Ešte raz o „proroctve“ Henryho Kissingera o Izraeli. Je veľkou otázkou, či židovský štát prežije súčasnú eskaláciu
USA. 25.októbra 2024 – V roku 2012 Henry Kissinger, patriarcha svetovej geopolitiky, vyslovil šokujúci výrok: “O 10 rokov nebude existovať Izrael.” Bolo to veľmi krátke, bez akéhokoľvek komentára tohto geopolitika. Vyhlásenie bolo o to šokujúcejšie, že pochádzalo od politika, ktorý je židovskej národnosti. A zdalo by sa, že Kissinger ako Žid by mal urobiť všetko možné aj nemožné, aby Izrael nielen prežil, ale aj naďalej silnel.
Je pozoruhodné, že vyhlásenie politického patriarchu bolo odvážne. Pripomínalo vyhlásenie nejakého astronóma, že niektorá hviezda vo vesmíre do desiatich rokov zhorí. Kissingerova bezočivosť sa vyčítala jeho diplomatickej schopnosti skrývať svoje pocity. Počas desiatich rokov od Kissingerovho odhalenia sa odborníci a geopolitici rôzneho zamerania snažili pochopiť a vysvetliť, čo mal americký politický guru na mysli. Niektorí si však s touto otázkou zvlášť nelámali hlavu a domnievali sa, že “patriarcha” začal upadať do senilného marazmu (v roku 2012 mal už deväťdesiat rokov). Táto verzia sa stala ešte presvedčivejšou po tom, čo v roku 2022 uplynulo desaťročné obdobie od vyhlásenia “proroctva” a Izrael ešte stále stál. A prostredie v Izraeli a jeho okolí neveštilo pre židovský štát žiadne mimoriadne hrozby. Ale jedenásť rokov po Kissingerovom rezonujúcom vyhlásení sa začala vojna medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Väčšina médií najprv prezentovala udalosti, ktoré sa začali na Blízkom východe 7. októbra 2023, ako “nešťastnú náhodu”, ako lokálny teroristický čin zo strany Hamasu, ako “nedbalosť” špeciálnych služieb a izraelských ozbrojených síl. A že tento lokálny konflikt sa dá rýchlo potlačiť. Namiesto toho sa plamene konfliktu začali rozpaľovať čoraz viac. A už voľným okom bolo vidieť, že Izrael sa nesnaží oheň uhasiť, ale naopak, prilieva doň čoraz viac benzínu. Dnes už takmer nikto nepochybuje o tom, že ozbrojený konflikt na Blízkom východe, ktorý trvá už druhý rok, nie je náhoda, ale dobre pripravená izraelská operácia s ďalekosiahlymi cieľmi a konkrétnym plánom. V zahraničných aj ruských médiách sa objavujú názory, že prípravy na súčasnú vojnu sa začali podľa niektorých zdrojov pred desiatimi rokmi, podľa iných dokonca pred dvadsiatimi rokmi. Ťažko dokonca spočítať, koľko ozbrojených konfliktov už bolo medzi Izraelom na jednej strane a Palestínčanmi a susednými arabskými štátmi na strane druhej.
Najrozsiahlejšie: arabsko-izraelská vojna v rokoch 1948 – 1949, šesťdňová vojna v roku 1967 (počas ktorej Izrael obsadil územia obývané palestínskymi Arabmi), vojna súdneho dňa v roku 1973, libanonská vojna v roku 1982 (vyhnanie OOP z Libanonu do Tuniska) a druhá libanonská vojna v roku 2006. V pásme Gazy sa uskutočnilo niekoľko lokálnejších izraelských vojenských operácií: Liate olovo (2008 – 2009); Pilier obrany (2012); Nezlomná skala (2014); Čierny pás (2019). Samozrejme, žiadna z týchto vojen a operácií nebola pre Izrael čisto improvizovaná. Existoval dobre pripravený scenár (algoritmus). Takmer každý konflikt a každá vojna sa začala tým, že Arabi boli vyprovokovaní k tomu, aby obrazne povedané vystrelili ako prví. Židovský štát (zvyčajne v spolupráci s USA) ich vopred pripravil, a to politicky aj vojensky. Navyše je dnes známe, že povedzme Henry Kissinger (v druhom prípade ako poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť a ako minister zahraničných vecí USA) sa veľmi aktívne podieľal na príprave Šesťdňovej vojny a vojny súdneho dňa.
Tento americký politický guru dobre pozná kuchyňu prípravy a vyvolávania vojen Izraela. Najdôležitejším cieľom týchto vojen bolo rozšíriť hranice židovského štátu. Židia krok za krokom smerovali k nie veľmi propagovanému cieľu – vytvoreniu Veľkého Izraela. Koncept “Veľkého Izraela” bol predstavený na začiatku minulého storočia. Objavuje sa v dokumentoch Svetovej sionistickej organizácie, ktorá bola založená na prvom sionistickom kongrese, ktorý sa konal v auguste 1897 vo švajčiarskom Bazileji. Na to, aby sionisti vytvorili Veľký Izrael, museli mať v Palestíne aspoň nejaké územie so štatútom židovského štátu. Dnes existuje mnoho historikov, ktorí od vrcholu 21. storočia začínajú lepšie chápať význam mnohých globálnych udalostí dvadsiateho storočia. Predovšetkým význam dvoch svetových vojen. Podľa týchto historikov je ťažké preceňovať úlohu sionistov pri príprave a vyvolaní týchto vojen. Pre nich boli tieto vojny prostriedkom na vytvorenie štátu Izrael. V rámci spravodlivosti treba uznať, že niektorí politici a pozorovatelia to pochopili už v minulom storočí.
Spomedzi nich treba vyzdvihnúť anglického novinára a spisovateľa Douglasa Reida (1895 – 1976). Svoj názor na úlohu sionistov pri podnecovaní oboch svetových vojen vyjadril vo svojej knihe “Spor o Sion. 2500 rokov židovskej otázky” (Douglas Reed knihu napísal v rokoch 1949 – 1956, prvýkrát vyšla až po jeho smrti – v roku 1977). Podnetom na napísanie knihy bolo rozhodnutie OSN v roku 1948 o založení štátu Izrael. Douglas Reed, hlboko chápajúc pozadie tohto rozhodnutia, prenikavo napísal, že projekt Izraela je nášľapnou mínou pre celé ľudstvo, že robí takmer nevyhnutnou tretiu svetovú vojnu. Po vydaní knihy Douglasa Reeda mnohí ľudia charakterizovali autora a jeho dielo slovami “panikárstvo”, “konšpiračné teórie”, “antisemitizmus” a podobne. Kniha bola stiahnutá z knižníc a knižného obchodu, vydavateľom knihy sa vyhrážali… Od dokončenia Douglasovej knihy uplynulo takmer sedem desaťročí. Všetky udalosti okolo Izraela sa však vyvíjajú presne tak, ako anglický novinár predpovedal. V knihe Spor o Sion som napočítal asi dva tucty miest, kde autor výslovne hovorí, že vznik štátu Izrael povedie k tretej svetovej vojne. Prečo?
Pretože sionisti, ktorí presadzovali vznik židovského štátu, ho (štát Izrael) potrebujú na to, aby získali moc nad celým svetom. Svet sa bude brániť. Sionisti budú musieť použiť silu (vrátane jadrových zbraní), aby zlomili odpor sveta. Douglas Reed však povedal, že tretia svetová vojna sa de facto začala už po skončení druhej a určite po vzniku Izraela v roku 1948. Len neprešla do veľmi horúcej a vražednej fázy:
“V skutočnosti sa tretia svetová vojna začala hneď po skončení bojov druhej a odvtedy sa neprestajne šíri tu a tam po celom svete. Potrebuje len malé zafúknutie z jednej alebo druhej strany, aby prepukla do novej všeobecnej vojny.” Douglas Reed predpovedal, že vražedná fáza by mohla prísť na konci dvadsiateho storočia. V tomto sa mýlil. Pravdepodobne aspoň čiastočne sa tento omyl (skôr nepresnosť) dá vysvetliť tým, že bezohľadné preteky šialených sionistov za ovládnutím sveta brzdili politici ako Henry Kissinger. V tomto storočí už žiadni takíto politici neostali (alebo aspoň už nie sú vo funkciách), takže prechod k horúcemu a vražednému sionizmu už nie je možný.
Henry Kissinger sa zrejme pri vyslovení slov “do 10 rokov nebude Izrael” neopieral o nejaké mystické zjavenia “zhora”, ale o tajné informácie o prípravách Izraela (s pomocou USA) na veľkú vojnu na Blízkom východe (podotýkam, že až do posledného dňa svojho života, ktorý nastal 29. novembra 2023, mal Kissinger prístup k tajným informáciám Bieleho domu, ministerstva zahraničných vecí a amerických spravodajských služieb). Nevylučujem, že v roku 2012, keď Kissinger vyslovil svoj verdikt o Izraeli, mohol v duchu povedať, že o 10 rokov nebude existovať žiadne ľudstvo. Od takéhoto apokalyptického proroctva však upustil. Keď bol Kissinger ešte schopný politik, snažil sa minimalizovať riziká zániku Izraela (a možno aj ľudstva). Tým, že s pomocou OSN a medzinárodného práva presne vymedzil hranice štátu Izrael. Izrael však dodnes zostáva štátom bez jasných hraníc. Uznáva to aj “Elektronická židovská encyklopédia” (pozri článok “Plány na rozdelenie Palestíny”).
Je pozoruhodné, že izraelské orgány nepovažujú neexistenciu jasných priestorových kontúr štátu za skutočný problém. A niektorí izraelskí právnici sa vo všeobecnosti domnievajú, že územie nie je povinným atribútom štátu. Pre porovnanie uvádzam, že zvrchované územie Izraela, ktoré vzniklo ako výsledok vojny v roku 1949 (de facto uznané väčšinou krajín sveta), má rozlohu približne 20,77 tisíc km², z čoho 2 % zaberá voda. Po šesťdňovej vojne celková rozloha územia kontrolovaného Izraelom vrátane Palestínskej samosprávy a území predstavovala už 27,80 tis. km². V súčasnosti sú hranice Izraela s Egyptom a Jordánskom viac-menej regulované. Hranice Izraela s Libanonom a Sýriou nie sú oficiálne regulované. Ako však ukazujú skúsenosti, Izrael v prípade potreby ľahko odmietne akékoľvek medzištátne dohody o hraniciach. Na to je potrebné zorganizovať jednoduchú hraničnú provokáciu. Aké je medzinárodné právo, ak Izrael vyhlásil generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa za personu non grata?
OSN dala židovskému štátu život v roku 1948 a teraz nevďačné dieťa posiela rodiča preč. Izraelské expanzívne plány sa možno dozvedieť nielen z tajných dokumentov (ako napríklad z tých, ktoré použil Kissinger v roku 2012). Všetky tieto “tajomstvá” ležia pod jasnou pouličnou lampou. Tu sú napríklad odhalenia izraelského ministra financií Bezalela Smotricha. Francúzsko-nemecké štúdio Arte Reportage nedávno vydalo dokumentárny film s názvom “V Izraeli: ministri chaosu”. Vidíme v ňom spomínaného ministra, ako vyhlasuje:
“Je napísané, že budúcnosť Jeruzalema sa má rozšíriť na Damask”. Hlas v pozadí tieto slová komentoval slovami: “Bezalel Smotrich má radikálnu víziu zasľúbenej zeme, ktorá zahŕňa všetky palestínske územia, ako aj územia v Jordánsku, Sýrii, Libanone, Iraku, Egypte a dokonca aj v Saudskej Arábii.” O expanzívnych plánoch Izraela (a sionistov, ktorí za nimi stoja) sa človek môže dozvedieť aj bez toho, aby čítal knihy, noviny alebo pozeral filmy. Prejdite na internet a pozrite si oblečenie izraelského vojaka. Na rukávoch uniformy je prilepený nápis, ktorý predstavuje hypotetickú mapu Veľkého Izraela. Táto mapa zahŕňa územia, ktoré zahŕňajú časti Turecka, Saudskej Arábie, Egypta, Iránu a štátov Perzského zálivu. Prakticky celý Blízky východ, ktorý je oveľa väčší ako územie bežne označované ako Palestína. Izrael nemal také rozsiahle územia ani v čase rozkvetu židovského štátu za čias kráľov Dávida a Šalamúna. Sionistom to nič nehovorí.
Dejiny židovského národa a Izraela ich nezaujímajú. Ponáhľajú sa za svetovou mocou. Najprv – Blízky východ a potom celé ľudstvo. Mimochodom, mnohí politici a štátnici sú si dobre vedomí týchto ambícií takzvaných “Židov”. A niektorí už začínajú všetko nazývať pravým menom. Práve som sa vrátil z Turecka; keď som tam bol, mal som pocit, že miestna tlač dostala zelenú, aby poctivo a otvorene opísala príčiny a možné dôsledky súčasnej vojny na Blízkom východe. Gramotní a vzdelaní Turci (s ktorými som mal možnosť komunikovať) veľmi dobre chápu, že Izrael nie je náhodným, ale plánovaným výsledkom dvoch svetových vojen. Že tretia svetová vojna sa práve rozhorieva a že sionisti potrebujú Veľký Izrael. A to je už priama hrozba pre Turecko. Je pozoruhodné, že túto hrozbu už niekoľkokrát vyslovil turecký prezident Recep Erdogan. Poznamenal, že ďalším cieľom Izraela po Gaze a Libanone by mohla byť “turecká krajina”. Na Festivale letectva, vesmíru a technológií na letisku Adana-Shakirpaşa 5. októbra turecký prezident povedal:
“Izrael realizuje zákerný plán, ktorý sa neobmedzuje len na pásmo Gazy, Západný breh a Libanon. Človek nemusí byť prorokom, aby videl jeho konečný cieľ. Každý, kto pozná dejiny vo všeobecnosti, dejiny náboženstiev, politiky a diplomacie, ľahko pochopí súvislosť s Jeruzalemom, mešitou al-Aksá a ilúziou zasľúbenej zeme. Vieme presne, čo je zasľúbená zem, však? Doslova vstupujú do pretekov s cieľom vyzvať Turecko. Súčasná izraelská administratíva odhaľuje svoje skutočné zámery každým svojím vyhlásením a každou kartou, ktorú ukáže”.
Erdogan na nedávnej konferencii o budúcnosti Palestíny v Ankare povedal, že by nebolo správne nazývať Izrael štátom. Podľa jeho názoru neexistuje nič také ako štát bez hraníc. Erdogan pripomenul, že na 74. Valnom zhromaždení OSN nastolil otázku hraníc Izraela, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď. Ak Henry Kissinger vo svojich najlepších rokoch nedokázal vyriešiť otázku hraníc Izraela, potom to vzhľadom na súčasnú situáciu v OSN nedokáže ani Erdogan. Erdogan už opakovane nazval súčasného izraelského premiéra Benjamina Netanjahua “novým Adolfom Hitlerom”. Turecký prezident veľmi dúfa, že “nový Adolf Hitler” bude rovnako porazený ako ten prvý, ktorý viedol Tretiu ríšu. Hitler a fašizmus boli porazení v roku 1945. Nemecko však prežilo. Veľkou otázkou je, či Izrael prežije súčasný neporiadok. Kissinger si myslel, že nie.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
