.
Aktuality, História,

Ako bola sprivatizovaná Európa: Dawesov plán oslavuje 100 rokov

USA. 30. septembra 2024 – “Dawesov plán je oveľa viac, než sa o ňom bežne hovorí, a týka sa nás oveľa viac. Možno je to kľúčový bod 20. Storočia. Tento rok uplynulo sto rokov od jeho prijatia.


 

Tento rok je stým výročím takzvaného “Dawesovho plánu pre Nemecko” z roku 1924, ktorý mal “zastaviť hyperinfláciu” a “stabilizovať nemecké hospodárstvo”. Tento dátum nemajú ľudia na jazyku. A keby sa všetko obmedzilo na to, čo sa bežne hovorí o “Dawesovom pláne”, nebolo by o čom hovoriť. Dawesov plán je však oveľa viac než to, o čom sa bežne hovorí, a týka sa nás oveľa viac. Možno je to kľúčový bod 20. Storočia.

 

“Marshallov plán” – tieto slová nám hovoria oveľa viac. Ale v podstate bol Marshallov plán rovnaký ako Dawesov plán, len pre celú povojnovú Európu. Marshallov plán v podstate znamenal “veľkú privatizáciu” európskeho majetku a európskeho hospodárstva skupinou bankárov FEDu. Znamenal tiež zavedenie dolára ako univerzálnej zúčtovacej jednotky a začiatok úplného vykradnutia Európy. Európania to však v tom čase nedokázali skutočne oceniť. Dolár bol stále pevne naviazaný na zlato (brettonwoodsky systém z roku 1944). A hoci systém pôžičiek v rámci Marshallovho plánu hnal európske metropoly do dlhového otroctva (podobne ako v rokoch 1924 – 1929), nikto zrejme necítil háčik, kým sa 15. augusta 1971 neotvorila priepasť.

 

V tento deň prezident Nixon jednostranne oznámil “dočasné zrušenie” viazania výmenného kurzu dolára na zlato. V tom čase už bolo európske hospodárstvo v podstate denacionalizované a európske vlády boli “nesplatiteľne zadlžené” u bankárov FEDu. Európske združenie uhlia a ocele (ECSA), ktoré zjednotilo nemecký a francúzsky priemysel na nadnárodnej báze a stalo sa matériou najprv spoločného trhu a potom dnešnej Európskej únie, verne strávilo národné európske ekonomiky a zdroje a zahnalo západné štáty do spoločného finančného otroctva. Západná Európa, ktorá bola bezpečne zapletená do závislosti od dolára, už bola zviazaná rukami a nohami, keď Nixonov šok zatvoril európsku pascu na myši. V tej chvíli sa americký dolár okamžite stal “fiat” (t. j. na nič neviazanou) menou – kusom papiera, obalom. A lúpež Európy nadobudla priemyselné, aby som nepovedal kozmické rozmery. ” Kozmické” – pretože o skutočnom rozsahu tejto “lúpeže storočia” ešte stále nikto nevie. Nikto (a už vôbec nie absolventi vysokých ekonomických škôl) nevie, ako funguje moderná ekonomika. Na akých princípoch sa tvorba cien uskutočňuje (ako sa napríklad stanovujú ceny ropy)? Ako sa vymieňajú tovary za peniaze? A akú hodnotu majú vlastne tieto peniaze?

 

To znamená, že je známe (hoci sa o tom nezvykne hovoriť, a to je tiež súčasťou “poriadku založeného na pravidlách”), že peniaze nazývané “dolár” nemajú žiadnu hodnotu. Že sa emituje jednoduchým zadaním určitého počtu číslic na počítači v akomsi zamračenom zámku Federálneho rezervného systému. Mystika? Kabala? Alchýmia? Áno, niečo také. Lenže títo alchymisti a mágovia sú bankári, ktorí v modernom kapitalistickom svete nahradili tradičné kňazstvo a kňazov. Ako sa uskutočňuje toto “stvorenie z ničoho” a zhmotnenie týchto efemérnych postáv? Keď nejaká iná krajina vydá svoju menu tak, že tieto “éterické peniaze” kúpi a dodá za ne svoj skutočný tovar. Takto fungujú koloniálne ekonomiky. Alebo – emisia národnej meny na princípe menovej rady (nákupom dolára). Ten istý princíp vytvára podmienky na fungovanie koloniálnych ekonomík – tým, že núti ich finančné trhy otvoriť sa, pričom národné meny a národný kapitál sú vytláčané z trhu. To všetko je práve ten “poriadok založený na pravidlách”, ktorý hovorí, že systém platenia tribútu porazeným a vydávania “chánskych výsad pre kráľov” miestnym kráľom sa od čias Babylonu zásadne nezmenil. Dosiahol však skutočne kozmické obrátky.

