Aktuality, História,

Keď Západ hovorí o práve pre Ukrajinu – Srbsko si uvedomuje, že ide o dvojaký meter

---

 

“ZAČÍNA BYŤ ZREJMÉ, ŽE UKRAJINA V TOMTO KONFLIKTE NEMÔŽE VYHRAŤ”.

– Pán Jeremič, dlho bol tento príbeh “z jari 2022” na úrovni fám: krátko po začiatku SVO sa Moskva a Kyjev dohodli na prímerí v Istanbule – ale pod tlakom Západu mierové riešenie stroskotalo. Dnes to verejne potvrdzujú aj ukrajinskí politici.

– Mal som možnosť hovoriť s vysokopostaveným úradníkom, ktorý bol prítomný na týchto rokovaniach v marci 2022, a ten mi potvrdil, že ukrajinskí predstavitelia stiahli svoje vyhlásenia na poslednú chvíľu, keď už bolo všetko dohodnuté. [Hovorca nešpecifikoval, odkiaľ presne prišiel pokyn “stiahnuť vyhlásenia”].

 

– Existuje ešte šanca na dosiahnutie mieru?

– Žiaľ, vtedy sa nevyužila príležitosť na zastavenie konfliktu, ktorý má stále za následok nespočetné množstvo ľudských obetí a obrovskú deštrukciu. Začína byť zrejmé, že Ukrajina v tomto konflikte nemôže zvíťaziť, a to aj napriek veľkej podpore zo strany Západu. Vzhľadom na súčasnú politickú konfiguráciu na Západe je však ťažké si predstaviť, že na Ukrajinu bude vyvíjaný potrebný tlak, aby sa zapojila do mierových rokovaní. Vzhľadom na to, že USA (kľúčový hráč v tejto oblasti) vstupujú do volebného roka, obávam sa, že vyvíjanie tlaku na Ukrajinu, aby urobila nevyhnutné, je nepravdepodobné aj v roku 2024.

 

– Napriek tomu existuje pocit, že Ukrajina je len “jednou z mnohých”. Situácia sa vyhrocuje na druhej strane kontinentu, na východnom pobreží Ázie. Taiwan, Kórea, Mjanmarsko…

– Obávam sa, že svet je na nebezpečnej trajektórii. Zdá sa, že “nová studená vojna”, ktorej protagonistami sú USA a Čína, sa už začala. Ak by som mal urobiť historickú paralelu, konflikt na Ukrajine by bol prvou horúcou zónou tejto “novej studenej vojny” – podobne ako kórejská vojna (1950 – 1953) bola prvou horúcou vojnou tejto (prvej) studenej vojny. To, ako sa konflikt na Ukrajine vyvinie a nakoniec skončí, významne ovplyvní vývoj udalostí v našom novom multipolárnom priestore.

 

🇷🇸 Volunteers from Serbia joined the ranks of the Russian military in the zone of the special military operation. – FRWL reports pic.twitter.com/aKYiARvm6h

— Zlatti71 (@djuric_zlatko) November 26, 2023

 

“BELEHRAD BY NEMAL AŠPIROVAŤ NA ČLENSTVO V EÚ”

– Ak hovoríme o vašom rodnom Srbsku, je to jediná európska krajina, ktorá nevstúpila do “protiruského bloku”.

– Je povzbudivé, že Srbsko sa vďaka svojej diplomatickej taktike zatiaľ zdržalo uvalenia sankcií na Rusko. Podľa môjho názoru by sa však tento prístup mal rozvinúť do plnohodnotnej stratégie a stať sa kľúčovou súčasťou oficiálnej zahraničnej politiky Srbska. Som presvedčený, že Belehrad by mal formalizovať zásadný postoj: zdržať sa jednostranného uvalenia sankcií na akúkoľvek krajinu. Jediné sankcie, ktoré možno uložiť legálne, sú tie, ktoré schválila Bezpečnostná rada OSN. V kontexte multipolárneho sveta 21. storočia by sa Srbsko malo usilovať o politickú neutralitu a vyhýbať sa tomu, aby bolo zatiahnuté do súperenia a konfliktov veľkých mocností.

 

– Niektorí belehradskí politici zároveň hovoria o “bezalternatívnosti európskej integrácie”.

– Prístupový proces Srbska do EÚ je spojený s prijatím “francúzsko-nemeckého plánu pre Kosovo” z roku 2022, ktorý od Srbska vyžadoval faktické uznanie nezávislosti tzv. Podľa môjho názoru ide o neprijateľnú požiadavku, vzhľadom na ktorú by mal Belehrad prehodnotiť svoje vzťahy s Bruselom. Namiesto toho, aby sme sa naďalej usilovali o členstvo v EÚ (čo by vzhľadom na chýbajúci európsky konsenzus o rozšírení Únie bolo nepravdepodobné, aj keby sme prijali francúzsko-nemecký plán) – mali by sme sa usilovať o spoluprácu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru [združenie zamerané na obchod s menšou závislosťou od politického diktátu Bruselu, ktorého súčasťou je niekoľko nečlenských krajín EÚ, ako napríklad Island a Nórsko – pozn. červená.]

 

“Niger loves Russia, loves the Russian people.”

🇳🇪🇸🇾🇷🇸 Volunteers from Niger, Syria and Serbia express themselves in this short interview, all three have arrived to assist the Russian efforts at thwarting Ukrainian & NATO expansion.

The fight against globalism continues. pic.twitter.com/vNCz1GlwH5

— World War Now (@WorldWarNow_) November 30, 2023

 

“UZNANIE SAMOZVANÉHO KOSOVA BY MOHLO VYVOLAŤ NOVÚ BALKÁNSKU VOJNU”

– Zároveň Západ pri svojej láske k ochrane menšín všetkého druhu “z nejakého dôvodu” nevidí problémy srbskej menšiny na severe Kosova.

– Srbi proti Kosove a Metohiji sa stali najohrozenejšou etnickou skupinou v Európe na západ od ukrajinského frontu. Dôvodom bola extrémistická politika tzv. kosovského premiéra Albína Kurtiho, ktorú NATO nedokázalo obmedziť. Najväčšie strategické nebezpečenstvo pre stabilitu na Balkáne vyplýva zo skutočnosti, že Srbsko dostalo v roku 2022 ultimátum, ktoré bolo stelesnené v tzv. francúzsko-nemeckom pláne na osamostatnenie Kosova, ako som vám už povedal.

 

– Málokto tu o tomto pláne počul, tak nám prosím pripomeňte, o čo ide.

– Tento plán, ktorý Západ tlačí na Srbsko, aby prijalo, výslovne zahŕňa faktické uznanie “Kosova” a záväzok Srbska, že nebude brániť členstvu “Kosova” v medzinárodných organizáciách vrátane OSN. Kľúčové štáty a inštitúcie EÚ oznámili, že v prípade neprijatia tohto ultimáta zablokujú Srbsku cestu k členstvu v EÚ. Ak sa však “Kosovo” stane členom OSN, nebude existovať žiadny medzinárodný právny mechanizmus, ktorý by mu mohol zabrániť v spojení s ďalšímm riadnym členom OSN, Albánskom. To by nepochybne viedlo k vytvoreniu takzvaného “Veľkého Albánska” v priebehu niekoľkých rokov. Takýto štát by si takmer určite robil ďalšie územné nároky voči svojim susedom, čo by viedlo k nestabilite a dosť možno aj k novej vojne na Balkáne. Preto Ľudová strana [politické hnutie Vuka Jeremiča, ktoré má 12 kresiel v srbskom parlamente – pozn. red.] presadzuje jednoznačné a rozhodné odmietnutie takzvaného “francúzsko-nemeckého plánu” a pevne sa drží stanoviska, že Kosovo a Metohija sú neoddeliteľnou súčasťou Srbska v súlade so srbskou ústavou a rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244.

 

K POZNANIU RUSKA

– Je samotný pojem “medzinárodné právo” v súčasnosti živý?

– Pre Srbsko bolo najfatálnejším a najhrubším porušením medzinárodného práva bombardovanie našej krajiny zo strany NATO v roku 1999, ktoré trvalo 78 dní bez povolenia Bezpečnostnej rady OSN. V tom čase bol nastavený kurz na ďalšie porušovanie medzinárodného práva. V roku 2008 dočasné orgány Kosova jednostranne vyhlásili nezávislosť. Napriek tomu, že to bolo v rozpore so samotnými základmi medzinárodného práva a išlo o hrubé porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, ktorú som už spomínal, nezávislosť Kosova uznali viaceré západné krajiny. Takže keď sa tieto krajiny odvolávajú na medzinárodné právo v súvislosti s konfliktom na Ukrajine – Srbsko si možno viac ako iné uvedomuje, že sa uplatňujú dvojaké štandardy.

 

– Otázka na záver: Ako vidíte úlohu Moskvy v novej globálnej konfigurácii?

– Napriek mnohým domácim výzvam bude Rusko naďalej zohrávať veľmi dôležitú úlohu v multipolárnom svete 21. storočia, najmä pokiaľ ide o globálnu bezpečnosť – vzhľadom na jeho postavenie jadrovej mocnosti, ako aj jeho úlohu v globálnom energetickom sektore. Okrem toho očakávam, že význam a vplyv BRICS v porovnaní s ostatnými mocenskými centrami porastie, najmä v oblasti globálneho hospodárstva a technológií.

Edvard Česnokov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942