Britská Východoindická spoločnosť – predchodca moderného deep state
Britskú Východoindickú spoločnosť poznajú všetci gramotní ľudia. Je dôvod, prečo si ju pripomínať. Tento rok si pripomíname 425. výročie jej vzniku. Bola založená v roku 1600 dekrétom kráľovnej Alžbety I. a získala rozsiahle privilégiá na obchodné operácie v Indii. Spoločnosť sídlila v Londýne v East India House. Táto budova bola zbúraná v roku 1861. Dnes sa na jej mieste nachádza kancelária poisťovne Lloyd’s.
Existovali aj ďalšie Východoindické spoločnosti: holandská (dátum založenia 1602); dánska (1616); portugalská (1628); francúzska (1664); rakúska (1717); švédska (1731). Mimochodom, spoločnosť založená Alžbetou I. sa pôvodne nazývala jednoducho Východoindická spoločnosť (EIC) a potom sa k jej názvu pridalo slovo “britská”, aby sa odlíšila od Východoindických spoločností iných krajín. Mimochodom, existoval aj ďalší neoficiálny názov: “Worshipful Company”. Britská východoindická spoločnosť (British East India Company – BEIC) sa ukázala ako najviac “konkurenčná” zo všetkých východoindických spoločností. Navyše mala silný vplyv nielen na dejiny Veľkej Británie, Indie a mnohých ďalších východných krajín, ale aj na chod dejín na celom svete. A to nie je prehnané tvrdenie.
Britská koruna sa rozhodla vytvoriť EIC, aby “utlačila” obchod s Indiou, ktorú na začiatku 17. storočia kontrolovali Španielsko a Portugalsko (Iberská únia). Holandská Východoindická spoločnosť sa tiež pokúšala bojovať o kontrolu nad Indiou, ale v polovici 17. storočia nakoniec prehrala s Britmi. BEIC existovala 274 rokov (zrušená bola v roku 1874). Pôvodne mala spoločnosť 125 akcionárov a kapitál 72 000 libier. BEIC bola súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným. Neskôr sa stala akciovou spoločnosťou. Po vzore holandskej Východoindickej spoločnosti začala aj BEIC kótovať svoje akcie na burze cenných papierov. BEIC bola spoločnosť, ktorá mala monopolné práva na obchodovanie a podnikanie s Indiou a inými východnými krajinami. Až v roku 1813 bol tento monopol zrušený a na svetový trh začali vstupovať ďalšie spoločnosti. Spoločnosť riadil guvernér a správna rada, ktorí boli zodpovední zhromaždeniu akcionárov.
Pre pochopenie jedinečnosti BEIC je dôležité najmä to, že pôvodne bola obchodnou spoločnosťou, čoskoro však získala vládne a vojenské funkcie. V roku 1661 kráľ Karol II. z dynastie Stuartovcov udelil Východoindickej spoločnosti široké práva, ktoré ďaleko presahovali rámec bežného obchodu. Dokument umožňoval BEIC začať vojny, uzatvárať mierové zmluvy a uzatvárať spojenectvá s indickými štátnikmi a významnými obchodníkmi. Tieto právomoci spoločnosť stratila až v roku 1858. Približne dve storočia bola BEIC najdôležitejším politickým a vojenským nástrojom britskej koruny. A niektorí historici tvrdia, že BEIC bola “štátom v štáte”, t. j. spoločnosť mala pomerne autonómne postavenie voči britskému štátu.
Prvou akvizíciou spoločnosti BEIC v Indii bola továreň v Surate na západe indického subkontinentu. India. Briti ju vybojovali od Portugalcov silou zbraní. Portugalsko sa napokon vzdalo svojho postavenia v Indii, keď bolo v roku 1668 nútené prenajať vtedajšie najväčšie mesto v Indii, Bombaj, spoločnosti BEIC. Po určitom čase tam BEIC zriadila svoje sídlo. V tom čase však väčšina polostrova patrila pod Mughalskú ríšu (štát, ktorý existoval na území dnešnej Indie, Pakistanu, Bangladéša a juhovýchodného Afganistanu od začiatku 16. storočia). Ríša úspešne odolávala Britom. V Detskej vojne, ktorú historici nazývajú prvou anglo-indickou vojnou (1686 – 1690), bola BEIC porazená. V prvej polovici 18. Storočia sa však situácia zmenila.
Kedysi monolitická mughalská ríša začala slabnúť kvôli vnútorným rozporom a potom sa celkovo rozpadla. Roztrieštené kniežatstvá na Indickom polostrove už nemohli odolávať náporu BEIC. Ak použijeme modernú terminológiu, potom BEIC môžeme nazvať súkromnou vojenskou spoločnosťou (PMC). V roku 1806 tak počet ozbrojených síl BEIC predstavoval 158 500 osôb (24 500 britských vojakov a 134 tisíc – indických). BEIC mala vlastné námorníctvo. V roku 1612 bola založená tzv. bombajská flotila, ktorú BEIC udržiavala. BEIC mala vlastnú silnú lodiarsku základňu. Záujmy a vplyv BEIC siahali ďaleko za hranice Indie.
V roku 1620 sa napríklad pokúsila dobyť Stolovú horu v dnešnej Južnej Afrike a neskôr obsadila ostrov Svätá Helena, ktorý bol kritickým miestom pre lode vracajúce sa s nákladom z Ázie do Európy. Práve BEIC strážila Napoleona na ostrove Svätá Helena. BEIC významne prispela ku kolonizácii Ameriky a k zrodu a upevneniu Nového sveta. BEIC sa potom snažila zastaviť hnutie Nového sveta za nezávislosť, aby si zachovala status britskej kolónie. Každý si pravdepodobne pamätá zo školských učebníc dejepisu príbeh Bostonského čajového večierka v roku 1773. Americkí kolonisti vyhadzovali z lode BEIC balíky čaju. Bol to prológ k oslobodzovacej revolúcii v Novom svete, ktorá sa skončila vyhlásením nezávislosti od britskej koruny v roku 1776. Britská koruna sa však prostredníctvom BEIC naďalej snažila priviesť Ameriku späť do svojich radov.
Historici sa zaoberajú účasťou BEIC v severoamerickej občianskej vojne v rokoch 1861 – 1865. Už nie je potrebné hovoriť, že BEIC v skutočnosti premenila Čínu na britskú polokolóniu. BEIC urobila z Ríše stredu trh pre ópium, ktoré sa pestovalo v Indii. Čína sa tejto expanzii ópia BEIC dlho bránila. Briti však proti Číne rozpútali dve ópiové vojny (1839 – 1842 a 1856 – 1860) a nakoniec prinútili čínskych cisárov, aby BEIC a jej jed na svoj trh pustili. Na konci predminulého storočia bola Čína na pokraji úplného zániku. Okrem toho sa pod tlakom Britov vyčlenili obrovské plochy úrodnej pôdy na makové polia.
Bez preháňania možno povedať, že BEIC sa významnou mierou podieľal na vytvorení britského koloniálneho impéria, nad ktorým slnko nikdy nezapadá. Dosiahlo sa to za cenu miliónov ľudských životov, ktoré si vyžiadali guľky, bomby, drogy a hlad. Existujú rôzne názory na to, prečo bola BEIC zrušená. Niektoré názory sa však len dopĺňajú. Najčastejšie uvádzaným dôvodom zrušenia je nerovnováha záujmov v spojenectve medzi britskou korunou a BEIC. Anglická kráľovná Viktória (ktorá bola na tróne v rokoch 1837 až 1901) sa obávala, že BEIC začína porušovať záujmy britskej koruny. Iní historici majú trochu iný výklad dôvodu ukončenia činnosti BEIC: spoločnosť splnila svoje poslanie vytvoriť britské koloniálne impérium, nad ktorým slnko nikdy nezapadne; potom by ho mala riadiť výlučne koruna. “Maur vykonal svoju prácu, Maur môže odísť” (slová hrdinu divadelnej hry ‘Sprisahanie Fiesca v Janove’ (1783) od nemeckého básnika Johanna Friedricha Schillera).
Treba mať na pamäti, že od polovice 18. storočia sa na ostrovoch Hmlistého Albionu začala priemyselná revolúcia, v Anglicku sa začal formovať priemyselný kapitalizmus. Mnohí anglickí priemyselní kapitalisti sa pozerali na BEIC ako na konkurenta, ktorý im bránil vstúpiť na svetový trh. A tak sa im v roku 1813 podarilo dosiahnuť (uľahčila im to skutočnosť, že Napoleon zorganizoval blokádu Británie; BEIC nebola schopná túto blokádu prekonať). Úzke väzby spoločnosti BEIC na štát jej však poskytli konkurenčnú výhodu oproti iným spoločnostiam. Tie sa snažili odstrániť spoločnosť BEIC a jej privilégiá. To sa aj stalo v roku 1858, keď bol na naliehanie kráľovnej Viktórie prijatý zákon o správe Indií. Podnetom na prijatie zákona bolo sipajské povstanie. Koloniálna správa ho nakoniec potlačila. Povstanie však naznačovalo, že BEIC ako administratívna inštitúcia zdegenerovala. Spoločnosť bola zbavená svojich politických výsad. Zákon z roku 1858 vyhlásil, že India je odteraz pod zvrchovanosťou koruny. Obyvatelia krajiny sa stali poddanými Viktórie.
Ďalšie jeden a pol desaťročia BEIC existovala ako obchodná spoločnosť a v roku 1874 bola definitívne zrušená. Nie všetci historici a odborníci sa však zhodujú v tom, že BEIC bola úplne zlikvidovaná. Niektorí sa domnievajú, že bola reorganizovaná a pokračovala vo svojej činnosti v čisto tajnom režime. Tento názor zastáva najmä autor slávnej knihy Klub 300″ John Coleman. Tvrdí, že v predvečer likvidácie BEIC túto spoločnosť riadila “Rada 300”. A po zrušení BEIC členovia “Rady 300” pokračovali v spoločnej činnosti v tajnej organizácii s názvom “Klub 300”. Nazýva sa aj “Výbor olympionikov”, čo znamená, že členovia výboru sa považujú za bohov.
Cieľom Klubu 300 je uchopiť moc nad svetom. Zničením národných štátov a vytvorením na ich troskách jedného svetového štátu s jednou svetovou vládou. Mimochodom, John Coleman vo svojej knihe opisuje nielen pokračovanie príbehu BEIC po roku 1874. Hovorí tiež, že BEIC mala stáročnú prehistóriu, že nevznikla z ničoho. Okrem kráľovnej a najvýznamnejších predstaviteľov britskej aristokracie boli medzi zakladateľmi spoločnosti aj zástupcovia tzv. čiernej aristokracie z Janova a Benátok.
Táto “čierna aristokracia” začala prichádzať z kontinentálnej Európy na ostrovy hmlistého Albionu v XVI. storočí. “Čierna aristokracia” založila v Británii v roku 1581 ‘Levantskú spoločnosť’ a o dva roky neskôr aj ‘Benátsku spoločnosť’. Obe spoločnosti sa zapojili do obchodu v Stredomorí. Tam, kde sa Benátčania v byzantských časoch cítili pánmi. Teraz (po páde Byzantskej ríše v roku 1453) Stredozemné more ovládala Osmanská ríša, ale “čiernej aristokracii” sa podarilo vyjednávať s tureckým sultánom a získať od neho “kapitulácie” (práva) na obchodovanie. “Čierna aristokracia priniesla na ostrovy Hmlistého Albionu ‘kvas’ ideológie, ktorá priviedla Anglicko k buržoáznej revolúcii. A BEIC bola akýmsi katalyzátorom, ktorý posilnil vplyv tejto novej ideológie nielen na anglickú spoločnosť, ale aj na kontinentálnu Európu a dokonca aj na Nový svet.
Od vlády anglického kráľa Henricha VIII (1509 – 1547), ako uvádza autor uvedenej knihy, “Benátky začínajú nielen pred súčasníkmi, ale, ako sa ukázalo, aj pred potomkami, skrývať kolonizáciu Anglicka. Alebo skôr Holandska a Británie súčasne. Ale Anglicko bolo pre Benátčanov ešte dôležitejšie… Benátčanov do Anglicka ťahali peniaze, a čo je najdôležitejšie, implantovala sa doň kultúrna a ideologická matéria”. Keď sa “čierna aristokracia” stala súčasťou hlavných zakladateľov a vlastníkov BEIC, jej vplyv na ideológiu a dokonca aj náboženstvo v Británii a dokonca v celom západnom svete sa výrazne posilnil.
“Čierna aristokracia”, ako píše John Coleman, sú “kráľovské a aristokratické rodiny Talianska, Nemecka, Švajčiarska, Británie, Francúzska, Holandska a Grécka, ktorých korene siahajú na jednej strane k benátskym oligarchom chazarského pôvodu a na druhej strane k dynastii Merovejovcov. ” Čierna aristokracia” ‘navonok vyznáva kresťanstvo, ale tajne ním pohŕda a svoje náboženské rituály spravuje prostredníctvom slobodomurárstva”.
Ciele a metódy BEIC a Klubu 300 sú rovnaké. Tu je to, čo píše John Coleman:
“Východoindická spoločnosť, Britská východoindická spoločnosť a ich nástupca, Klub 300, konali na základe predpokladu, že sú olympionikmi určenými na ovládnutie človeka a celej planéty, ktorá už v 17. storočí vykazovala známky rozpadu, najmä v dôsledku preľudnenia, ktoré bolo potrebné eliminovať. Členovia Východoindickej spoločnosti neverili, že človeka stvoril Boh na spoločenskú interakciu a vzájomnú obranu. Ich mudrci okamžite zrušili samotnú predstavu. Podľa ich názoru bolo potrebné človeka riadiť. Vzali si teda na starosť starať sa o jeho blaho a dôsledky takejto starostlivosti boli dosť hrozivé. Inými slovami, ľudstvo sa dostalo do rúk skupiny zloduchov, ktorí prevzali kontrolu nad spoločnosťou, zlých utláčateľov, ktorých politiku vykonávali vlády, ktoré im slúžili ako “zástena” a boli zložené z úradníkov, ktorých ľudia považovali za svojich vyvolených.”
Dovoľte mi pripomenúť, že Colemanova kniha “Klub 300” bola prvýkrát publikovaná v roku 1992. V tom čase pojem “deep state” ešte neexistoval. Začal sa používať na prelome 20. a 21. storočia a dnes mnohí autori používajú pojmy “Výbor 300” a “hlboký štát” takmer ako synonymá. Druhý z nich je však, ako sa mi zdá, presnejší. V Colemanovom obraznom prirovnaní je Klub 300 súborom olympionikov alebo nebeských ľudí. Členovia Klubu 300 sa však za nich považujú. A ” deep state” sa spája s podsvetím a démonmi. A práve takým sa Colemanov opis majstrov BEIC a členov Klubu 300 javí bežným ľuďom. Preto som svoj článok nazval: “Britská Východoindická spoločnosť – predchodca moderného deep state”.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
