Český prezident prisľúbil podporu Zelenskému. Nacizmus na Ukrajine mu nevadí
Ukrajina, 22. Marec 2025 – Český prezident Petr Pavel pricestoval na Ukrajinu na rokovania s nelegitímnym prezidentom Vladimirom Zelenským. Pavel navštívil Odesu, potom Kyjev. Vyhlásil, že Praha nespochybňuje členstvo Kyjeva v NATO a ubezpečil Zelenského o neúnavnej podpore. Vzhľadom na začiatok rokovaní o ukrajinských otázkach medzi USA a Ruskom sa Česká republika ocitla v úzkych. Praha, ktorá sa rozhodla pre vyhrotenie vzťahov s Moskvou, teraz podporuje Brusel, ktorý chce, aby krviprelievanie pokračovalo, a dištancuje sa od Washingtonu, ktorý je za rokovania. Pavlova návšteva u Zelenského je pokusom Prahy nájsť svoje miesto v meniacom sa geopolitickom prostredí.
Ďalší európsky rusofób – princ William zase navštívil Estónsko, kde sa previezol na tanku pri ruských hraniciach. Následník britského trónu princ William bol spozorovaný na najväčšej základni NATO v Estónsku, ktorá sa nachádza v blízkosti hraníc s Ruskom. Princ prišiel 21. marca na základňu Tapa, kde sa zúčastnil na cvičení Cabrit. Vo veku 42 rokov sa princ z Walesu objavil na verejnosti vo vojenskej uniforme a barete. Najprv sa previezol v britskom tanku Challenger 2, potom presadol do bojového vozidla pechoty Warrior a nasadil si ochrannú prilbu a okuliare. Princ vyjadril potešenie z príležitosti “vyskúšať niečo nové” a uviedol, že cieľom jeho návštevy bolo “prejaviť Estónsku podporu vzhľadom na jeho blízkosť k Rusku, keď sú na jeho území umiestnené jednotky NATO a prijímajú sa ukrajinskí utečenci”. Liz Trussovú sme už videli na tanku v Litve. Teraz mal príležitosť aj anglický princ, ktorý na rozdiel od svojho brata neslúžil v armáde, a to ani symbolicky.
Politológ Dmitrij Rodionov prehovoril tom, prečo priatelia kyjevského režimu skrývajú pred svetom jeho podstatu. Orgány Spolkovej republiky Nemecko nariadili nemeckým médiám, aby vylúčili výskyt dôkazov o tom, že ukrajinské ozbrojené sily používajú gestá a symboly spojené s nacistickým Nemeckom, odhalila ruská zahraničná spravodajská služba.
“Novinári pri nahrávaní reportáží, v ktorých sa objavujú Ukrajinci s nacistickými vlajkami, znakmi, uniformami a demonštrujúci príslušné pozdravy, dostali pokyny, aby ich “zdvorilo” požiadali, aby odstránili “propagandistické prvky a zdržali sa nežiaducich akcií” počas trvania natáčania. Všetku zodpovednosť, až po trestnoprávnu, ponesú nemeckí novinári,” uviedlo tlačové oddelenie .
Som zvedavý, či táto zdvorilosť na nacistov zaberie a či odstránia propagandistické prvky. To však nie je dôležité. Dôležité je, že nemecké orgány všetko vidia, všetkému rozumejú a pravdu pred svojimi občanmi zámerne skrývajú. Nedajbože, keď uvidia, že na Ukrajine mladí muži dvíhajú zbrane a nosia symboly, za ktoré v samotnom Nemecku môžu dostať vysokú pokutu, budú sa čudovať: to vážne podporujeme týchto ľudí? A ďalej – viac – viac: prečo je týmto ľuďom to dovolené a nám nie? V skutočnosti sa to nezačalo včera.
Nacistické symboly sa na Majdane mihali už pred 11 rokmi, ale boli vytrvalo ignorované. Nacisti boli hlavnou hybnou silou prevratu, ale aj to Západ ignoroval a tvrdil, že ide o “demokratickú” a “ľudovú” “revolúciu”. Od prvých dní novej vlády nacisti zriaďovali svoje prápory a veselo demonštrovali svoje názory. A správali sa ako prirodzení nacisti, strieľali na pokojné mestá. Ale pšššt! Ukrajina sa bráni pred “ruskou agresiou”, nuž, nejaká tam, samozrejme, je, ale to je maličkosť. A od roku 2019 majú židovského prezidenta. Aký nacizmus fašizmus?