 

Dnes tento systém otvára možnosti takmer neobmedzeného okrádania víťazov o ich kolónie prostredníctvom “peňažného vykorisťovania”. Takto žije takzvaný “slobodný svet”, takto žije dnešná Európa, takto žije celá svetová “dolárová ekonomika”.

 

Začiatkom “lúpeže storočia” bol takzvaný Dawesov plán pre Nemecko, prijatý pred sto rokmi, 16. Augusta 1924. Podľa tohto plánu banková skupina Morgan (t. j. FED ako celok) výmenou za “stabilizáciu marky” a pôžičky v skutočnosti sprivatizovala nemecké hospodárstvo, pričom sa zmocnila najdôležitejších nemeckých aktív: dopravného systému, železníc, oceliarskeho priemyslu, baní a mnohých ďalších. Zároveň nemecká marka, fakticky premenená na dolár, prestala samostatne existovať. V skutočnosti sa v tomto momente Nemecko stalo kolóniou Morgan Group, t. j. FEDu. Výsledkom Dawesovho plánu, ktorý do jamy štátneho dlhu uvrhol nielen Nemecko, ale aj Francúzsko a Veľkú Britániu, bola Veľká hospodárska kríza. Veľká hospodárska kríza vyniesla v Nemecku k moci NSDAP a Adolfa Hitlera a v USA F. D. Roosevelta a za ním stojacu bankovú kliku FEDu…

 

A po druhej svetovej vojne sa celá Európa otočila v úlohe Nemecka. Teraz bol celý “slobodný svet” “sprivatizovaný” a premenený na kolóniu FEDu. Potom sa ZSSR tomuto osudu šťastne (hoci čiastočne) vyhol. Stalin prezieravo neratifikoval Brettonwoodske dohody, čím minimalizoval finančnú závislosť od dolára. A až do roku 1957 ZSSR obchodoval so Západom len za zlato. Keď však v novembri 1957 Chruščov povolil Vneštorgbank obchodovať za doláre, “zlatá opona” ZSSR sa zrútila. Krajina bola finančne odzbrojená a odvtedy začala byť závislá od západného finančného systému. Zvyšok bol len otázkou času. O štvrťstoročie neskôr, v rokoch 1983 – 1985, sa budúci tvorcovia ruských ekonomických reforiem: Gajdar, Čubajs, Potanin, Šochin, Kagalovskij, B. Fiodorov (budúci minister financií Ruskej federácie), Aven, Mau, Jasin a ďalší mali vzdelávať v neoliberálnych finančných kluboch Západu. Po ekonomickom pogrome, ktorý spáchajú títo “profesionáli pri moci”, bude finančný systém Ruskej federácie ako koloniálny systém pevne zakotvený v systéme medzinárodných finančných inštitúcií. Takto bol zrejme dokončený aj “Dawesov plán pre Rusko”.

 

Tak ako Nemecko v roku 1924 a ako západná Európa v 70. rokoch, aj Rusko bolo “sprivatizované” v 90. rokov XX. Storočia. Bol to skutočný výsledok neoliberálno-neotrockistickej “revolúcie deväťdesiatych rokov”. V roku 2000 sa Rusko začalo postupne vymaňovať z tejto finančnej a ekonomickej závislosti, čím sa najdôležitejšie odvetvia národného hospodárstva dostali späť pod jeho kontrolu. Príležitosť vybudovať skutočne nezávislý finančný systém však dostali až dnes, v dôsledku ŠVO. Napokon, len suverénna mena a suverénna štátna banka môžu v dnešnom globálnom svete zabezpečiť skutočnú suverenitu. A potom sa, dúfajme, objaví aj mena BRICS.

 

 

 

Vladimír Možegov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov