Globálny dlh prekonal 300 biliónov. USA, Japonsko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo vedú v jeho raste
Inštitút medzinárodných financií (IIF) pravidelne monitoruje veľkosť svetového dlhu a jeho hlavné zložky. Ukazovateľ celkového svetového dlhu sa skladá z týchto typov dlhu:
1) verejný dlh;
2) sektor domácností;
3) nefinančné spoločnosti a organizácie;
4) finančný sektor.
Najnovšie údaje IIF sú ku koncu tretieho štvrťroka 2023. V tom čase dosiahne celkový svetový dlh hodnotu 307 biliónov USD. Na začiatku roka sa tento ukazovateľ rovnal 297,5 bilióna USD. Nárast svetového dlhu za tri štvrťroky teda predstavoval 9,5 bilióna USD. V tomto roku bola prekonaná “psychologická bariéra” 300 biliónov dolárov. Za posledných desať rokov (t. j. v porovnaní s rokom 2013) sa svetový dlh zvýšil o takmer 100 biliónov USD. A v porovnaní s rokom 2018 sa zvýšil o viac ako 60 biliónov USD (Global Debt Monitor. Politika a financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy vo svete s vysokým dlhom (Politika a financovanie v oblasti klímy vo svete s vysokým dlhom). – IIF, 16. novembra 2023). V roku 2021 globálny dlh výrazne vzrástol v dôsledku krízy spôsobenej tzv. pandémiou kovidu, priblížil sa k hranici 300 biliónov USD, ale nikdy sa mu ju nepodarilo prekonať. A teraz bola “prekonaná”.
Inštitút medzinárodných financií je mimovládna organizácia. IIF založilo 38 bánk popredných priemyselných krajín v roku 1983 ako reakciu na medzinárodnú dlhovú krízu zo začiatku 80. rokov. V priebehu štyroch desaťročí sa počet členov organizácie neustále zvyšoval a v súčasnosti je jej členom viac ako 400 spoločností, bánk a ďalších organizácií z viac ako 60 krajín. IIF nie je jedinou organizáciou, ktorá monitoruje globálny dlh. Medzinárodný menový fond (MMF) tiež zostavuje štatistiky o svetovom dlhu, ale jeho odhady sú skromnejšie. Na konci minulého roka tak MMF odhadoval hodnotu svetového dlhu na 235 biliónov USD, čo je približne o 1/5 menej ako hodnota vypočítaná IIF. Rozdiel medzi odhadmi MMF a IIF je však do značnej miery daný tým, že fond do celkového dlhu nezahŕňa finančný sektor (banky, poisťovne atď.). IIF však dlhy finančného sektora zohľadňuje. Nie je však celkom jasné, ako sa počítajú: ako hrubé dlhy alebo ako čisté dlhy (t. j. očistené o pohľadávky z poskytnutých úverov a pôžičiek). Podľa odborníkov sú údaje IIF úplnejšie.
Približne 2/3 svetového dlhu pripadajú na krajiny s tzv. vyspelými trhmi (MM), resp. Krajiny s tzv. rozvíjajúcimi sa trhmi (rozvíjajúce sa trhy – MM), teda “rozvojové krajiny”, predstavujú 1/3 svetového dlhu. Na konci 3. štvrťroka 2023 predstavoval celkový dlh vyspelých krajín 206,0 bilióna USD v porovnaní so 194,4 bilióna USD na konci 3. štvrťroka 2022. Celkový dlh rozvojových krajín predstavoval 101,3 bilióna USD, resp. 94,5 bilióna USD. V období rokov 2018 až 2023 najväčší absolútny nárast dlhu v prvej skupine zaznamenali krajiny ako USA, Japonsko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
V druhej skupine krajín sa na raste dlhu podieľali najmä Čína, India, Brazília a Mexiko. Zaujímavá je dynamika svetového dlhu vyjadrená v relatívnom vyjadrení (dlh k svetovému HDP). Na začiatku minulého desaťročia tento ukazovateľ prekonal hranicu 300 % HDP. Začiatkom roka 2021 tento ukazovateľ vyskočil na 362 %. Tento skok bol spôsobený nielen dramaticky zvýšeným zadlžovaním, ale aj tým, že do konca roka 2020 došlo k poklesu svetového HDP. Relatívny ukazovateľ potom začal postupne klesať. Vo 4. štvrťroku minulého roka klesol na 334 %. A potom sa stabilizoval a tri štvrťroky zostal na úrovni 333 až 335 %.
V skupine rozvojových krajín znamenali v období rokov 2018 – 2023 najväčší nárast relatívnej úrovne dlhu Rusko, Čína, Saudská Arábia a Malajzia. Najväčší pokles relatívnej úrovne dlhu bol zaznamenaný v Čile, Kolumbii a Ghane. V skupine rozvinutých krajín väčšina krajín vykázala v období 2018 – 2023 pokles relatívnej úrovne dlhu. Existujú však krajiny, ktorých relatívna úroveň dlhu sa v tomto období zvýšila. Ide o Maltu, Nórsko, Japonsko, Francúzsko, Estónsko a Litvu.
Zaujímavá je globálna panoráma relatívneho dlhového zaťaženia určitých typov dlhov. Vo svete ako celku sa úroveň zaťaženia verejného dlhu za rok (od konca 3. štvrťroka 2022 do konca 3. štvrťroka 2023) zvýšila z 96,7 % na 97,0 % HDP. V skupine vyspelých krajín sa zaťaženie týmto typom dlhu v priebehu roka mierne znížilo – zo 115,9 % na 114,2 %. V skupine rozvojových krajín sa však zvýšilo zo 64,5 % na 68,2 %. Napriek tomu je v súčasnosti relatívna úroveň verejného dlhu v skupine rozvinutých krajín 1,67-krát vyššia ako v skupine rozvojových krajín. V prípade tohto typu dlhu bola najvyššia úroveň zaťaženia na konci 3. štvrťroka 2023 zaznamenaná v Japonsku – 239,9 % HDP. V USA sa tento ukazovateľ rovnal 117,6 %; v eurozóne 92,6 %; v Spojenom kráľovstve 82,5 %. V skupine rozvojových krajín boli rekordérmi z hľadiska relatívnej výšky verejného dlhu (% HDP) tieto krajiny: Singapur – 170,8; Hongkong – 103,4; Ghana – 85,9; Brazília – 84,4; Čína – 83,0; Egypt – 81,4. Pre porovnanie: Rusko má hodnotu 23,0 %.
Môžeme povedať, že na pozadí väčšiny rozvinutých a rozvojových krajín ide o rekordne nízku hodnotu. Relatívna úroveň dlhu sektora domácností sa v priebehu roka mierne znížila – zo 63,1 na 61,7 % HDP. V prípade skupiny rozvinutých krajín sa tento ukazovateľ znížil zo 73,3 % na 70,7 %. V skupine rozvojových krajín sa však mierne zvýšil zo 46,0 % na 46,7 %. V skupine rozvinutých krajín bolo dlhové zaťaženie 1,51-krát vyššie. Krajiny s najvyšším zadlžením domácností (% HDP): Južná Kórea – 100,2; Hongkong – 95,2; Spojené kráľovstvo – 78,5; USA – 73,2. Existujú však aj krajiny s prekvapivo nízkymi ukazovateľmi tohto typu dlhu (% HDP): Ghana – 2,7; Argentína – 3,7; Egypt – 8,1; Keňa – 10,7. Všetky krajiny s nízkou a veľmi nízkou úrovňou zadlženosti domácností patria do skupiny rozvojových krajín. Pre porovnanie: v Rusku je tento ukazovateľ 23,3 %.
Relatívna úroveň dlhu nefinančných spoločností vo svete ako celku sa v priebehu roka znížila z 96,0 na 94,9 % HDP. V skupine rozvinutých krajín sa tento ukazovateľ znížil z 92,9 % na 88,7 %. V skupine rozvojových krajín sa zadlženosť výrazne zvýšila zo 101,4 % na 105,2 %. V tomto type dlhu je zaťaženie v rozvojových krajinách vyššie ako v rozvinutých krajinách (na rozdiel od prvých dvoch typov dlhu – verejného sektora a sektora domácností). Rekordérmi z hľadiska zaťaženia nefinančným dlhom podnikov sú tieto krajiny (v % HDP): Hongkong – 267,9; Čína – 166,9; Južná Kórea – 126,1; Japonsko – 115,2; Vietnam – 107,0. Ako vidíme, všetci rekordmani pochádzajú z východoázijského regiónu. Popredné západné krajiny majú tieto úrovne dlhového zaťaženia (% HDP): USA – 76,1; krajiny eurozóny – 95,5; Veľká Británia – 65,0. Vo svete sú krajiny s veľmi nízkou hodnotou ukazovateľa (% HDP): Nigéria – 9,2; Ghana – 11,8; Argentína – 16,9; Mexiko – 21,5; Indonézia – 23,3. Pre porovnanie: Rusko má tento ukazovateľ na úrovni 81,6 % HDP. Rok predtým to bolo 68,2 percenta. To je veľmi výrazný nárast.
Napokon, relatívna úroveň dlhu finančného sektora sa v priebehu jedného roka celosvetovo znížila z 81,5 % k 79,5 % HDP. V skupine vyspelých krajín sa toto zaťaženie znížilo zo 108,5 % na 105,8 %. V skupine rozvojových krajín z 36,2 % na 35,5 %. Je pozoruhodné, že v prípade tohto typu dlhu je zaťaženie v skupine rozvinutých krajín trikrát vyššie ako v skupine rozvojových krajín! Najvyššia úroveň zaťaženia dlhu finančného sektora (v %) mali tieto krajiny: Japonsko – 198,3; Singapur – 168,9; Spojené kráľovstvo – 156,3; Hongkong – 168,9; krajiny eurozóny – 106,6. V USA bol tento ukazovateľ 75,9 %, t. j. približne v súlade so svetovým priemerom. Vo viacerých krajinách bol ukazovateľ dokonca nižší ako desať percent (% HDP): Pakistan – 1,3; Kuňa – 2,2; Ghana – 2,4; India – 2,6; Vietnam – 4,5; Indonézia – 6,6; Mexiko – 9,4 a ďalšie. Pre porovnanie: v Rusku je tento ukazovateľ 9,8 %. To je tiež veľmi nízka úroveň (hoci rok predtým bola ešte nižšia – 6,8 percenta). Ak zhrnieme dlh za všetky štyri uvedené zložky, celková úroveň dlhu jednotlivých krajín je nasledovná (% HDP): Japonsko – 618,1; Spojené kráľovstvo – 382,3; Južná Kórea – 362,3; Čína – 358,9; krajiny eurozóny – 349,3; USA – 342,8. Ide o veľké ekonomiky s relatívnou úrovňou celkového dlhu nad svetovým priemerom. Existujú aj krajiny s veľmi nízkou relatívnou úrovňou celkového dlhu (% HDP): Nigéria – 70,2; Mexiko – 87,0; Peru – 98,8; Ghana – 102,7; Keňa – 103,4; Argentína – 112,7; Egypt – 114,5; Turecko – 116,9 atď. Pre porovnanie: Rusko má relatívny pomer celkového dlhu 137,7 %. To je tiež veľmi nízka úroveň (v priebehu roka však výrazne vzrástla, na konci 3. štvrťroka 2023 bola 109,5 %).
Prehľad Inštitútu medzinárodných financií je zaujímavý aj údajmi, ktoré odrážajú hodnotu výdavkov na dlhovú službu jednotlivých krajín. V pomere k rozpočtovým príjmom predstavovali výdavky na obsluhu verejného dlhu (priemerná hodnota za obdobie 2017 – 2019, %): India – 24; Brazília – 13; Južná Afrika – 12,5; USA – 8,5; Malajzia – 8; Taliansko – 7; Turecko – 5; Spojené kráľovstvo – 4; Francúzsko – 3. Uvádza sa tu aj prognóza možnej priemernej hodnoty tohto ukazovateľa na obdobie 2024 – 2026. V prípade Indie by to malo byť takmer 30 %, v prípade Južnej Afriky takmer 25 %. V prípade USA a Malajzie sa tento ukazovateľ odhaduje na 15 % atď. V absolútnom vyjadrení dosiahli ročné rozpočtové výdavky na obsluhu verejného dlhu v skupine vyspelých krajín v posledných rokoch (od roku 2017) celkovo približne 2 bilióny USD. V prípade skupiny rozvojových krajín (okrem Číny) sa ročné výdavky na obsluhu verejného dlhu zvýšili z približne 0,5 bilióna USD v roku 2009 na takmer 1 bilión USD v rokoch 2022 – 23. V prípade Číny sa tieto náklady v posledných rokoch pohybovali už okolo 0,3 bilióna USD.
Celosvetovo sa náklady na obsluhu verejného dlhu v súčasnosti blížia k 2,8 bilióna USD. Od konca minulého storočia do roku 2023 vrátane sa podiel príjmov súkromného nefinančného sektora (domácnosť; í a nefinančných spoločností), ktorý išiel na obsluhu dlhu, pohyboval v skupine vyspelých krajín medzi 16 a 18 %. V prípade skupiny rozvojových krajín (bez Číny) bol tento podiel v roku 1999 takmer 18 %, potom v rokoch 2004 – 2005 klesol na 9 %, potom začal stúpať a od roku 2008 sa pohybuje v ” rozmedzí” 10 až 12,5 %. V prípade Číny bol tento podiel v roku 1999 na úrovni 10,5 percenta a do roku 2023 sa zvýšil na 21,5 percenta. Ako vyplýva z uvedených údajov, spomedzi všetkých významných krajín má japonské hospodárstvo najvyššie dlhové zaťaženie, čo dokazujú aj ďalšie zdroje.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
