Čím sa líšili vojská SS od vojsk NKVD?
Sovietska NKVD (Narodnij komissariat vnútrennich del) mala dve kompetencie – štátnu bezpečnosť a ministerstvo vnútra. Avšak nemecká SS (Schutzstaffeln) bola rýdzo straníckou štruktúrou, k štátnym orgánom nemala žiadny priamy vzťah. Hoci prenikala do všetkých súčastí štátneho aparátu a prioritne do tých, ktoré mali dopad na bezpečnosť štátu.
Tak sa stalo, že bežný nemecký občan sa nevedel zorientovať do čoho kompetentne zasahuje SS a do čoho iné štruktúry. V tom je zhoda so sovietskymi občanmi, ktorí sa tiež nedokázali zorientovať čo patrí pod zodpovednosť kontrarozviedky SMERŠ a čo pod orgány NKVD. Pričom i v nemeckých štruktúrach existovali vojská SS a v sovietskych štruktúrach vojská NKVD.
Vojská SS boli zakladané ako ochranná štruktúra NSDAP. Počas vojny proti Poľsku boli využívané ako druhoradé a pomocné jednotky. Aj vyzbrojované boli len tým, čo zostalo. Preto mali veľa trofejnej výzbroje.
Po rozpútaní vojny proti ZSSR sa z nich stala bojová pozemná elita, divízie SS sa stali údernými a takými zostali do konca vojny. Boli lepšie dopĺňané, ako prvé dostávali najmodernejšiu výzbroj.
Vojská sovietskej NKVD pozostávali z pohraničných vojsk, konvojových vojsk (išlo o vojská na ochranu osobitne dôležitých štátnych objektov a železničných stavieb) a operačných vojsk. Práve operačné vojská zabezpečovali poriadok v štáte. V roku 1941, ešte pred vojnou, bolo z nich vytvorených niekoľko divízií, chrániacich tylo bojových útvarov. No po napadnutí ZSSR bolo niekoľko takýchto divízií odovzdaných Červenej armáde a tým pádom už s NKVD nemali nič spoločné.
Hlavná odlišnosť vojsk SS a NKVD teda spočíva v tom, že vojská SS sa formovali a využívali ako bojové formácie, vojská NKVD sa pre front nevyužívali. Ich kompetenciou bolo tylo. Bojovať frontovým spôsobom ich nikto neučil.
Vladimír Mikunda
