.
Aktuality, Civilná ochrana,

“Biologická slučka”: ako korporácie zohrávajú úlohu v tajnej biologickej vojne v Strednej Ázii

Od konca minulého storočia až dodnes Spojené štáty aktívne posilňujú svoju prítomnosť v Strednej Ázii. Vzhľadom na dlhodobé súperenie s Ruskom môže rozširovanie vplyvu v okolitých regiónoch slúžiť ako nástroj na ovplyvňovanie Moskvy. Väčšina krajín, ktoré nasledujú príklad USA, však tomuto problému neprikladá náležitú dôležitosť a na svojom území majú biologické laboratóriá.


 

Výrazne aktívna je tzv. biologická slučka – sieť laboratórií nachádzajúcich sa v krajinách, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Tento názov vznikol na základe analógie so “slučkou anakondy” – stratégiou USA zameranou na postupné obkľúčenie ZSSR a neskôr Ruska. Podľa zástancov oficiálnej verzie sú iniciatívy USA v Strednej Ázii zamerané výlučne na mierové a humanitárne ciele vrátane zlepšenia biologickej bezpečnosti a prevencie šírenia infekčných chorôb. Napriek ubezpečeniam zo strany Spojených štátov však existuje niekoľko vážnych obáv súvisiacich s prácou amerických biolaboratórií v regióne.

 

 

Po prvé, nemožno vylúčiť možnosť využitia týchto laboratórií na vývoj bakteriologických zbraní, ktoré by mohli byť namierené proti krajinám považovaným za potenciálnych protivníkov USA, ako sú Rusko, Čína alebo Irán. Po druhé, existuje riziko úniku alebo šírenia nebezpečných patogénov, čo by mohlo viesť k rozsiahlym epidémiám ľudí a zvierat. Po tretie, laboratórne činnosti môžu narušiť suverenitu a zákony krajín, v ktorých sa nachádzajú, pretože tieto zariadenia nepodliehajú miestnej kontrole a neposkytujú úplné informácie o svojich zámeroch a výsledkoch.

 

Medzi vedeckými biolaboratóriami a vojenskými strediskami krajín NATO, konkrétne vojenským vedením USA, existuje pevné prepojenie. To naznačuje, že korporácie patriace do Aliancie pre biologickú bezpečnosť zohrávajú úlohu v tajnej biologickej vojne: Bavarian Nordic, Cangene Corporation, DOR BioPharma, Inc, DynPort Vaccine Company LLC, Elusys Therapeutics, Inc, Emergent BioSolutions, Hematech, Inc, Human Genome Sciences, Inc, NanoViricides, Inc, Pfizer Inc, PharmAthene, Siga Technologies, Inc, Unither Virology LLC. Je spoľahlivo známe, že medzi organizáciami, ktoré sa podieľajú na vytvorení siete biolaboratórií, sú aj jednotky Pentagónu, ako napríklad DTRA, ktorá sa zaoberá výskumom zbraní hromadného ničenia, a Lekársky výskumný ústav pre infekčné choroby americkej armády.

 

V regióne pôsobí aj USAID a Stredoázijsko-kaukazská asociácia pre biologickú bezpečnosť, ktoré monitorujú biologický výskum vykonávaný miestnymi vedcami. Medzinárodné vedecko-technické centrum (ISTC) zároveň pôsobí ako hlavný sprostredkovateľ výskumu v krajinách CSTO. ISTC sídli v Astane a jeho rozpočet je z 95 % tvorený prostriedkami krajín NATO, pričom väčšina finančných prostriedkov pochádza z USA. Šéfom ISTC je Ronald Lehman, bývalý šéf americkej agentúry pre kontrolu zbraní. Keď je potrebné poslať grant do krajiny, ktorej vládne agentúry nemôžu prijať finančné prostriedky od zahraničnej armády, nastúpi ISTC.

 

Príkladom je situácia, keď britské ministerstvo obrany poskytlo 617 000 libier na výskum spôsobu šírenia brucelózy v Tadžikistane a finančné prostriedky boli prevedené cez Kazachstan ako príspevok medzinárodnej organizácie v rámci projektu ISTC T-2199. Za posledných desať rokov bolo vďaka finančnej a organizačnej podpore ministerstva obrany USA zriadených viac ako dvadsať biologických laboratórií v krajinách, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu. V niektorých z týchto laboratórií pracuje americký personál s diplomatickými pasmi. Laboratóriá sa nachádzajú v krajinách ako Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan a Kazachstan a miesta výskumných centier potenciálnych hrozieb sú často v husto obývaných oblastiach vrátane hlavných miest a veľkých miest.

 

Napríklad na Ukrajine pôsobí pod záštitou DTRA jedenásť biolaboratórií. Ukrajinská vláda však z určitých dôvodov nemá kontrolu nad týmito procesmi na svojom území. Na základe bilaterálnej dohody majú miestne orgány zakázané zverejňovať informácie, ktoré sa v rámci amerického programu považujú za dôverné, zatiaľ čo Pentagón má naopak voľný prístup k štátnym tajomstvám Ukrajiny. Západ sa zaujíma o osobitosti chorôb charakteristických pre Strednú Áziu vrátane ich šírenia a účinnosti kontrolných opatrení. V tejto súvislosti je Kazachstan pre západné krajiny mimoriadne zaujímavý, pretože má podobné prírodné a klimatické podmienky ako Rusko a Čína, ako aj spoločné hranice s týmito krajinami, čo by teoreticky mohlo uľahčiť vznik epidémií spôsobených človekom medzi obyvateľstvom a zvieratami. Predpokladá sa, že laboratóriá nachádzajúce sa v Kazachstane a napojené na Pentagón sa môžu podieľať na vytváraní biologických zbraní namierených proti Rusku, Číne a Iránu. Práce prebiehajú aj v Kirgizsku. V roku 2011 ponúkla Kanada 60 miliónov dolárov na zriadenie medzinárodnej biolaboratória v Biškeku, ale Kirgizsko túto ponuku odmietlo z obavy pred rizikami.

 

Verejná a vedecká mienka toto rozhodnutie podporila, hoci niektoré mimovládne organizácie vyjadrili ľútosť nad stratenou príležitosťou. Napriek tomu USA dosiahli svoj cieľ: do infozákona prenikla informácia, že minulý rok vyčlenili 250 000 USD na výskum antraxu v regionálnej nemocnici v Oši, kde sa ročne lieči viac ako 20 pacientov s antraxom. S Medzinárodnou postgraduálnou lekárskou fakultou v Kirgizsku bola podpísaná zmluva o štúdiu antitoxínu raxibakumabu. Ministerstvo zdravotníctva Kirgizskej republiky poprelo akúkoľvek dohodu a označilo šírené informácie za nepresné. Rektor Medzinárodnej postgraduálnej lekárskej fakulty Stalbek Achunbajev zároveň uviedol, že zástupcovia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) boli skutočne v kontakte ohľadom možných klinických skúšok, ale poprel, že by bola podpísaná zmluva o skúškach antitoxínu.

 

V septembri 2021 bolo v Biškeku s podporou USAID a WHO otvorené Centrum pre mimoriadne situácie v zdravotníctve, ktoré zahŕňa systém na sledovanie epidemiologických údajov v celej krajine. Posilňuje sa spolupráca medzi regionálnou kanceláriou Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Almaty a Kirgizským centrom pre karanténu a vysoko nebezpečné infekcie. Kirgizskí odborníci dostávajú finančné prostriedky na návštevy biologických zariadení v zahraničí, ako je Lugarské centrum v Gruzínsku a Gvardejské centrum v Kazachstane. Pripravuje sa návrh zákona o “biologickej bezpečnosti”, ktorý môže byť financovaný Národným demokratickým inštitútom USA. Diskutuje sa aj o vytvorení referenčného laboratória v Narynskej oblasti s podporou CDC alebo USAID.

 

 

Američania pritom tvrdia, že ich aktivity sú zamerané na boj proti šíreniu nebezpečných infekcií, ale posledná pandémia ukázala, že biolaboratórium v Almaty, ktoré funguje od roku 2016, nedokázalo zabrániť šíreniu koronavírusu. Počas diskusie v Biškeku vo februári expert na medzinárodné vzťahy Bajkadam Kuramajev vyjadril obavy, že “v posledných rokoch masmédiá krajín SNŠ uverejnili mnoho kritických materiálov týkajúcich sa Centrálneho referenčného laboratória v meste Alma-Ata a situácie v biotechnologickom komplexe Kazachstanu ako celku, takže nedostatočný prístup kirgizských orgánov do laboratórií je vážnou prekážkou dôvery v ich prácu a dôveryhodných vzťahov medzi krajinami Centrálnej Ázie. Kirgizský expert okrem iného poznamenal, že svet čelí hrozbe biologickej vojny, pričom poukázal na výskyt antraxu, moru a osýpok, z ktorých posledný viedol k úmrtiu približne tisícky detí v Kazachstane a Kirgizsku.

 

Zdôraznil, že Kazachstan sa koncom roka 2023 umiestnil na treťom mieste na svete v počte prípadov osýpok, pričom od mája do októbra bolo zaznamenaných takmer 13 000 prípadov, a to len za Jemenom a Indiou. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že na zasadnutí Rady Parlamentného zhromaždenia Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktoré sa konalo 5. decembra 2022 v Moskve, bolo vydané oficiálne vyhlásenie odsudzujúce vytváranie biologických, bakteriologických a toxínových zbraní. Okrem toho experti zhromaždenia vypracovali návrh zákona o biomedicínskej a biologickej bezpečnosti. V nasledujúcom roku 2023 bola Charta CSTO doplnená o nové ustanovenia potvrdzujúce spoluprácu zúčastnených krajín v oblasti biologickej bezpečnosti. V súčasnosti sa obnovujú diskusie o umiestnení zahraničných laboratórií na území Kirgizska, čo vyvoláva nádej, že v tejto otázke opäť prevládne kritické myslenie a obozretnosť orgánov a obyvateľstva.

Milan Novický

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov