Projekt „ópium pre ľudí“ z dielne Deep State. Prečo je OSN bezmocná voči rastúcej narkománii ľudstva
Už ako školák som počul výraz “ópium pre ľudí”. Povedali nám, že Karel Marx tak nazval náboženstvo. Na hodinách filozofie v inštitúte mi povedali, že táto fráza pochádza z klasického diela “Ku kritike Hegelovej filozofie práva” (1843). Neskôr som zistil, že autorom nebol Karol Marx.
Výraz “Náboženstvo je ópium pre ľudí” použili markíz de Sade (v románe Juliette, 1797), nemecký básnik Novalis (v zbierke aforizmov Kvetinový peľ, 1798), Charles Kingsley, Heinrich Heine a ďalší. Autorstvo však zrejme patrí francúzskemu osvietencovi Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi v románe “Júlia, alebo Nová Heloisa”, ktorý vyšiel v roku 1761. Áno, samozrejme, toto slovné spojenie aktívne používali tí, ktorí vedome ničili kresťanské náboženstvo a kultúru a usilovali sa premeniť človeka na zviera, ktoré stratilo hodnoty a funguje len na základe reflexov (bolesť, strach, potešenie atď.). Kto sú “títo”?
Nie sú na očiach, preto sa nazývajú “svetové zákulisie”. Tiež “Klub 300”, “deep state” (hlboký štát) atď. Ich konečným cieľom je zotročenie ľudstva, nastolenie moci nad celým svetom. Dnes už západný svet vstúpil do postkresťanskej éry. A dokonca otvorene demonštruje svoju satanistickú povahu. Najvýraznejšími príkladmi z posledného roka sú otváracie scény olympijských hier v Paríži. Toto predstavenie vyvolalo pobúrenie a kritiku z mnohých strán. Francúzska biskupská konferencia uviedla, že ceremoniál obsahoval momenty “výsmechu a zosmiešňovania kresťanov”. Ruská pravoslávna cirkev vyjadrila solidaritu s “miliónmi kresťanov, ktorí sa cítili urazení”.
V decembri 2024 sa v Paríži konalo podujatie pri príležitosti slávnostného otvorenia katedrály Notre Dame po jej rekonštrukcii (v roku 2019 ju postihol veľký požiar). Na otvorení sa zúčastnilo 50 hláv štátov. Kresťania upozornili na niektoré rituály podujatia a označili ho za slobodomurársky výstup. Pozornosť upriamili aj na to, že zvnútra začala katedrála pripomínať interiér slobodomurárskej lóže. Tento úvod som urobil preto, aby som vysvetlil, že svetová kabala dnes plánuje nové kroky na uchopenie svetovej moci. Zdá sa im, že kresťanskému náboženstvu už zasadili smrteľný úder. Preto vypúšťajú slovo “náboženstvo” zo svojho hesla “Náboženstvo je ópium pre ľudí”. Zostáva: “Ópium pre ľudí”. Opium v doslovnom zmysle slova.
A v rozšírenom zmysle: nielen ópium, ale aj všetky ostatné drogy. V čase Jeana-Jacquesa Rousseaua a markíza de Sade bolo ópium takmer jedinou drogou. Navyše bolo v Európe ešte málo známe. Ópium sa pestovalo na indických poliach a konzumovalo sa najmä v Číne. Prevádzkovala ho britská Východoindická spoločnosť. Jej sloganom bolo “ópium pre Číňanov”. V dvadsiatom storočí sa výroba drog rozšírila do mnohých krajín. Rovnako ako konzumácia elixíru ovládla mnohé krajiny sveta. Sortiment drog sa dramaticky rozšíril: okrem “klasického” ópia sa vyrábal a konzumoval heroín, marihuana, kokaín, hašiš, deriváty marihuany, rôzne syntetické drogy atď. Ľudstvo však stále bojovalo s týmto zlom.
Obchodovanie s drogami, ich konzumácia a dokonca aj držba drogy sa v mnohých krajinách považovali za trestný čin. Podnikanie s drogami bolo nezákonné. Napriek mnohým národným a medzinárodným programom a projektom zameraným na boj proti drogám sa ich výroba a spotreba vo svete neustále zvyšovala a stále rastie. Uznáva to aj Organizácia Spojených národov, ktorá už mnoho desaťročí bojuje proti šíreniu drog vo svete. V roku 2021 tak bolo 296 miliónov ľudí, ktorí užívajú drogy, zatiaľ čo v roku 2011 ich bolo 240 miliónov; ich počet sa za desať rokov zvýšil o 23 %. Drogy užíval každý šiesty dospelý človek (vo veku 15 – 64 rokov). Z nich 13,2 milióna boli intravenózni užívatelia drog. Počet ľudí trpiacich poruchami spôsobenými užívaním návykových látok sa zvýšil na 39,5 milióna, čo predstavuje nárast o 45 percent v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi. Tón správ OSN a iných oficiálnych dokumentov o drogách v posledných rokoch je takýto: “” elixír ” sa nedá poraziť. Drogy útočia na všetkých frontoch. Z toho vyplýva otázka: Robíme v boji proti drogám všetko správne? Možno by sme mali opustiť zaužívaný stereotyp “vojny proti drogám”? Možno by bol prínos pre ľudstvo väčší, keby štáty a OSN prestali viesť vojnu proti “elixíru”?
A nasledujú návrhy alternatívneho riešenia tohto problému. Ich podstata sa zužuje na nasledovné: je potrebné legalizovať drogy a prejsť na štátne riadenie výroby a spotreby “elixíru”. Odôvodnenie tohto nového, “čerstvého” prístupu je geniálne jednoduché: “zakázané ovocie má sladkú chuť”. Preto je po ňom taký šialený dopyt. Ak z “ovocia” (drogy) odstránite zákaz, potom “sladkosť” nebude rovnaká a ľudí ochotných jesť takéto “ovocie” alebo dokonca ochotných vyskúšať takéto “ovocie” bude oveľa menej. Ak zjednodušíme dlhé a mimoriadne vedecké úvahy úradníkov a expertov OSN a rôznych vládnych agentúr, navrhuje sa prejsť na politiku s názvom “ópium pre ľudí!”.
Ale presne takýto model prístupu k riešeniu drogovej problematiky načrtol anglický spisovateľ O. Huxley už v roku 1932 vo svojom románe-antiutópii “Oh Wonderful New World”. Obyvatelia “úžasného nového sveta” sa tam pravidelne živia drogou nazývanou “soma”. A v tomto svete sú všetci šťastní: občania aj úrady. Tí prví sa uchyľujú k “sóme” a poisťujú sa proti najrôznejším problémom. Navyše uprednostňujú život v stave neustálej “príjemnosti”, ktorú im táto zázračná droga v podobe tabletky poskytuje. Druhí (autority) sú spokojní s tým, že ľudia sú stále šťastní, nikto sa nebúri, spoločnosť sa celkom ľahko riadi. Hlavným nástrojom riadenia je soma. Mimochodom, spisovateľ sotva niečo vymyslel.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia Huxley cestoval do Indie, ktorá bola pod britskou nadvládou. Tam sa zoznámil s miestnym nápojom s názvom soma, ktorý sa používal pri hinduistických rituáloch na vyvolanie účinkov halucinácií. V Huxleyho románe bola fiktívna sóma výsledkom šesťročného výskumu tisícov farmakológov a biochemikov, ktorí sa snažili vytvoriť dokonalú drogu bez negatívnych účinkov. Soma dokonca nahradila tradičné náboženstvo, pričom šťastní občania teraz uctievali božstvo nazývané “soma”. V knihe vystupujú aj “divosi” žijúci mimo “zázračného nového sveta”, sú šťastní svojím vlastným spôsobom a odmietajú sómu a podriadenosť svetovému štátu.
Už po druhej svetovej vojne Huxley priznal, že si nemyslel, že to, čo opísal vo svojom románe “Oh Wonderful New World”, sa priblíži takou rýchlosťou. V liste z 24. novembra 1945, adresovanom argentínskej spisovateľke Victorii Ocampovej, Huxley poznamenal, že román “Ó, podivuhodný nový svet” je “v tejto chvíli strašne aktuálny a vykazuje všetky známky toho (ak medzitým nevybuchneme a nerozpadneme sa na kusy), že sa stane doslovnou realitou v priebehu nasledujúcich dvoch alebo troch generácií” (Listy Aldousa Haxleyho. – L.: Grover Smith, 1969. – S. 537).
Nuž, svet je dnes skutočne na prahu praktickej realizácie hesla “ópium pre ľudí!”. Tento slogan vlastne zaznel v prvej výročnej správe Globálnej komisie pre drogovú politiku (GCDP), mimovládnej medzinárodnej organizácie, ktorá vznikla v roku 2011 a pozostáva z veľmi vážených pánov. Sú to: Fernando Henrique Cardoso – bývalý prezident Brazílie; George Shultz – bývalý minister zahraničných vecí USA, člen Rady pre zahraničné vzťahy (CFR); Paul Volcker – bývalý predseda Federálneho rezervného systému USA a Poradného výboru prezidenta pre hospodársku obnovu, člen CFR; John Whitehead – bankár a štátnik, člen CFR, USA; Kofi Annan – bývalý generálny tajomník OSN (Ghana); Richard Branson – britský oligarcha, zakladateľ Virgin Group; Francúz Michel Kazatchkine, výkonný riaditeľ Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii (Globálny fond); Švajčiarka Maria Cattaui, členka predstavenstva spoločnosti Petroplus Holdings a bývalá generálna tajomníčka Medzinárodnej obchodnej komory; Georgios Papandreou – predseda vlády Grécka; Ruth Dreyfusová – bývalá prezidentka Švajčiarska a ministerka vnútra; Cesar Gaviria – bývalý prezident Kolumbie; Thorvald Stoltenberg – bývalý minister zahraničných vecí a vysoký komisár OSN pre utečencov, Nórsko; Ernesto Zedillo – bývalý prezident Mexika; Javier Solana – bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Španielsko; Marion Caspers-Merková – bývalá štátna tajomníčka nemeckého spolkového ministerstva zdravotníctva; Louise Arbourová – bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, prezidentka Medzinárodnej krízovej skupiny, Kanada; Asma Jahangir, obhajkyňa ľudských práv, bývalá osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne, svojvoľné popravy a represie, Pakistan; Mario Vargas Llosa, spisovaťeľ a sociálny aktivista, Peru; Carlos Fuentes, spisovateľ a sociálny aktivista, Mexiko. Predsedovia globálnej komisie: Ferdinand Cardoso – bývalý prezident Brazílie (2011 – 2016), Ruth Dreyfusová – bývalá prezidentka Švajčiarska (2016 – 2020), Helen Clarková – bývalá premiérka Nového Zélandu (2020 – súčasnosť).
Všetci v tíme GCDP: politické ťažké váhy, veľmi vysokopostavené osoby, rokmi a desaťročiami overená lojalita globálnej kabale alebo ” deep state”. Hoci mnohí z nich majú proti svojej pozícii slovo “bývalý”, nič to neznamená. V tejto skupine vrcholových manažérov nie sú žiadni “bývalí”. Táto skupina bola vytvorená z určitého dôvodu. Deep state ju poveril presadzovaním hesla “ópium pre ľud!”.
Prvá správa Globálnej komisie teda hovorí niečo pre ľudstvo nepríjemné:
“Globálna vojna proti drogám bola prehratá s ničivými následkami pre jednotlivcov a spoločnosti na celom svete. Teraz – päťdesiat rokov po ratifikácii Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach a štyridsať rokov po tom, čo prezident Nixon vyhlásil vláde USA vojnu proti drogám – je naliehavo potrebná zásadná reforma národných a globálnych politík.”
Návrhy Globálnej komisie na prekonanie tejto nepríjemnej situácie sú nasledovné:
1) namiesto stíhania a trestania ľudí, ktorí užívajú drogy, ponúknuť preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu tým, ktorí ju potrebujú;
2) povzbudiť štáty, aby zaviedli pilotné modely právnej regulácie drog (napr. marihuany) s cieľom oslabiť moc organizovaného zločinu a chrániť zdravie a bezpečnosť občanov;
3) vnútroštátne orgány a OSN by mali prehodnotiť zoznamy zakázaných látok;
4) používať alternatívne metódy trestania pre malých a začínajúcich dílerov [obchodníkov s drogami];
5) hoci sa o myšlienke dekriminalizácie diskutuje najmä v súvislosti s ľuďmi, ktorí užívajú drogy alebo sú na nich závislí, navrhuje sa, aby sa rovnaký prístup použil aj pre tých, ktorí sú na úplnom “dne” obchodu s drogami;
7) systém OSN by mal prevziať vedúcu úlohu v reforme globálnej drogovej politiky;
8) Zabezpečiť primeraný výklad a/alebo revíziu medzinárodných dohovorov, aby sa umožnilo primerané experimentovanie s programami znižovania škôd, dekriminalizácie a regulácie.
Len veľmi málo ľudí v tom čase venovalo pozornosť takýmto radikálnym myšlienkam na reštrukturalizáciu postoja štátu a spoločnosti k problému zneužívania drog ľuďmi. Tí, ktorí si všimli objavenie sa tohto zvláštneho zoznamu odporúčaní, reagovali veľmi ostro a označili nové prístupy za nebezpečné a dokonca vražedné pre ľudstvo. Ruské ministerstvo zahraničných vecí tak uviedlo, že návrhy Globálnej komisie o legalizácii niektorých druhov omamných látok a viacerých trestných činov súvisiacich s drogami obsahujú “pochybné” myšlienky umierneného krídla “drogovo-liberálnej loby”. Medzi “pochybné” myšlienky vyjadrené v správe ruské ministerstvo zahraničných vecí zaradilo návrhy na “dekriminalizáciu užívania marihuany, držania drog a predpisovania heroínu”.
“Návrhy vyjadrené v ich správe nemajú nič spoločné s postojom väčšiny členských štátov OSN alebo organizácie ako celku k týmto otázkam. Vyjadruje výlučne osobný názor osôb, ktoré sú členmi tejto mimovládnej organizácie (NGO),” uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Ruské ministerstvo zahraničných vecí opätovne potvrdilo záväzok Ruska dodržiavať dohovory OSN o boji proti drogám, ktoré upravujú oblasť legálneho a nelegálneho obchodovania s drogami, a uviedlo, že je za zintenzívnenie úsilia v boji proti globálnej drogovej hrozbe na základe rozhodnutí OSN.
Od vydania tejto škandalóznej správy GCDP uplynulo už štrnásť rokov. Za ten čas sa narkománia ľudstva výrazne zvýšila. A napriek tomu mnohé štáty, žiaľ, nielenže neodmietli myšlienku dekriminalizácie a následnej legalizácie drog a súvisiacich činností, ale začali tieto myšlienky presadzovať. Rovnakou cestou sa vydala aj OSN. OSN to robí opatrne, ale vektor jej politiky je viditeľný. Tu je napríklad dokument, ktorý pripravil a v roku 2019 zverejnil Spoločný program OSN pre HIV/AIDS (UNAIDS). Má názov “Zdravie, práva a drogy”. Tu je úryvok zo správy:
“Dekriminalizácia užívania a držby drog pre vlastnú potrebu znižuje stigmu a diskrimináciu, ktoré bránia ľuďom vyhľadať lekársku a právnu pomoc a získať prístup k programom znižovania škôd. Ľudia, ktorí užívajú drogy, potrebujú podporu, nie uväznenie”. Hlavné odporúčanie správy:
“Chráňte a podporujte práva ľudí, ktorí užívajú drogy, rešpektovaním ich ľudskej dôstojnosti, zabezpečením ich rovnakého prístupu k sociálnym službám a dekriminalizáciou užívania, držania, nákupu a pestovania drog pre vlastnú potrebu”.
Počet takýchto dokumentov OSN obsahujúcich odporúčania týkajúce sa dekriminalizácie a legalizácie drog, a to v oblasti spotreby, výroby aj obchodu, sa počíta na desiatky, možno aj stovky. Formát tohto článku mi neumožňuje pokračovať v citovaní. Všetky formulácie týkajúce sa liberalizácie drog sa však takmer doslovne opakujú. Rovnaký vektor liberalizácie v oblasti drog možno pozorovať vo viacerých krajinách. Prirodzene, štátne orgány takúto liberalizáciu nezverejňujú. Je pozoruhodné, že v mnohých krajinách sa v poslednom desaťročí ako huby po daždi objavili verejné organizácie, ktoré sa zaoberajú takou novou oblasťou “ľudských práv”, ako je právo na užívanie drog. Takéto organizácie poskytujú advokátske služby stíhaným drogovo závislým a zástupcom drogového biznisu, angažujú sa vo výskume drog s cieľom zmeniť ich status (z nelegálnych na legálne), lobukazujú za zákony liberalizujúce drogy atď.
Doteraz sa za najpokročilejšie v liberalizácii drog považujú také krajiny ako Kanada, Austrália, Mexiko, Argentína, Kolumbia, Holandsko, Belgicko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Nemecko a Česká republika. Narkotizácia obyvateľov Zeme je skutočne globálnym problémom ľudstva. Z nejakého dôvodu však nie je zahrnutý do zoznamu globálnych problémov OSN.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
