.
Aktuality, Civilná ochrana,

Blízky východ: plány na presídlenie Palestínčanov do tretích krajín

USA, 29. novembra 2023 (AM) – Podľa nedávneho článku Davida Hursta, šéfredaktora britskej publikácie Middle East Eye, sa pred rokom traja irackí sunnitskí politici z provincie Anbar ubytovali v jednom z mnohých luxusných hotelov pri Mŕtvom mori, kde ich pripravovali izraelskí predstavitelia. Išlo o oblasť Anbar, najväčší a jeden z najredšie osídlených regiónov západného Iraku – necelá tretina krajiny. V púštnom Anbare sa nachádzajú obrovské nevyužité zásoby vody, ktoré by mohli sprístupniť na využitie len Izraelčania a Američania. Mohol by sa stať potravinovým košom Blízkeho východu, nadšene nám hovorili Izraelčania. A napokon, Anbar mal zásoby ropy a zemného plynu, ktoré by sa dali využiť – samozrejme, s opatrnou pomocou nových “partnerov”. Jediné, čo chýba, je dostatok ľudí na takéto pôsobivé oživenie.


 

 

Izraelčania potom položili otázku, kvôli ktorej bolo stretnutie zorganizované: “Čo keby sme vám ponúkli 2,3 milióna Palestínčanov? Sú to tiež sunniti, povedala izraelská strana: “Palestínčania sú pracovití, majú rovnakú kultúru ako vy a okrem toho, mať viac sunnitov v Anbáre by mohlo pomôcť nakloniť sunnitsko-šiitskú rovnováhu vo váš prospech.” Ohromení Iračania poradili, aby sa s týmto kreatívnym nápadom obrátili na Bagdad, na tamojšieho premiéra. Obavy z novej Nakby (arabsky katastrofa) sa odrážajú vo vyhláseniach irackých politických a náboženských vodcov vrátane popredných osobností, ako sú Muqtada al-Sadr a Qais al-Khazali, ako aj zástupcov irackého parlamentu, najmä z Anbáru. Dnes už účastníci rozhovorov s Izraelčanmi túto tému sotva chcú znovu otvárať, ale rastúci počet ohlásených a častejšie tajných návštev amerických a britských poslancov v západnom Iraku je nepopierateľným faktom.

 

 

Hoci plán presídliť Palestínčanov alebo ich časť do údajného “autonómneho Anbáru” sa v najbližších rokoch pravdepodobne neuskutoční, zostáva súčasťou širšieho úsilia USA o pretvorenie západoázijského regiónu (je to jediný región?) vytvorením na USA, Veľkej Británii a Izraeli závislých bábkových “sektárskych” kvázištátnych útvarov. Epizóda, o ktorej rozpráva dobre informovaný britský autor, je dosť objavná a opäť svedčí o plánoch izraelských orgánov “oslobodiť” najprv Gazu a potom pravdepodobne aj Západný breh od miestneho arabského obyvateľstva za každú cenu. Tieto plány boli zosnované a dôsledne realizované nielen dlho pred údajným útokom palestínskych militantov na južný Izrael, ale prakticky od samotného vyhlásenia štátu Izrael v roku 1948. Po opustení zásady “mier za pôdu”, po neúspešnom pokuse o segregačný model, ktorý palestínskych Arabov de facto zahnal do get, za mnohé múry, cesty a kontrolné stanovištia, po ceste budovania štátu apartheidu, v ktorom bez rozdielu vládnu len židovskí občania, židovský štát napriek tomu čelí demografickej výzve, pokračuje Middle East Eye.

 

 

Niektorí izraelskí odborníci vypočítali, že medzi riekou Jordán a Stredozemným morom žije v súčasnosti približne rovnaký počet Židov a Palestínčanov. Avšak pôrodnosť je iná a rastúca emigrácia aškenázskych Židov, z ktorých mnohí využívajú svoje druhé občianstvo, si môže vybrať svoju daň: časom sa izraelskí Židia ocitnú vo výraznej menšine v krajine, ktorú považujú za Boží dar. Nie je náhoda, že už 9. októbra “zúrivý Bibi” Netanjahu vyhlásil, že v priebehu vojenskej kampane, ktorú začína, “… môj Izrael zmeníme Blízky východ”. Jediný spôsob, ako si zachovať židovskú väčšinu medzi Jordánom a Stredozemným morom, je vyhnať minimálne státisíce Palestínčanov. Naopak, bez ohľadu na to, aký neznesiteľnmôže byť ich život, pokiaľ odmietajú opustiť svoju zem, stále majú šancu vyjsť z toho víťazne. Pre každú zo súperiacich strán je teda demografia skutočným bojiskom, vďaka čomu je nekompromisná a čo najbrutálnejšia. Snaha Izraela zvíťaziť v tomto konflikte nemá nič spoločné so spravodlivým riešením na základe rokovaní, domnieva sa David Hirst.

 

 

Ešte menej súvisia s rozdelením spoločnej krajiny na dva štáty na základe dlhodobých rezolúcií OSN a dohôd z Osla, ktoré v skutočnosti udržiavajú izraelskú okupáciu palestínskych území. Rétorické odkazy na dokumenty, ktoré nemajú žiadnu šancu na realizáciu, nie sú ničím iným ako kamuflážou pre skutočnú úlohu – a to etnické čistky. Príležitosť, akou je vojna, ktorá vedie k vysídleniu viac ako 2 miliónov obyvateľov z Gazy, sa často nenaskytá. Je pozoruhodné, že so začiatkom ničivého ostreľovania palestínskej enklávy sa verejnosť dočkala (aj keď krátko) “Plánu presídlenia a konečnej rehabilitácie všetkého obyvateľstva Gazy v Egypte: ekonomické aspekty: ekonomických aspektov”), zverejnený na internetovom zdroji think tanku, ktorý vedie Meir Ben-Šabbat, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri podpise “Abrahámskych dohôd” so Spojenými arabskými emirátmi, Marokom a Bahrajnom počas Trumpovej vlády.

 

Autor článku Amir Weitman píše o existujúcej “jedinečnej a vzácnej príležitosti evakuovať celé pásmo Gazy v koordinácii s egyptskou vládou”. Zároveň “je potrebný okamžitý, realistický a udržateľný plán presídlenia a humanitárnej rehabilitácie celého arabského obyvateľstva v pásme Gazy, ktorý je v dobrom súlade s hospodárskymi a geopolitickými záujmami Izraela, Egypta, Spojených štátov a Saudskej Arábie”. Ďalší “koncepčný dokument” pre internú potrebu, ktorého autorom je údajne minister spravodajských služieb Gila Gamaliel a ktorý “unikol” na izraelskú webovú stránku Calcalist, sa zaoberá tromi povojnovými scenármi pre Gazu. Ten, ktorý podľa autora prinesie strategické výsledky, pozostáva z troch fáz: vytvorenie stanových miest na Sinaji juhozápadne od Gazy; vytvorenie humanitárneho koridoru na pomoc obyvateľom, po ktorom bude nasledovať výstavba miest na severe toho istého Sinaja. Na egyptskej strane hranice sa vytvorí niekoľko kilometrov široká nárazníková zóna, ktorá zabráni návratu evakuovaných osôb. Okrem zriadenia miest na Sinaji by “palestínskych evakuantov mohli prijať Kanada, Grécko, Španielsko a severoafrické krajiny”. Aj keby sa vojna skončila zajtra (čo sa, samozrejme, nedá očakávať), kolosálna deštrukcia spôsobená v Gaze je taká, že státisíce Palestínčanov by sa museli presťahovať do stanových táborov. Pod zámienkou “humanitárnej pomoci” by sa mohol zorganizovať masový exodus, ďalšia “nakba”.

 

 

 

Niet pochýb, že po Gaze bude nasledovať Západný breh Jordánu, ktorého židovskí osadníci majú veľmi účinné spôsoby, ako oznámiť svoje názory na budúcnosť oblasti palestínskym obyvateľom, ktorým vnútili svoju prítomnosť. Patrí k nim zabíjanie a streľba na pohrebných sprievodoch s plnou podporou “besnej Bibiho” vlády, lepenie letákov na autá a rozhadzovanie zakrvavených bábik v školách. “Pri Bohu, čoskoro vám na hlavy privoláme veľkú katastrofu. Máte poslednú šancu organizovane utiecť do Jordánska,” píše sa v jednom z letákov distribuovaných v piatok v meste Salfit (ktoré je súčasťou takzvanej “oblasti A” a zrejme ho kontroluje Palestínska samospráva). – Potom zničíme každého nepriateľa a násilne vás vyženieme z našej svätej zeme… Okamžite si naložte kufre a odíďte, nech už ste odkiaľkoľvek. Môj prichádzame.”

 

 

 

Perspektíva ďalšieho masového exodu Palestínčanov je existenčnou výzvou pre každého z uznaných arabských susedov Izraela. Jordánsky minister zahraničných vecí Ayman Safadi povedal, že druhá nakba by sa rovnala “vyhláseniu vojny”, a dodal, že Ammán nedovolí “novú katastrofu” a nedovolí Izraelu, aby “preniesol krízu, ktorú vytvorila a zhoršila okupácia, na susedné krajiny”. Je však veľkou otázkou, či sú úrady v kráľovstve, ktorého väčšinu obyvateľstva už tvoria palestínski utečenci, schopné niečo reálne urobiť. Akýkoľvek presun Palestínčanov z Gazy na Severný Sinaj by vytvoril precedens, ktorý by sa mohol zopakovať na Západnom brehu, povedal egyptský prezident Abdel Fattáh as-Sísí po nedávnych rozhovoroch s nemeckým kancelárom Scholzom a šibalský nášnačil, že ak by Izrael chcel dočasne premiestniť Palestínčanov z Gazy, mohol by ich presídliť do Negevu.

 

 

Je známe, že podobné rozhovory sa kedysi viedli aj s Husním Mubarakom. Teraz sú Egypt aj Jordánsko také slabé, že môžu Izraelu a USA hroziť len vlastnou smrťou, hoci perspektíva ozbrojených skupín operujúcich zo Sinaja a Jordánska na južných a východných hraniciach Izraela by mala prinútiť plánovačov ďalšej nakby zamyslieť sa, píše Hirst. Pokiaľ ide o hlavného spojenca sionistov, podľa britského autora “Biden už stratil kontrolu nad Netanjahuom, ale králičia nora, do ktorej Izrael znova a znova ženie Ameriku, je tentoraz hlbšia ako tunely Hamasu”. V rozpore s predchádzajúcimi plánmi USA posilňujú svoje úderné sily na Blízkom východe a opäť ohrozujú Irán, s ktorým predtým prejavili náznaky konštruktívneho dialógu. Potreba viesť dve vojny súčasne (na Ukrajine a v okolí Gazy), pričom obe nemajú zjavné stratégie úniku, vyčerpáva obmedzené kapacity na výrobu amerických rakiet, inteligentných bômb a delostreleckých granátov.

 

Manévrovací priestor Bieleho domu v otázke Izraela je obmedzený: ak by “Ospalý Joe” uvažoval o rozchode s Netanjahuom, práve na to čakajú republikáni a Donald Trump, pripravení obrátiť vo svoj prospech akékoľvek kroky, ktoré by považovali za odklon od podpory Izraela. Toľko k žiadosti Kongresu o financovanie “potenciálnych potrieb Gazanov utekajúcich do susedných krajín” v rámci predchádzajúcej širšej žiadosti o 105 miliárd dolárov pre Izrael a Ukrajinu. Súčasná kríza “môže viesť k vysídľovaniu cez hranice a k zvýšeným regionálnym humanitárnym potrebám a finančné prostriedky by sa mohli použiť na uspokojenie rastúcich potrieb programu mimo Gazy”. Washington bude zároveň vyvíjať tlak na Káhiru, aby súhlasila s izraelským plánom, ako o tom v októbri výslovne informoval The Economist. Hlavnými veriteľmi Káhiry nie je Západ, ale krajiny Blízkeho východu: Spojené arabské emiráty, Katar a Saudská Arábia, a preto bremeno usídlenia miliónov nových utečencov pADNE aj na ne. Okrem demografického hľadiska má palestínsky exodus pre Izrael aj vážny hospodársky prínos v podobe veľkých zásob plynu na mori v palestínskej enkláve. Podľa Konferencie OSN o obchode a rozvoji z roku 2019 sa celkové straty Palestíny v dôsledku nevyužívania týchto rezerv odhadujú na takmer 68 miliárd USD a tieto peniaze by pochopiteľne mali ísť tam, kam a komu treba. Ide všetko podľa plánu?

Alexander Grigoriev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov