého hlavnými zložkami sú: spravodajstvo, zber, prehľadávanie a prieskum; technológie a systémy, ktoré zabezpečujú velenie, riadenie, spojenie a počítačové spracovanie; integráca komplexných informačných systémov v reálnom čase; vývoj doktríny, stratégií, taktík a vojenských organizácií, ktoré dokážu využiť uvedený technologický potenciál.” Na konci 20. Storočia na popísanie rovnakého fenoménu niektorí vojenskí analytici používali skratku C4I/BM: Velenie, riadenie, spojenie, počítače, spravodajstvo a manažment boja. (V angličtine: Command, Control, Communications, Computers, Intelligence and Battle Management).
I-War (informačná vojna) je predstavovaná v úzkom spojení s revolúciou vo vojenstve a podľa poľného predpisu pozemných síl USA (FM 100-6) sú informačné operácie definované takto: ”nepretržité vojenské operácie v rámci vojenského informačného prostredia, ktoré umožňujú, posilňujú a chránia schopnosť vlastných vojsk zbierať, spracovávať a konať na základe informácií v záujme získania výhody v širokom rámci vojenských operácií.”
Na druhej strane, nie je všetko zlato, čo sa blyští a ako zistil Prof. Gray:
”Dvojkoncepcia Informačnej vojny a Revolúcie vo vojenstve, prinajmenšom vo svojom prezlečení za systém systémov, spôsobuje nebezpečnú blízkosť stotožňovania teórie účinnosti presného ničenia s teóriou úspechu vo vojne. Zbrane sú určené na likvidáciu ľudí a vecí, čo ale nie je zámerom vojny.”
Za vojnou sú politické zámery. Z toho dôvodu tie mocnosti, ktoré sú vo svojom konkrétnom prostredí prirodzene technologicky alebo početne slabšie, sa vždy usilovali o nájdenie ciest na odstrašenie agresie a na vyhnutie sa porážke, ak sa víťazstvo v konflikte ukázalo nemožným.
Ani vcelku rozvinuté a veľké štáty si dnes nemôžu dovoliť najmodernejšie vojenské technológie. Udržanie kroku s vývojom si teda vyžaduje obrovské zdroje. Finančná výpomoc, ktorá prichádza z rozvinutých krajín do rozvojového sveta je neraz premárnená na nie nevyhnutné nákupy zbraní, ako napríklad nákup bojových lietadiel Mig-29 a Su-27 v prípade Etiópie resp. Eritrey, oznámené na konci tisícročia.
Ibaže, história ukazuje, že vojny sú ešte stále vedené prevažne použitím ručných zbraní. Veľa malých krajín v rámci medzinárodného spoločenstva stojí dnes pred riešením tradičných bezpečnostných problémov vo veľmi rozdielnom prostredí. Veľa z nich stojí pred riešením dilém, ako byť rešpektovanými, ako odstrašiť agresiu a ako zabezpečiť ekonomický rozvoj, pri zachovaní vojenského potenciálu.
Zjednodušene vyjadrené ide o to, aké ozbrojené sily sú najvhodnejšie a najvyváženejšie pre zaručenie bezpečnosti. Väčšie mocnosti sa tiež ocitajú v prostredí, v ktorom ich ozbrojené sily bojujú v nepriaznivých podmienkach. Táto štúdia predstavuje pokus o poskytnutie skromného príspevku pri odpovedaní uvedených otázok prostredníctvom analýzy manévrového prístupu k vedeniu vojnovej činnosti, ktorý sa historicky osvedčil ako jediná vhodná voľba pre slabšiu mocnosť pôsobiacu proti silnejšiemu protivníkovi.
Cieľom tejto štúdie je preskúmať či a do akej miery môže manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti využitím teórie komplexnosti z teórie chaosu ovplyvniť úspešné pôsobenie slabšej mocnosti proti početne a technologicky silnejšiemu protivníkovi. Nielen vo vojenstve.
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
Nevzdávajme sa hľadania
a na konci nášho bádania
sa ocitneme na začiatku
a spoznáme miesto po prvý raz.
(Básnik T. S. Eliot)
Vojna vždy bola komplexnou záležitosťou. Možno argumentovať, že keďže vojna je vo svojej podstate nezmenená, revolúcia vo vojenstve nikdy neexistovala (aspoň v zmysle dnešného chápania). Vojna je stále o použití násilia, vrátane zabíjania, za účelom vnútenia vôle jednej strany oponentovi. Strategickým zámerom je víťazstvo vo vojne. Pre slabšiu mocnosť rovnaký výsledok môže byť dosiahnutý tým, že neprehrá, alebo tým, že neumožní silnejšiemu protivníkovi vnútenie jeho vôle. A nezabúdajme: vojna je vždy o obmedzení alebo zlikvidovaní suverenity. Vojna má rôzne formy. Aj diplomatickú, politickú, právno-uzurpátorskú… A vedie sa proti rôznym entitám: rodinám, klanom, podnikom. Ale najvyššou formou organizácie ľudí je štát. Neverme, že ide o blud.
Keď sa zjavil človek, vo svete zvierat už existovala dlhá história bojov. Víťazom sa stal buď silnejší, rýchlejší, alebo šikovnejší, ale častejšie sa uplatnila kombinácia všetkých vlastností. Pozorovaním sveta zvierat sme svedkami najdlhšej ”evolúcie v bezpečnostných záležitostiach” aká kedy existovala. Príroda vyvinula prostriedky, ktoré pomohli zvieratám v úspechu v ich zápase o prežitie s inými tvormi. Vo svete zvierat môžeme rozoznať niekoľko základných oblastí prevahy.
a) Numerická (početná) oblasť reprezentovaná (a) veľkosťou (slon, hroch), (b) nadbytočnosťou (hmyz, myši, zajace) alebo početnosťou (antilopy, bizóny). Tieto vlastnosti môžu byť použité buď na útok (vlci), na obranu (bizóny) alebo na nahradenie zlikvidovaných jednotlivcov v záujme prežitia celku (hmyz) čím sa zabráni utrpeniu úplnej porážky konkrétneho prvku. Len asi stotina vyliahnutých morských korytnačiek sa dožije dospelosti. Každá z nich nakladie stovky vajec, čím ohrozenie relativizuje.
b) Technologická oblasť reprezentovaná (a) ofenzívnymi a obrannými nástrojmi a zariadeniami (čeľuste, jed), (b) ochrannými prostriedkami, vrátane maskovacích prostriedkov (koža, ulita), (c) prostriedkami na získavanie a prenos informácií – zmysly (zrak, čuch).
c) Oblasť prostredia reprezentovaná priaznivými podmienkami napomáhajúcimi prežitiu buď umožnením lovu, alebo zabránením úspešnému lovu zo strany dravcov, teda nepriateľov (tma, podzemné skrýše, počasie, okolie).
d) Koncepčná oblasť reprezentovaná všetkými vyvinutými zručnosťami a metódami na prežitie, znovu buď lovom, alebo únikom pred dravcami (trpezlivosť, moment prekvapenia, tímová robota, manévrovateľnosť, rýchlosť reakcie) využívajúc silné stránky a príležitosti, zároveň maskujúc slabé stránky a vyhýbajúc sa ohrozeniam. Koncepčná prevaha takto reprezentuje najvyššiu úroveň. Človek zvíťazil v zápase o dominanciu nad zvieratami použitím jediného rozhodujúceho prostriedku prevahy: rozumu, ktorý mu napomáhal v tvorbe najlepších ”stratégií”.
Najlepšou konkurenčnou výhodou je schopnosť reagovať na konkrétnu situáciu. Prostredie môže byť ovplyvnené iba čiastočne. Zatiaľ čo ”stratégia” je vytváraná buď na základe skúseností alebo zámernou rozumovou aktivitou v prípade niektorých cicavcov. Príroda vytvorila mechanizmy, ktoré podporujú vytváranie vzájomnej rovnováhy a špirálovej evolúcie. Napríklad, dostatok myší umožňuje dravým vtákom vychovať viac mláďat, pokiaľ sa nevytvorí prirodzená rovnováha. Prevaha opíc nad tigrom v konkrétnom prostredí spôsobuje, že tiger len s ťažkosťami uloví opice. Pri pôsobení v nepriaznivom prostredí môže byť slabosť v počtoch a technologické zaostávanie nahradené vhodnou ”stratégiou”.
Jediným konštantným rozmerom vo vojne je relatívny čas. Hoci už kmeňová spoločnosť si uvedomovala význam relatívneho času pre prežitie, prvý písomný koncept sa zjavil s príchodom civilizácie. Takto bola pred 25 storočiami čínskym vojvodcom Sun Tzu vyvinutá manévrová teória, ktorej cieľom bolo nájdenie najlepšieho spôsobu ako vyhrať zápas o čas v záujme víťazstva vo vojne. Sun Tzu si uvedomoval chaotický charakter vojny a proti chaosu sa pokúšal použiť metódy, ktoré boli iba nedávno pomenované ”nelineárnym redukcionizmom” založeným na výskume teórie chaosu, uskutočnenom Výskumným ústavom Santa Fé. V podstate existujú iba dva prístupy k vedeniu vojnovej činnosti:
a) Lineárny, newtoniánsky, uplatňujúci lineárny redukcionizmus, čiže lineárnu zásadu pridávania/odoberania, v ktorom sú príčina aj dôsledok predvídateľné. Vo vojenskom slangu ide o spôsob priamo spojený s nátlakovým prístupom k vedeniu vojnovej činnosti. Ako poznamenal Thomas Czerwinski: ”Zdrvujúca sila môže v skutočnosti výrazne linearizovať konflikt. Keď je nerovnováha dostatočne veľká, tak prirodzene nelineárne charakteristiky vojnovej činnosti nemajú až taký význam.” Citované od Thomasa Czerwinského z National Defence University vo Washingtone). Britská vojenská doktrína z roku 1996 chápe ”nátlak” takto: ”Kumulatívne znižovanie efektívnosti nepriateľských síl ničením osôb a materiálu.” Nátlakový spôsob vedenia vojnovej činnosti je:
”Štýl vedenia vojnovej činnosti, charakterizovaný použitím významnej bojovej sily, ktorá znižuje bojovú schopnosť protivníka prostredníctvom strát vojsk a výzbroje. Vo svojej podstate sa zameriava na fyzické ničenie nepriateľa.”
b) Nelineárny, komplexný prístup spočíva v uplatnení teórie chaosu, nelineárneho redukcionizmu alebo asymetrickej vojny. V skutočnosti všetky tieto metódy popisujú manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti, ktorý je neskôr popísaný detailnejšie.
Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.
Pokračovanie v nasledujúcej časti
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR, v čase štúdia Náčelník oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky 3. zboru LaPVO, po skončení štúdia: Náčelník správy vzdušného prieskumu a elektronického boja Veliteľstva vzdušných síl.