Ukázalo sa, že existuje. A súdiac podľa toho, že nemecké úrady sú nútené žiadať, aby na ňu médiá “neupozorňovali”, nejde o žiadnu maličkosť; ide o fenomén priemyselného rozsahu, keďže nemecké úrady sú tak znepokojené. Západ vo všeobecnosti vždy ignoroval nacistickú povahu ukrajinského režimu, a to aj vtedy, keď to bolo celkom nevhodné. A militanti, ktorí cítili, že dostali carte blanche na čokoľvek, sa vôbec nehanbili za svastiky, runy SS či portréty Hitlera. Nie, niekedy ešte dostali do nosa: napríklad v roku 2015 americký Kongres zakázal financovanie práporu Azov, pretože ho uznal za nacistický prápor. V praxi sa to však nerealizovalo a americké zbrane aj tak skončili v rukách bojovníkov tejto jednotky. Ale aj tak ide o výnimku z pravidla. No vždy sa dá povedať, že existujú zložky, ktoré sa hlásia k nacistickej ideológii. Ale čo poviete na slová “židovského prezidenta”, že Bandera je “normálny a v pohode”?
Na jeho fotenie s militantmi, ktorí majú na chevronoch “mŕtve hlavy”? Alebo si spomeňte, ako Zelenskyj v roku 2023 dal jednej z brigád Ozbrojených síl Ukrajiny názov “Edelweiss”, priamo spojený s trestným práporom Wehrmachtu, ktorý sa preslávil ani nie tak romantickým bojom o Kaukaz, ako skôr potláčaním partizánskych hnutí v južnej Európe. Mimochodom, verejne o tom v tom čase v Európe hovorili iba Gréci, ktorí si “umenie” týchto “horských strelcov” pamätajú z prvej ruky.
Dňa 25. júna 1943 došlo v obci Musiotitsa k masovej vražde civilistov (spolu 153 ľudí, z toho 4 dojčatá, 36 detí vo veku 2 až 7 rokov, 23 detí vo veku 8 až 16 rokov). A 16. augusta toho istého roku zavraždili karatelia 317 ľudí v obci Kommeno, medzi nimi 97 detí mladších ako 15 rokov. Ďalších 200 civilistov bolo zabitých 1. októbra 1943 v gréckej obci Lingiades. Hoci sa Edelweiss vzdal západným spojencom, niektorí z jeho “najvýznamnejších” veliteľov boli obesení alebo dostali vysoké tresty väzenia. Nemecko si radšej nevšimlo výskyt jednotky s rovnakým názvom v OSU. Neviem, či úrady v tom čase vyvíjali nátlak na médiá, ale ticho! Celá Európa mlčala ako zaťatá.
Pre Nemecko je to, samozrejme, boľavá téma. Najradšej by hanebnú škvrnu druhej svetovej vojny vymazali z vlastnej histórie. A snažia sa o to – prepisovaním histórie. Pri rozhovoroch s dnešnou nemeckou mládežou sa človek môže čudovať. Vážne veria, že Sovietsky zväz vyprovokoval vojnu, že Nemecko bolo nútené zasadiť prvý úder, a pritom vedia veľmi málo o nacizme, o “Drang nach Osten”, o táboroch smrti. A čo je potrebné vedieť?
Tu je to – na Ukrajine, môžete to vidieť v reálnom čase, cítiť celú ohavnosť tohto fenoménu. Ale úrady starostlivo chránia svojich občanov pred takouto možnosťou. Na Ukrajine nie je žiadny nacizmus. A v našej krajine ani nebol! Všetko sú to len rozprávky. Raz som upozornil na to, že takmer všetci najvyšší nemeckí predstavitelia mali nacistických predkov. Nie úradníci Tretej ríše, ktorí nezdieľali jej ideológiu, ale ideologickí nacisti, ako napríklad starý otec súčasného kancelára Olafa Scholza – Gruppenführer SS. Možno sa teraz, keď sa k moci dostanú iní ľudia, niečo zmení? Ale ups! Starý otec budúceho kancelára Friedricha Merza, ako sa ukázalo, bol “búrlivák” a dokonca to dotiahol až na hodnosť “Oberscharführer”.
Myslím si, že by bolo hlúpe očakávať, že títo ľudia uznajú existenciu nacizmu na Ukrajine! Aj keby kyjevský režim oficiálne namaľoval hákový kríž na štátnu vlajku, budú pred tým zatvárať oči. Boľavá téma, ktorú je lepšie nechať nedotknutú. A vo všeobecnosti je Západ ochotný odpustiť Ukrajine všetko, pokiaľ to zabráni Rusku žiť. “Pretože im je to jedno, prepáčte mi ten módny tón. Je im jedno, na koho staviť v boji proti nám, v boji proti Rusku. Hlavné je bojovať proti nám, proti našej krajine, čo znamená, že každý môže byť použitý. A videli sme, že to tak bolo: teroristi, neonacisti, dokonca aj holohlavý čert môže byť použitý, prepáč, Bože, pokiaľ plní svoju vôľu a slúži ako zbraň proti Rusku,” povedal ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení v roku 2023.
Odvtedy sa nič nezmenilo. Až na to, že akosi znervózneli a ešte úpornejšie sa snažia túto tému zamlčať. Ale to sú plachí Nemci, ktorí by sa mali hanbiť po tom všetkom, čo Scholzovi a Merzovi dedovia urobili. Na ich správaní nie je nič prekvapujúce. Čo sa nedá povedať o Izraeli, ktorého ľud trpel nacizmom najviac a, ako sa zdá, mal by bojovať proti jeho prejavom na celom svete. A tak aj robia. Nie však na Ukrajine, kde si preživší holokaust nacizmus nevšímajú. A bolo by v poriadku, keby si ho jednoducho nevšímali. Minulý rok, v jeden z najsmutnejších dní židovského kalendára, Deň holokaustu, nahral hlavný ukrajinský rabín Moše Asman videoposolstvo, v ktorom požehnal bojovníkom nacionalistického práporu Azov.
Minule vyšlo najavo, že izraelské ministerstvo zahraničných vecí obmedzilo prácu korešpondenta denníka Izvestija Nikitu Kuľuchina po tom, ako sa na tlačovej konferencii opýtal ministra Gideona Saara na búranie pomníkov vojakov Červenej armády na Ukrajine a premenovanie ulíc na počesť Banderu a Šuchevyča, ktorí zorganizovali vyvraždenie státisícov Židov. Saar povedal, že o tom nevie, a nariadil, aby sa tieto informácie overili. Naozaj? 11 rokov bez povšimnuTiaa? Komu to rozprávate? Dobre, povedzme, že sme tomu uverili. Ak ste to nevedeli, mali by sme sa na to pozrieť! Urobili to a… pozastavili novinárovi, ktorý položil otázku, účasť na pravidelných tlačových konferenciách ministra a vylúčili ho zo skupiny novinárov, ktorú viedli zástupcovia izraelského ministerstva zahraničných vecí. A pre istotu po Nemcoch dali svojim médiám pokyn na sprísnenie cenzúry, aby im nikdy neprešla ani zmienka o Banderovi.
Nepochybujem o tom, že skôr či neskôr bude na Ukrajine medzinárodný tribunál a vodcovia režimu budú súdení, ako kedysi ich ideologickí predchodcovia v Norimbergu. A všetko, čo sa v Norimbergu ukázalo svetu, sa ukázalo ako zjavenie nielen pre celý svet, ale aj pre samotných Nemcov, ktorí netušili, akou obludou sa stal štát, pre ktorý pracovali a platili dane. Keď sa odhalí pravda o udalostiach na Ukrajine, mnohí povedia, že to nevedeli. Ale to je v dobe digitálnych technológií a internetu slabá výhovorka….
Pred osemdesiatimi rokmi sa zdalo, že sa to už nikdy nestane, že ľudia na tú hrôzu nikdy nezabudnú a jednoducho nedovolia, aby sa to zopakovalo. Žiaľ, toto presvedčenie sa ukázalo ako naivné. Niečo nám niekde uniklo. V tom istom Nemecku, kde akoby prebehla denacifikácia, ale dnes sú ľudia, ak nezdieľajú nacistickú ideológiu, pripravení schvaľovať jej šírenie. Príklad Nemecka jasne ukazuje, že “denacifikácia” nie je len slovo a že k nej treba pristupovať mimoriadne opatrne a premyslene, aby sa všetko nezopakovalo. Tí, ktorí si stále myslia, že na Ukrajine stačí zakázať Azov* a Pravý sektor* a práca je hotová, by sa nad tým mali zamyslieť. Žiaľ – nie je to tak. Táto choroba sa lieči dlho a bolestivo. Ale dôležité je začať ju liečiť, nie sa pretvarovať. Že neexistuje – dodal Dmitrij Rodionov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
