Obrázok lietadlo Knoller Albatros B.1.
Aktuality, História, Letectvo,

František (Franz) Wognar, slovenské stíhacie eso I. svetovej vojny

 


Slovensko, 14.september 2022 (AM) – Počas I. svetovej vojny bojovali Slováci aj v radoch rakúsko-uhorského letectva. Jedným zo slovenských pilotov, ktorý si vydobil svoje miesto medzi esami rakúsko-uhorského letectva bol aj František Wognar (1890-1943), rodák z Trnavy.

Jakub Wognar, otec Františka Wognara sa narodil v Ivančicích na Morave a v Trnave sa oženil s Karolínou Kellichovou. V Trnave sa aj František Wognar narodil, tu sa vyučil za strojného zámočníka a už v mladosti mu učarovalo lietanie a letectvo. V roku 1913 začal pracovať ako mechanik v rakúsko-uhorskom letectve.

František Wognar

Ako skúsený mechanik začal I. svetovú vojnu v leteckej jednotke Fliegerkompanie 2 (skrátene Flick 2) a ešte v roku 1914 sa prihlásil dobrovoľne na letecký výcvik. Absolvoval pilotný výcvik na lietadlá Knoller – Albatros B.1. Prvých bojových akcií sa zúčastnil nad Isonzom v severnom Taliansku v júli roku 1915.

František Wogner spočiatku lietal na spomenutom lietadle Knoller Albatros najmä ako prieskumný pilot a občas aj ako bombardovací pilot. Riadil delostreleckú paľbu, podporoval rakúsko-uhorské pozemné jednotky pri pokusoch preraziť taliansku bojovú líniu. Neskôr sprevádzal nemecké a rakúsko-uhorské bombardéry pri náletoch ako stíhacia ochrana a jeho velitelia vysoko oceňovali Františkovu schopnosť veľmi presne korigovať rakúsko-uhorskú delostreleckú paľbu na talianské pozície.

V priebehu roka 1915 získala vojenská stíhacia jednotka Flick 2 nové lietadlo Hansa Brandenburg C-1, ktorého konštruktérom bol nemecký inžinier Ernst Heinkel. V pomerne krátkej dobe Nemci predali licenciu na výrobu lietadiel Hansa Brandenburg C-1 rakúskej leteckej spoločnosti Albatros, takže Rakúsko-Uhorsko začalo tieto lietadlá vyrábať samo.

František Wognar však aj naďalej v roku 1915 lietal na stroji Knoller Albatros. Dňa 3.10.1915 bol povýšený do hodnosti Zugführera (nižšia poddôstojnícka hodnosť) a dňa 9.10.1915získal poľný pilotný odznak. Vo februári 1916 získal Striebornú medailu za statočnosť II. triedy, v júni 1916 Striebornú medailu za statočnosť I. triedy.

Ukázalo sa však, že lietadlá Knoller – Albatros postupne prestali stačiť nárokom leteckej vojny, takže Franz Wognar ako skúsený pilot absolvoval výcvik pre lietadlo Hansa Brandenburg C-1. Väčšina lietadiel C-1 slúžila na talianskom fronte u jednotiek Flick 2,4,12,15,16, 17, 23, 24, 28, 35 a 58D a toto lietadlo dokázalo niesť aj 100 kg náklad leteckých bômb.

Obrázok lietadlo Hansa Brandenburg C-1

Všetky svoje bojové víťazstvá získal Franz Wognar v roku 1917 na lietadle Hansa Brandenburg C-1. Ráno dňa 26.januára 1917 na jeho lietadlo Hansa Brandenburg C-1 zaútočila talianska stíhačka Nieuport (išlo o francúzsku stíhačku, ktorú Talianom dodávali Francúzi). František Wognar, dokázal taliansku stíhačku ťažko poškodiť, takže taliansky pilot musel núdzovo pristáť pri dedinke San Florian.

Ďalšie víťazstvo si pripísal František Wognar dňa 1.5.1917, kedy zostrelil ďalšiu taliansku stíhačku Nieuport pri San Sabatino. Dňa 20.5.1917 letel v tandeme s budúcim rakúsko-uhorským stíhacím esom Franzom Graserom na stíhaciu misiu, v boji sa stretli s talianskymi stíhačmi a Franz Wognar zostrelil tentoraz taliansku stíhačku SPAD VII , ktorú takisto vyrábali Francúzi a dodávali talianskemu letectvu. Taliansky pilot sa zrútil v blízkosti San Sabatino

V leteckom boji dňa 20.5.1917 utrpel Franz Wognar zranenie chrbta (priestrel), získal medailu za zranenie a ešte do konca mája aj Zlatú medailu za statočnosť, pretože po 10 dňoch v nemocnici sa napriek odporu vojenských lekárov hlásil opäť do vojenskej služby a pokračoval v bojových misiách. V júni až auguste 1917 si na svoje konto nepripísal žiadne víťazstvo, v septembri 1917 však zostrelil ďalšiu taliansku stíhačku SPAD VII a taliansky pozorovací balón. Zostrelenie pozorovacieho balónu nebolo jednoduchou záležitosťou a v stíhacom letectve sa pomerne vysoko cenilo.

Na konci roku 1917 začal Franz Wognar lietať ako testovací pilot a testoval aj nemecké dvojmotorové bombardovacie lietadlo Gotha G. IV. Licenciu na výrobu lietadiel Nemci opäť poskytli svojím spojencom v Rakúsko-Uhorsku.

Lietadlo Gotha G. IV.

Starší typ lietadla lietadla Gotha G III. mal niekoľko konštrukčných a bezpečnostných nedostatkov. Najväčším bola skutočnosť, že zadný strelec nedokázal účinne brániť zadný koridor, pretože nemal potrebný výhľad.

Pri type Gotha G IV. preto Nemci odkryli spodnú časť trupu, čo však malo negatívne dôsledky na aerodynamiku stroja. Nemci dokonca uvažovali v prípade tohto dvojmotorového bombardéra aj o štvrtom členovi posádky, takže lietadlo malo mať pilota, bombometčíka a dvoch strelcov z guľometov. Ďalší guľometčík však zvyšoval váhu lietadla, čo znižovalo dolet a takisto negatívne ovplyvňovalo letové vlastnosti stroja, takže Nemci nakoniec štvrtého člena posádky stiahli a prestali používať.

Ďalšou inováciou pri type Gotha G IV. bolo potiahnutie trupu preglejkou, čo pomohlo stroju (po zostrelení nad morom) udržať sa niekoľko desiatok minút na vode. Nemci chceli lietadlo Gotha G. IV. používať pri diaľkových náletoch na Londýn, rakúsko-uhorské letectvo uvažovalo o bombardovaní talianskych miest za frontovou líniou.

Po porážke Nemecka a Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne boli všetky bombardéry Gotha G IV. zničené, niekoľko kusov bombardérov použili Poliaci v bojoch proti Buďonného armáde na Visle.

Jevgenij Georgievič Pepljajev, sovietske stíhacie eso v Kórejskej vojne

Po skončení I. svetovej vojny sa v roku 1918 pod tlakom Američanov, Britov a Francúzov Habsburská ríša rozpadla a na jej území vznikli nástupnícke štáty (Československo, Rumunsko, Juhoslávia, Poľsko….). Franz Wognar neostal na Slovensku a zdá sa, že počas povstania Bélu Kuhna v Maďarsku (maďarskí povstalci sa snažili obsadiť aj Slovensko) sympatizoval s ľavicovými kruhmi. Dôkazom tohto tvrdenia môže byť aj skutočnosť, že po porážke Bélu Kuhna v Maďarsku sa František Wagner za nejasných okolností odsťahoval do Odessy v Sovietskom zväze, kde v roku 1943 aj vo veku 53 rokov umrel.

Karol Oravečka

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov