.
Aktuality, História,

Kapitalizmus ako sprisahanie. Ako sa rodil a kto za ním stojí

Jednu celú kapitolu problému formovania Anglicka, medzi rokmi 1520 až 1870, zaberá tzv. „Anglická sedmička“. V podstate je to sedem faktorov ktoré určovali výslednú podobu tohto severoatlantického geohistorického subjektu, ako možno pomenovať výsledné Anglicko po formovacích procesoch po tomto období.


 

Ide o sedem komponentov, ktoré boli zdrojom výtvoru, zvaného tiež kapitalistický systém, s epicentrom v Spojenom kráľovstve. Ide o sedem subjektov, ktoré vytvorili tento kapitalistický systém, ktorý nevznikol automaticky jeden z druhého prostredníctvom filiácie. Medzi týmito dvoma systémami je časová medzera, chronoklasmus, ktorý napĺňa určitý subjekt – demiurg nového systému. Nazývaný aj globálny prediktor.

Demiurg je vo filozofickom význame meno pre stvoriteľa, resp. pre niekoho zodpovedného za riadenie fyzického sveta. Chronoklazmus je zas vo vedeckej fantastike označením anomálie spôsobenej cestovaním v čase. Ide o možnosť stretnutia sa jedincov z rôznych časových období, medzi ktorými dôjde k prenosu myšlienok a informácií z budúcnosti do minulosti. To následne spôsobuje niektoré udalosti a činy, ktorými sa zmení minulosť a ich dôsledky sa v tej istej chvíli odrazia v budúcnosti.

„Anglická sedmička“ – sedem faktorov, ktoré formovali Anglicko ako severoatlantický geopolitický subjekt a centrum zrodu kapitalizmu

Prvým faktorom je unikátne špecifikum anglickej monarchie a šľachty, teda vládnucej triedy a fenoménu City of London.
Druhým je protestantizmus, ktorý vďaka svojej ideologickej a kultúrnej jednoduchosti vynikajúco nadviazal na anglické tradície individualizmu. Tie sa azda najzreteľnejšie odrážajú v Ochamovom nominalizme. (Villiam z Ochamu tvrdil, že existenciu Boha a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Oddelil preto teológiu od filozofie.)
Tretím faktorom je politická a intelektuálna tradícia Benátok.
Štvrtým je činnosť židovského obchodného a úžerníckeho kapitálu.
Piatym je medzinárodný kriminálny aspekt primitívnej akumulácie štátom organizovaného banditizmu – pirátstvo a kolonizácia. Nie bezdôvodne bola kráľovná Alžbeta I. nazývaná aj koloniálnou kráľovnou pirátstva. (nie pirátov, ale pirátstva, ktoré má istú noblesu a líši sa od obyčajných pirátov)
Šiestym faktorom je úloha tajnej vojny a následne tajných služieb, spravodajstva a špionáže pri formovaní a víťazstvách anglickej monarchie v druhej polovici 16. storočia. Bez preháňania možno povedať, že to boli britské tajné služby, ktoré zachránili Alžbetu a alžbetínske Anglicko v kritických chvíľach vlády.
Siedmym je latentná činnosť tajných spoločností v 17. storočí, predovšetkým rosekruciánov.

Úlohu protestantizmu, ktorý staval mosty s judaizmom a anglikanizmom a ktorý prakticky postavil anglického kráľa proti pápežovi a celej katolíckej Európe, a vlastne aj k rímsko-germánskej civilizácii, už bolo vysvetlené v článku (diel 1.) Rovnako tak je tam vysvetlenie úlohy židovského kapitálu. (Dávno pred akýmikoľvek Rothschildovcami musíme spomenúť židovský kmeň menom „Dan“, čo je meno Jákobovho piateho syna, ktorého mu porodila Bilha, otrokyňa jeho druhej manželky Ráchel. Meno sa vykladá rôzne, od “sudcu“ až po “advokáta”. Príslušníci tohto kmeňa sa označujú ako Danovia. Medzi najznámejšie osoby z rodu Dan nepochybne patrí sudca Samson.)
Začalo to všetko vytvorením britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá zohrala obrovskú úlohu v dejinách Veľkej Británie, Britského impéria a Západu. Treba zdôrazniť, že táto symbióza štátu, súkromnej spoločnosti a námornej kriminality, je kvintesenciou severoatlantickej geohistorickej subjektivity.

 

 

Táto symbióza priniesla svoje najšťavnatejšie ovocie až v 19. storočí, keď sa prostredníctvom Východoindickej spoločnosti stal Buckinghamský palác jedným z najväčších drogových dílerov na svete. Ten riadil a podporoval obchody so zbraňami a ópiom, v dôsledku čoho skončili milióny číňanov na drogách. Východoindická spoločnosť je živým stelesnením spojenia koruny, šľachty, banditov a Benátčanov. Túto anglickú Východoindickú spoločnosť možno nazvať aj „Benátskou rukou v anglickej rukavici“. Bola vytvorená z iniciatívy Benátčanov ešte v roku 1600. Pár rokov nato vznikla aj holandská Východoindická spoločnosť. Počas 17. storočia zvýšili obe tieto spoločnosti objem svojich obchodov. Samotní Benátčania sa totiž čoraz viac venovali finančným špekuláciám. Tie sa podobali na dnešné hedžové fondy.

A napokon ešte o rozviedke. Aj tu opäť narazíme na Benátčanov, ktorí zohrali významnú úlohu pri vytváraní britskej rozviedky a jej siete v Európe. Svoju sofistikovanú tajnú službu s unikátnymi tisícročnými skúsenosťami vložili do služieb nového „domova“ a o skúsenostiach s politickými intrigami a organizovaním sprisahaní benátskej elity nemá cenu hovoriť. „Žiadna európska vláda nebola tak hlboko zapojená do ponurého sveta intríg ako vláda Britského impéria. Každé veľvyslanectvo a dokonca každá cudzia rodina bola doslova preplnená benátskymi agentmi, ktorí podávali hlásenia priamo Rade desiatich. V ich rukách sa sústredili všetky informácie a podrobnosti o príchodoch, odchodoch, o otvorených listoch či vypočutých rozhovoroch.

Pre najznámejšie kurtizány sa vykonával špeciálny dohľad. Niektoré z nich boli dokonca na výplatnej páske štátu za nahlasovanie obsahu rozhovorov z postele, ktoré by mohli byť zaujímavé na vydieranie a iné účely. Prirodzene, pre Benátčanov nepracovali len kurtizány, ale zástupcovia rôznych segmentov obyvateľstva Európy – od aristokracie až po služobníctvo. Jedna zo slúžok anglickej kráľovnej Márie, dcéry Henricha VIII. a manželky Filipa II. Španielskeho, bola informátorkou Michela, veľvyslanca Benátok v Londýne. Informácie prijaté z rôznych krajín prúdili do Benátok Rade desiatich, ktorá „plnila svoje najodpornejšie povinnosti v tajnosti a na diaľku“.

 

Spomínaná Trinity College na Cambridge bola centrom výcviku intelektuálneho, ideologického a spravodajského personálu. Úlohou Cambridge bolo vždy školiť intelektuálnu elitu a stanovovať intelektuálnu (ideologickú) agendu. Tak sa to naformátovalo už v 16. storočí vďaka silnému intelektuálnemu vplyvu Benátčanov a podpore, ktorú dostávali od niektorých predstaviteľov anglickej šľachty, najmä od rodiny Cecilovcov. P. Johnson o tom napísal:

„Väčšina skutočne mocných síl spravidla uniká pozornosti výskumníkov – práve preto, že sa im darí prezentovať sa ako nositelia národných záujmov alebo hovorcovia názoru väčšiny. Výnimočným prípadom bol „Cambridgeský význam“ z polovice šestnásteho storočia – protestantský, ale nie kalvínsky; humanistický, no zároveň biskupský a royalistický; pol storočia šikovne vedený Williamom Cecilom, lordom Burley, jednou z ústredných postáv britskej rozviedky a kontrarozviedky, ktorá prekonala dokonca aj Walsinghama.
Väčšina mocných síl pôsobiacich na nadnárodnej, teda globálnej úrovni sa pred názormi vedcov a pozorovateľov a súčasníkov dodnes ukrýva. Obratne sa prezentujú ako hovorcovia záujmov štátnej úrovne. Nepripúšťajú, že sú len malou skupinkou mocných, ale vždy sa prezentujú ako názor väčšiny. Preto nie sú predmetom skúmania a akoby splynuli s davom. Zmizli. Neskôr sa k tomuto triku alebo lepšie povedané, schéme, ešte vrátime.

Benátčania taktiež svojim vplyvom do istej miery preformátovali postoj anglických vyšších vrstiev k nižším triedam. Ten sa stal v dôsledku tohto vplyvu oveľa krutejší. V tomto smere bol však benátsky vplyv už predom pripravovaný. Anglická šľachta 12.-15. storočia, sformovaná normanskými výbojmi, sa tradične správala k nižším vrstvám, prostému ľudu, mimoriadne kruto: Národne formou, triedne obsahom, ako písal J.V. Stalin. Dá sa povedať, že Benátčania „intelektuálne“ podporili takýto postoj anglickej šľachty. Ten sa neskôr prejavil, keď napríklad polygamista Henrich VIII. nechal popraviť 70-tisíc ľudí za tuláctvo. Jeho dcéra Alžbeta I. v tomto smere za svojim otcom príliš nezaostávala.

 

Toto je sedem hlavných faktorov, ku ktorým je potrebné doplniť ešte jeden superfaktor. Tým je bez pochýb City of London. O tom však bude ďalší samostatný článok.

Andrej Iljič Fursov

*Slovenské vydavateľstvo Torden má vo svojej ponuke diela Andreja Iljiča Fursova: „Rozvodie“  a „Vpred k víťazstvu

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov