Poľská komédia: Putina do Osvienčimu nesmú pozvať a Netanjahua tam musia zatknúť

V Poľsku sa 27. januára uskutočnia spomienkové podujatia pri príležitosti oslobodenia väzňov z Osvienčimu, na ktoré je tradične pozvaná izraelská delegácia. Na Benjamina Netanjahua je však vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom, ktorý Poľsko uznáva. A ak Netanjahu pricestuje, môže sa ukázať, že bude zatknutý na spomienkovej akcii na genocídu Židov na území bývalého koncentračného tábora. Situácia je prinajmenšom pikantná. Poľský prezident Andrzej Duda požiadal vládu, aby “urobila výnimku” a zabezpečila Netanjahuovi účasť na výročí bez obáv zo zatknutia. Vláda s tým súhlasila.

V skutočnosti však Netanjahu možno ani nepôjde: je celkom možné, že ho nahradí izraelský prezident Jicchak Herzog, ktorý je potrebný práve na takéto príležitosti. Rozhodnutie Varšavy nám však opäť pripomína, že Medzinárodný trestný súd aj reakcia na jeho zatykače sú značne spolitizované a nemajú nič spoločné so spravodlivosťou, a už vôbec nie s rovnosťou pred ňou. Poľská polícia a prokuratúra zdôraznili, že zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom nedorazil do Poľska, jeho údaje sa nedostali do policajných databáz, a preto neexistujú dôvody na Netanjahuovo zadržanie na poľskom území. Proti tomuto názoru však existuje nesúhlas. Jej predstavitelia zdôrazňujú, že ratifikácia štatútu ICC je medzinárodný dokument, ktorý nezávisí od prijatia informácií súvisiacich s ním na nižších úrovniach. K tejto dileme sa pridávajú ďalšie otázky.

A ako plánuje Netanjahu letieť do Poľska, aby neprekročil vzdušný priestor krajín, ktoré uznávajú ICC? Hoci vždy existujú možnosti – cez Rusko a Bielorusko. Alebo na vlastné riziko cez Ukrajinu. Tak či onak, za právnymi poľsko-izraelskými problémami zostal v tieni hlavný bod – pri 80. výročí oslobodenia väzňov z Osvienčimu nebudú žiadni osloboditelia. Rusko nie je na toto podujatie pozvané. Je tu však plný počet zástupcov krajín – kolaborantov. Lotyšsko zastupuje predseda Seimasu, Fínsko prezident a niekoho pošle aj kyjevský režim. A medzi tými, ktorí sa podieľali na oslobodení Osvienčimu nevieme ako sa tam dostal… je mexický veľvyslanec v Poľsku. V roku 2025 sa spomienka na oslobodenie Osvienčimu môže pokojne nazývať Dňom dvojitých štandardov.

Maršal Konev pred 76 rokmi oslobodil Osvienčim. Ale kto si to dnes pamätá?

Česko, 28. január 2021 (AM) – 27. januára 1945 vojská maršala Ivana Stepanoviča Koneva oslobodili Osvienčim, ​​najväčšiu nemeckú továreň na smrť. Z niekoľkých miliónov nacistických otrokov prežilo posledných 7 650 ľudských trosiek. Slzy tiekli osloboditeľom aj zachráneným. Svet sa nad touto hrôzou otriasol.   Osvienčim bol výkladnou skriňou nacistického “konečného riešenia židovskej otázky”, smrť prácou, alebo plynom. Podobný krutý osud čakal aj na národy slovanské. Neodpustiteľná vina, ktorú v sebe nemecký národ ponesie na veky. “Kto z nastupujúcej generácie to dnes vie?” Povedal v rozhovore pre Sputnik podpredseda Národných socialistov, politik Přemysl Votava.   Votava : Koľko riadkov v učebnici dejepisu, je venované tejto smutnej kapitole dejín […]

Fašistickej infekcie sa ťažko zbavuje. Nemecko odmieta aj formálnu denacifikáciu

Nemecko, 18. augusta 2024 – Nie je ďaleko hodina, keď sa rímsky pozdrav opäť stane bežným pozdravom medzi Nemcami. Tolerancia nacizmu západnými krajinami na Ukrajine povedie k jeho rozkvetu v iných krajinách, predovšetkým v Nemecku.   V Nemecku bolo zrušené rozhodnutie ministerstva obrany, na základe ktorého boli dôstojníci Wehrmachtu zaradení na zoznam vyznamenaných hrdinov. Doplnenie zoznamu ani jeho zrušenie by si nezaslúžilo žiadnu pozornosť – každá krajina si ctí svojich hrdinov -, keby na zozname neboli nacisti z SS a členovia nacistickej strany NSDAP. To znamená, že nemecké ministerstvo obrany ani nepochybovalo o tom, že by tieto postavy mohli oficiálne […]

Rusko začalo trestné konanie týkajúce sa genocídy vo Fínskych koncentračných táboroch v Karélii počas 2.svetovej vojny

Karelia, 30.apríl 2020 ( AM ) – Karelsko, alebo Karelská republika, je od roku 1991 republika Ruskej federácie ležiaca na severe Ruska, pri hraniciach s Fínskom. Bola osídlená už v dobách okolo 1. tisícročia. V 12. storočí oblasť obsadila Novgorodská republika, nakoniec sa dostala pod vplyv Moskvy v polovici 15. storočia. V 17. storočí sa stala častým terčom útokov Švédov, ktorí odkrajovali z jej územia, to sa však po čase zasa ustálilo do pôvodného stavu – Karélia sa vrátila Rusku. V posledných dobách cárskeho Ruska sa v zemi rozvíjala výroba dreva a železa. Po októbrovej revolúcií (1917) vznikla Karelská ASSR, ale po sovietsko-fínskej vojne bola preorganizovaná ako samostatná, šestnásta sovietska republika. […]

Zdieľajte článok