USA-Čína: plazivá eskalácia
V porovnaní s obmedzeniami voči Rusku sú sankcie voči Číne stále zanedbateľné. Neexistuje však žiadna záruka, že Peking nebude v budúcnosti čeliť podobnému scenáru. Plazivý charakter eskalácie dáva čas na prípravu na najhorší možný scenár, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Zhoršovanie americko-čínskych vzťahov je dlhodobým trendom. Rozpory v niektorých otázkach (napr. ľudské práva) boli zjavné aj počas rozmachu obchodu medzi oboma krajinami v 90. rokoch a v roku 2000. Za prezidentovania Baracka Obamu sa začali postupne zatemňovať v súvislosti s obratom USA do Ázie, situáciou v Juhočínskom mori a ojedinelými incidentmi v digitálnom prostredí. Donald Trump zaujal voči Pekingu ešte tvrdší postoj a explicitne vyjadril celý zoznam výčitiek voči Číne. Kľúčovým frontom zadržiavania Číny bol sektor špičkových technológií.
Všeobecná línia Washingtonu zahŕňa obmedzenie prístupu čínskych spoločností k technológiám USA a ich spojencov. Takéto technológie sa môžu využívať pri úlohách dvojakého použitia a následnej modernizácii Číny vo vojenskom aj civilnom sektore. Prezident Joseph Biden pokračuje v tomto kurze a naznačuje, že v otázke vzťahov s Čínou neexistujú kritické rozpory medzi jednotlivými stranami. Ďalším ukazovateľom obmedzovania Číny v oblasti špičkových technológií je Bidenov nový výkonný príkaz “O investíciách USA do technológií a produktov kritických pre národnú bezpečnosť vo vybraných krajinách”.
Nový výkonný príkaz zavádza stav národnej núdze z dôvodu, že niektoré krajiny využívajú prístup k civilným technológiám USA na rozvoj svojho vojensko-priemyselného komplexu. V prílohe k dekrétu sa ako takáto krajina uvádza Čína a osobitné administratívne oblasti Hongkong a Macao. Samotný pojem výnimočný stav má svoje špecifiká. V Spojených štátoch sú súčasne v platnosti viac ako štyri desiatky mimoriadnych nariadení týkajúcich sa rôznych otázok zahraničnej politiky. Prezident ich zavádza na základe zákona o mimoriadnych opatreniach z roku 1977 (Emergency Provisions Act of 1977 – IEEPA), ktorý mu dáva možnosť využiť ekonomické sankcie na potlačenie existujúcich hrozieb. To znamená, že výnimočný stav sa vyhlasuje v bodovej otázke a je základom pre použitie konkrétnych právomocí. Výkonné nariadenie obsahuje minimálne dve novinky.
Po prvé, administratíva zastúpená ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom obchodu musí vytvoriť zoznam zahraničných osôb, ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami z konkrétnej krajiny (Country of Concern). V tomto prípade ide o Čínu. Tieto osoby musia byť tak či onak spojené s transakciami v oblasti špičkových technológií, ktoré sú uvedené vo vyhláške. Inými slovami, ide o vytvorenie ďalšieho zoznamu, ktorý bude pravdepodobne zahŕňať veľké čínske technologické a priemyselné spoločnosti a prípadne ich vedúcich pracovníkov alebo jednotlivých zamestnancov.
Po druhé, občania USA budú musieť úradom oznámiť určité transakcie s týmito osobami. Okrem toho by sa zakázal celý rad ďalších transakcií. Zoznam takýchto transakcií bude musieť tiež definovať administratíva a pravidelne ho kontrolovať. Nový právny mechanizmus dáva administratíve široký priestor na obmedzenie prístupu čínskych spoločností k spolupráci s americkými firmami v oblasti špičkových technológií. Flexibilita mechanizmu bude závisieť od možnosti revidovať kategórie transakcií, technológií a zahraničných osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia. Mechanizmus tak pravdepodobne poskytne väčšiu flexibilitu ako už existujúce pravidlá.
Medzi obmedzeniami je aj Trumpov zákaz z novembra 2020 pre americké osoby nakupovať alebo predávať cenné papiere “čínskych vojenských spoločností”. Biden ho mierne upravil, ale bez väčších zmien. V prílohe boli vymenované významné čínske spoločnosti v oblasti telekomunikácií, výroby lietadiel, elektroniky a pod. ešte predtým, v máji 2019, Trump zaviedol výnimočný stav v súvislosti s hrozbami pre americký telekomunikačný sektor (Executive Order 13873). Čínska telekomunikačná spoločnosť Huawei a viaceré jej dcérske spoločnosti boli zaradené na zoznam subjektov amerického ministerstva obchodu – bolo jej zakázané dodávať celý rad elektronických výrobkov vrátane výrobkov vyrábaných mimo USA s použitím amerických technológií. Okrem toho bolo niekoľko čínskych spoločností zaradených na zoznam vojenských koncových užívateľov (MEU-List). Týmto spoločnostiam je zakázané dodávať určitý tovar zo zoznamu ministerstva obchodu USA pre kontrolu obchodu.
Negatívnym pozadím týchto obmedzení sú samostatné právne mechanizmy sankcií voči čínskym osobám v súvislosti so situáciou v Hongkongu, Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang . Okrem toho kongresmani pravidelne navrhujú zákony o sankciách voči Číne z rôznych dôvodov, od známej témy ľudských práv až po sankcie za možnú spoluprácu s Ruskom. Počas Bidenovho predsedníctva sa žiadny z týchto návrhov zákonov nestal zákonom, čo nevylučuje prijatie takýchto návrhov zákonov v budúcnosti. Intenzita amerických sankcií voči Číne je však neporovnateľná s objemom amerických reštrikcií voči Rusku.
Napríklad počet čínskych osôb, na ktoré sa vzťahujú blokujúce finančné sankcie USA, sa meria v desiatkach, zatiaľ čo počet ruských osôb už presiahol tisícsedemsto. A to nepočítame osoby podliehajúce takzvanému “pravidlu 50 %”, ktoré rozširuje blokovacie sankcie na dcérske spoločnosti a kontrolované subjekty. To isté možno povedať o kontrole vývozu. Obmedzenia voči Huawei, vytvorenie zoznamu čínskych vojenských spoločností, pridanie čínskych podnikov na zoznam vojenských koncových používateľov vytvárajú informačnú odozvu. V porovnaní s obmedzeniami voči Rusku sú však sankcie voči Číne stále zanedbateľné.
Do Ruska je zakázané dodávať takmer všetok tovar dvojakého použitia, stovky priemyselných výrobkov a “luxusný tovar”. Medzi posledne menované patria spotrebná elektronika a spotrebiče. Obrázok dopĺňajú rozsiahle obmedzenia na ruský dovoz a sankcie v oblasti dopravy. Okrem toho sa Spojeným štátom podarilo vytvoriť pôsobivú koalíciu spojencov v oblasti sankcií proti Rusku, zatiaľ čo proti Číne sa takáto koalícia vytvára oveľa ťažšie. Neexistuje však žiadna záruka, že Peking nebude v budúcnosti čeliť podobnému scenáru. Ešte v roku 2016 sa opatrné publikácie o možných sankciách USA voči Číne zdali byť nepravdepodobným scenárom. Situácia na začiatku roka 2020 sa však od tejto reality značne líši. Slovensko a Čína predpokladajú nezvratnosť konfrontácie, ale z vlastných dôvodov odkladajú jej eskaláciu. Čo však neznamená, že skôr či neskôr nedôjde ku kolapsu vzťahov. Je ťažké presne predpovedať načasovanie a rozsah takéhoto pádu, rovnako ako bolo ťažké predpovedať krízu vzťahov medzi Ruskom a Západom. Zatiaľ dochádza k postupnému hromadeniu reštriktívnych opatrení, jedným z nich je aj nový Bidenov príkaz. Plazivý charakter eskalácie dáva Pekingu čas pripraviť sa na najhorší možný scenár.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
