Aktuality, Bezpečnosť,

VOJENSKÁ REFORMA – ZÁMERY A REALITY ôsma časť

---

V tejto časti si najskôr popíšeme miesto vzdušných síl v systéme ozbrojených síl a reality vzdušných síl. V úvodnej časti sme analyzovali realitu stavu armády ako celku, v predchádzajúcej časti boli zanalyzované reality pozemných síl, ale na najvážnejšie špecifické vnútorné problémy trpí zložka vzdušných síl. Na pochopenie reality si treba uvedomiť, že súčasný stav je ešte nevykvaseným konglomerátom zloženým z niekoľkých pôvodných celkov, ktoré vyplývajú z niekoľkých faktorov:

1. z vnútorného členenia tradičnej armády sovietskeho typu;

2. zo špecifických faktorov pôsobiacich pri vytváraní slovenskej armády.

V rámci prvej skupiny faktorov treba brať do úvahy existenciu troch zložiek z ktorých sa vyformovalo dnešné letectvo a PVO:

1. frontového letectva, v ktorého zostave bolo frontové stíhacie letectvo, stíhacie-bombardovacie letectvo, prieskumné letectvo, letectvo priamej palebnej podpory, dopravné letectvo, vrtuľníkové letectvo a ich zabezpečovacie zložky, reprezentované najmä útvarmi letiskového zabezpečenia a útvarmi rádiotechnického zabezpečenia. Veľkosť niektorých spomenutých prvkov v slovenských podmienkach je len fragmentom pôvodnej veľkosti a rozsahu úloh,

2. vojsk PVO štátu, v ktorého zostave bolo prepadové stíhacie letectvo, rádiotechnické vojsko, útvary plrs a zabezpečovacie zložky,

3. časť súčasných zložiek plrs patrila do zostavy pozemných vojsk.

V rámci druhej skupiny faktorov je situácia možno ešte komplikovanejšia, ale v zásade ich môžeme kategorizovať podľa zdroja príslušníkov súčasnej zostavy takto:

1. letecké zložky tylového charakteru, pôsobiace zväčša na území Slovenska,

2. letecké zložky bojového charakteru, pôsobiace zväčša na území Českej republiky,

3. divízia PVO pôsobiaca na slovenskom území iba krátko, zložená v drvivej prevahe z pozemných zložiek a z malej leteckej jednotky na území Slovenska,

4. útvar plrs, dlhodobo pôsobiaci na území Slovenska,

5. zložky vojenského školstva.

Pôvodné, tzv. modrolampasové prvky získali pocit druhoradého postavenia v zostave zložky, nazvanej v duchu sovietsko-ruských tradícií “letectvo a PVO” napriek tomu, že podľa západných kritérií letecké prvky plnia 90% bojových úloh vzdušných síl (na základe typov bojových úloh, nie na základe počtu vyčlenených prostriedkov a personálu) a tento pocit druhoradosti bol posilnený prevažne červenolampasovým zložením vzniknutého veliteľstva zboru na pôde divízie PVO, ktorej zloženie bolo prirodzene červenolampasové. Pocit ukrivdenosti podzložky PVO a najmä jej protilietadlovej časti narástol po vymenovaní veliteľa od modrých v rozpore tabuľkovým číslom vojenskej odbornosti, ktoré si lobizmom presadili červení.

Tento faktor predstavuje potenciál latentného konfliktu aj do budúcnosti pri zohľadnení svetovej praxe, keď posty všetkých rozhodujúcich funkcionárov vo vzdušných silách, najmä veliteľov operačných celkov, prípadne náčelníkov štábov vzdušných síl a ich zástupcov vykonávajú dôstojníci z letových odborností napriek striktne dodržiavanej zásade neuplatňovania čísla vojenskej odbornosti v takýchto funkciách. Podobný konflikt môže vyvolať nové poňatie operačných a plánovacích zložiek na veliteľstve, kde v armádach moderných štátov kľúčové funkcie zastávajú vo výraznej miere dôstojníci z letových odborností a v samotnom plánovaní vzdušných operácií ide takmer výlučne o dôstojníkov s predchádzajúcou letovou praxou.

Éra rozdvojenej lojality

Vytvorenie veliteľstva zboru sa stalo významnou etapou vo formovaní vedomia integrovaných vzdušných síl, ale objektívna realita nedovolila zásadný posun vzhľadom na jeho fungovanie v podmienkach kompetenčného chaosu medzi veliteľstvom zboru LaPVO a štábom LaPVO pri GŠ. Organizačné štruktúry boli šité horúcou ihlou často na mieru tých, ktorí mali funkciu obsadiť a tento princíp sa žiaľ vo veľkej miere presadil aj pri tvorbe reformovaných štruktúr, platných od 1. januára 2000.

Chýbala akákoľvek analýza vzájomnej previazanosti funkčných celkov, ktorá by pomohla definovať vzájomné vzťahy prvkov tak, aby vznikol maximálne efektívny rozhodovací proces a aby sa vytvorili základy pre kompatibilitu vzniknutých štruktúr s armádami moderných priemyselných štátov. Úplne boli ignorované poznatky modernej teórie organizačných štruktúr a manažmentu a najmä trendy vo vývoji týchto vied. Vytvorila sa veľmi nezdravá celková atmosféra, ktorá vonkoncom nepripomínala jednotu v rámci vzdušných síl.

Atmosféra rozdvojenosti lojality medzi veliteľa zboru a náčelníka štábu LaPVO a veľmi rozšíreného zvyku obchádzania veliteľských stupňov ústila do donášačstva, pomstychtivosti, oportunizmu a výsledkom sa stal strach. Strach z množstva previerok a kontrol z rôznych stupňov, strach z chýb, strach zo zlyhania vo včasnom zaradení sa na správnu stranu, strach z vybočenia z radu. Strach spôsoboval atmosféru uzatvorenosti a fragmentalizmu, inými slovami sa podporovala lojalita k svojim podzložkám a v rámci tzv. služieb, ktorá podkopávala možnosť vzniku súdržnosti letectva a PVO. Odborne išlo o prejavy symptómu únavy v sociálnom správaní. Tieto trendy sú v príkrom rozpore s požiadavkami produktívnej a efektívnej organizácie maximálne využívajúcej tvorivý potenciál ľudí. Podstatou takejto organizácie je dôvera ale tiež transparentnosť kompetencií a vyváženosť práv, právomocí a povinností.

Aj v budúcnosti bude treba robiť s takými ľuďmi, akí sú k dispozícii a účastníci medzinárodných cvičení dokázali, že sa dokážu veľmi rýchlo zorientovať a prispôsobiť na nové podmienky a nechýba ani tvorivý potenciál. Nové vzťahy a nové vzdušné sily bude možné vybudovať prakticky s rovnakým ľudským potenciálom. V danej situácii je viac ako zreteľné, že iba zmena “pravidiel hry” nie zmena ľudí je realistická. Ak ľudia poznajú pravidlá hry, ak sa vytvorí správna atmosféra na ich presadzovanie, tak sa dokážu podľa nich správať. Ukazuje sa, že ani posledná príležitosť nebola využitá.

K spomenutým faktorom treba pridať nostalgiu za zrušenými druhmi vojsk, za pocitmi straty vplyvu, za predvídateľnosťou vývoja, za nespochybniteľnosťou plánov, dodaných odkiaľsi “zvrchu”. Taktické a technické myslenie nechýba, ale veľmi málo je rozvinuté operačné a strategické myslenie, čiže tie prvky, ktoré tvoria koncepčné kvality manažérskeho myslenia. Vedecky je dokázané, že práve tieto kvality nie je možné učiť v školách. Nepriaznivý vplyv má aj stagnácia vo funkciách a zotrvávanie v úzko špecializovanom obzore.

Hoci sa to len veľmi ťažko priznáva, psychologické zvyky socializmu majú závažnejšie negatívne dôsledky ako organizačno-doktrinálne. Ľudia (vojakov nevynímajúc) boli zvyknutí na to, že “ktosi” im nalinajkoval čo robiť, kam ísť, kde a ako žiť, v čo veriť, dokonca aj to, čo majú jesť. Výkyvy z normy, vybočenie z radu, sa netolerovali, ba dokonca boli všetkými prostriedkami potláčané.

Sloboda priniesla príležitosti, ale aj zodpovednosť čo nevonia každému a vo veľkej časti populácie sa sloboda stotožňuje s anarchiou. Uvedené faktory a strata istoty spojená s veľmi nízkou úrovňou výcviku, nenaplnenie sociálnych očakávaní a ďalšie faktory spôsobujú pokles disciplíny a pokles zmyslu pre povinnosť, vrátane neochoty na rozšírenie obzoru službou vo funkciách na štáboch.

Symptómy katastrofy vo vzdušných silách

Ibaže, svet je už najmenej desať rokov nevyspytateľný a komerčný svet ešte dlhšie. Objektívne podmienky pre zmenu nastávajú v krízovej situácii. V slovenských vzdušných silách existujú všetky symptómy katastrofy, nielen krízy a majú svoje systémové, nie personálne príčiny, presnejšie povedané, nielen personálne, ale hlavne systémové príčiny. Zmena systému, čiže “pravidiel hry” sa mala stať oslobodením pre všetkých. Prvou systémovou zmenou sa musí stať transparentnosť zodpovednosti spojenej s právomocami.

Ťažko týmto kritériám zodpovedá stav, v ktorom veliteľ operačného prvku zodpovedá za výcvik, ale nedisponuje finančnými prostriedkami na jeho zabezpečenie. V takej situácii sa financie ľahšie rozplynú na výnosné komerčné aktivity (organizované funkcionárom bez zodpovednosti ale s právomocami), napríklad na výstavbu spochybniteľných zariadení, modernizáciu neuschopniteľnej techniky, atď. Inými slovami, chýbajú na výcvik a operácie v prospech systémovej korupcie.

Socializmus sa stal centrálne plánovanou spoločnosťou, ale bez plánovania, ako to vyjadril istý analytik. Slovenská armáda zostáva hypercentralizovane plánovanou organizáciou, ale s pseudoplánovaním. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že aj rozhodnutie o reforme je iba “politickým rozhodnutím” v zmysle typológie rozhodovania. Jeho podstatou je predstieranosť rozhodnutia tak, aby zdanlivo naplnilo očakávanie samotného rozhodnutia tými, ktorí si ho vynútili, ale jeho cieľom je ponechanie vecí v pôvodnej podobe.

Ak je náhodou pre znalcov súčasného stavu a prostredia skutočnosť zarážajúco podobná so stavom pred 20 rokmi, keď vznikli vyššie uvedené analýzy, osobne sa nebudem čudovať. Ale bude s tým treba raz konečne niečo urobiť. Teraz, alebo o niekoľko rokov. Filozofia toho, čo s tým treba urobiť, existuje roky a nezmenila sa.

Pozn.: Ide o takmer doslovné znenie pôvodnej štúdie zo začiatku roka 2000, s malými poznámkami autora.

Pokračovanie v ďalšej časti

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., v čase vytvorenia štúdie bol autor náčelníkom Správy vzdušného prieskumu a elektronického boja na veliteľstve Vzdušných síl, pred absolvovaním Kráľovskej akadémie obranných štúdií bol náčelníkom Oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky 3. zboru LaPVO.