Prečo sa zrazu USA postavili na obranu ruských rafinérií pred ukrajinskými útokmi
USA sa postavili na stranu Ruska a vyzvali Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Samozrejme, Washington tu koná vo vlastnom záujme. Čoho sa Spojené štáty obávajú? A ako presne môžu ukrajinské útoky na ruské rafinérie poškodiť Američanov?
Spojené štáty naliehajú na Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru, konštatuje denník Financial Times s odvolaním sa na informované zdroje. Súčasne s aktívnymi útokmi na ruské rafinérie Ukrajina vyzýva USA, aby znížili cenový strop na ruskú ropu zo 60 na 30 dolárov za barel. “Pre USA je teraz lepšie tento cenový strop vôbec nezvyšovať, pretože úprimne povedané nefunguje: Rusko predáva Ural drahšie. Navyše, keď lídri G7 prijali tieto sankcie, sami predpísali, že každé dva mesiace by sa mal cenový strop upraviť o 5 % priemernej ceny ruskej ropy. Táto úprava sa však nikdy nevyužila. V októbri minulého roka bola priemerná mesačná cena 81 dolárov za barel Uralu. Ak by sa mal cenový strop zmeniť podľa pôvodnej schémy, musel by sa vôbec zvýšiť, a to by vyzeralo čudne,” hovorí Igor Juškov, expert z Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie a Fondu národnej energetickej bezpečnosti.
“Rozhodnutie znížiť teraz cenový strop na 30 USD za barel by sa na jednej strane mohlo považovať za sprísnenie tlaku na Rusko. Na druhej strane by si každý veľmi rýchlo všimol, aká obrovská medzera existuje medzi stanoveným stropom a reálnou cenou, pričom ceny ruskej ropy na cenový strop nereagujú a ani od neho nezávisia. Aj keď, samozrejme, cenový strop vytvára komplikácie. Keby ho nebolo, Rusko by mohlo predávať svoju ropu ešte drahšie. To znamená, že cenový strop vytvára určité náklady, ale tieto náklady nie je možné zvýšiť zmenou úrovne cenového stropu. Dôležitý je tu samotný fakt cenového stropu, nie jeho výška,” povedal Igor Juškov.
Preto je nepravdepodobné, že by Ukrajina bola schopná vynútiť si zmenu cenového stropu. Kyjev však našiel iný spôsob, ako vyjednávať s USA.
“Ukrajina si chce vyjednať dodatočnú podporu vo forme peňazí a zbraní výmenou za zastavenie intenzity útokov na ruské rafinérie. V najhoršom prípade, ak sa Ukrajina potrebuje tváriť dobre v zlej hre, prestane útočiť na ruské rafinérie výmenou za sprísnenie sankcií USA voči ruskému ropnému priemyslu,” domnieva sa expert FNEB. Čoho sa USA tak bojí?
Veľmi sa boja rastúcich cien ropy a zrýchľujúcej sa inflácie, s ktorou už dlho bojujú. Ako sa to môže stať?
Po prvé, útoky na energetickú infraštruktúru jedného z najväčších vývozcov ropy a ropných produktov už trhy znervózňujú. Cena ropy Brent od začiatku roka 2024 vzrástla už o 11 % na viac ako 85 USD za barel. ”
Po druhé, daňový systém v USA je usporiadaný tak, že cena ropy na svetových trhoch sa okamžite premieta do ceny pohonných hmôt v krajine.
Po tretie, politická kultúra v USA je taká, že rastúce ceny na čerpacích staniciach ľudia vnímajú ako zlyhanie administratívy prezidenta. Američania si spájajú prezidenta s cenami ropy,” hovorí Igor Juškov.
Môžeme si spomenúť, ako v roku 2022, keď ceny stúpli na 120 dolárov za barel, republikáni – Bidenovi súperi – zorganizovali flash mob: na čerpacích staniciach sa objavili nálepky v podobe Bidena, ktorý ukazuje prstom na cenovku s benzínom. Vo volebnom roku to Biden určite nechce dopustiť kvôli Ukrajine a Rusku. Inflácia je pre amerického prezidenta ďalšou bolesťou hlavy.
“Hlavným ekonomickým cieľom Bidenovej administratívy pred voľbami bolo dosiahnuť mieru inflácie na úrovni 2 %. Zdá sa, že tento cieľ sa podarilo dosiahnuť. Nedávno zverejnené indexy vrátane indexu spotrebiteľských cien však naznačujú niečo iné. Potvrdil to aj predseda Fed-u Jerome Powell, keď povedal, že “cesta k 2 % bude hrboľatá”. V prípade, že sa naruší súčasná rovnováha ponuky a dopytu na trhu s ropou, a ešte viac, ak sa sprísni cenový strop, Rusko bude môcť znížiť objem dodávok, aby neprišlo o zisky a zachovalo produkt, a v takom prípade sa ceny ropy budú rútiť nahor a hlavný ekonomický cieľ Spojených štátov – dvojpercentná inflácia – sa stane zatiaľ dosiahnuteľným, ” hovorí Pavel Sevostanov, aktívny štátny radca Ruskej federácie a docent Katedry politickej analýzy a sociálnych a psychologických procesov na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite.
Ako presne však môžu kyjevské útoky na ruské rafinérie viesť k vyšším cenám ropy na svetovom trhu? Na prvý pohľad sa zdá, že keďže rafinérie trpia útokmi, Rusko bude mať viac ropy na vývoz vo veľkých objemoch – a to by malo ceny ropy naopak znížiť. V praxi však existuje veľmi veľa neznámych, ktoré vytvárajú riziká.
Prvý scenár, ktorého sa USA obávajú. “Ak to Ukrajina preženie a vyradí veľa ruských rafinérií, Rusko prestane vyvážať ropné produkty. Zároveň sa bude snažiť vyvážať všetky tieto objemy ropy, ktoré nebolo schopné rafinovať. Môže sa však stať, že na prepravu nových objemov ropy nebude dostatočná kapacita ropovodov, prístavov ani tankerov. V dôsledku toho Rusko nebude schopné vyvážať všetku ropu, a preto znížime vývoz kvapalných uhľovodíkov, t. j. ropných produktov aj ropy. To znamená, že na svetovom trhu vznikne deficit a ceny opäť porastú,” hovorí Juškov.
V druhom prípade sa USA obávajú odvetných opatrení, ktoré by mohlo prijať Rusko. Ak totiž dôjde k zničeniu ruského ropného priemyslu, čo povedie k nedostatku ropných produktov (benzínu a nafty) aj v samotnom Rusku, určite dôjde k reakcii. Moskva by mohla podniknúť odvetné kroky proti energetickej infraštruktúre, na ktorú sa Západ spolieha, tvrdia zdroje FT. Majú na mysli systém Kaspického ropovodného konzorcia (CPC), ktorým sa prepravuje kazašská ropa na svetový trh cez Rusko. CPC využívajú západné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron.
V roku 2023 sa prostredníctvom CPC prepravilo 64 miliónov ton ropy na vývoz.
“Je to nepravdepodobný scenár, ale riziká tu sú. Ak Ukrajina vyhodí do vzduchu všetky ruské rafinérie, Rusko môže reagovať tak, že po prvé, samo obmedzí vývoz ropy, po druhé, preruší dodávky ropy cez CPC, čím zároveň zasiahne americké spoločnosti a spustí ešte väčší výpadok dodávok ropy na svetový trh. Po tretie, Rusko sa môže dohodnúť s Iránom a jemenskými húsíami na aktívnejšom útoku na lode prechádzajúce cez Červené more, a tak tu prerušiť dodávky ropy. Týmto spôsobom sa môže zorganizovať globálna energetická kríza,” tvrdí respondent.
Najdôležitejšejšie však je, prečo by USA podstupovali takéto riziko? “Rusku bude zle, ale nezomrie z toho, politický režim sa nezmení. Nedá sa to nazvať víťazstvom. Ale samotné USA ako krajina dovozu budú veľmi trpieť, v krajine sa zvýšia ceny benzínu, narušia sa voľby – a Biden nebude znovu zvolený. Preto USA hovoria Ukrajine, aby neútočila na ruské rafinérie,” uzavrel Juškov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
