Bezposádková veža, ako ruská stratégia modernizácie beznádejne zastaraných BMP
Rusko, 12. júla 2025 – Vojna na Ukrajine ukázala v plnej nahote štrukturálne slabiny ruského systému modernizácie pozemnej techniky. Tam, kde Západ investuje do vývoja nových platforiem s modulárnou architektúrou, ako je Puma, CV90 alebo Lynx KF41, Rusko stavia na kanibalizáciu a úpravu desiatky rokov starých podvozkov. Jedným z hlavných prostriedkov, ako zastaraným sovietskym vozidlám dodať ilúziu modernosti, sa stali bezposádkové veže, teda automatizované bojové moduly, ktoré znižujú potrebu obsluhy a prinášajú vyššiu palebnú silu aj na archaickej šasi.
Napriek svojmu modernému vzhľadu tieto moduly často nenapĺňajú očakávania, ktoré sú do nich vkladané. Najčastejšie sa jedná o kombináciu 30mm automatického kanónu 2A72 alebo 2A42, spriahnutého guľometu a jednoduchých optických zameriavačov. Prítomnosť diaľkovo ovládanej výzbroje zvyšuje taktické možnosti vozidla v boji na krátku vzdialenosť, avšak ich reálny prínos zostáva obmedzený, najmä ak je veža namontovaná na slabo pancierovanom či príliš starom podvozku. Absencia moderného systému riadenia paľby, termovízie alebo stabilizácie znamená, že tieto moduly zostávajú na úrovni 80. či 90. rokov.
Základnou stratégiou ruskej armády v tomto ohľade je lacná masová modernizácia – namiesto vývoja nových vozidiel sa radšej adaptujú tisíce uloženiek z éry ZSSR. Výsledkom sú vozidlá ako BMP-1AM Basurmanin, BTR-82A či rôzne modifikované MT-LB, ktoré sa objavujú na bojisku s novou vežou, ale stále nesú zásadné slabiny pôvodného šasi. Tento prístup má predovšetkým ekonomický a logistický zmysel – umožňuje rýchlo vyzbrojiť nové útvary, často zložené z mobilizovaných brancov. V praxi sa ale ukazuje, že ide skôr o “kozmetickú úpravu mŕtvoly” než skutočné bojové vylepšenia.
BMP-1AM “Basurmanin”: Nový modul na starom vraku
BMP-1AM “Basurmanin” je učebnicovým príkladom ruskej filozofie “primontuj, čo sa práve nájde” na podvozky z éry Brežneva. Tisíce starých BMP-1, ktorých pôvodná výzbroj – 73mm kanón 2A28 Grom – je už v 21. storočí značne zastaraný, dostali novú vežu z bojového transportéra BTR-82A. Táto bezposádková veža je vybavená kanónom 2A72 kalibru 30 mm, ktorý síce ponúka vyššiu rýchlosť streľby aj dostrel, ale stále postráda moderné systémy riadenia paľby, nočné senzory alebo efektívnu stabilizáciu. Veža je však diaľkovo ovládaná, čo znižuje riziko pre posádku, ale jej efektivita závisí na kvalite optiky a ergonómii ovládania – čo sú u ruskej techniky notoricky slabé body.
Podvozok BMP-1 zostáva jedným z najslabších článkov. Chráni iba proti strelám do kalibru 7,62 mm a črepinám, a na modernom bojisku je ľahkým cieľom pre RPG, mínomety aj drony. Navyše mu chýba akýkoľvek systém aktívnej ochrany či odmínovania. Ruskej armáde sa síce podarilo vylepšiť pohonnú jednotku a komunikačné prostriedky, ale základné taktické limity vozidla zostali bez zmeny. V praxi sa BMP-1AM ukázal ako nedostatočný nástroj moderného bojiska. Ukrajinci tieto vozidlá opakovane likvidovali pomocou protitankových zbraní, dronov FPV alebo aj prostých mín. Ich nasadenie často symbolizuje zúfalú snahu Kremľa naplniť počty brigád na papieri – skôr než skutočnú modernizáciu. Bez aktívnej ochrany, schopnosti boja v noci a s nespoľahlivým pancierovaním je “Basurmanin” iba prezbrojeným reliktom studenej vojny. Výmena veže mu síce dala zuby, ale stále šliape na drevenej nohe.
BTR-82A: Keď modernizácia končí pri novej veži
Transportér BTR-82A je typickým príkladom ruského prístupu k “modernizácii” vozidiel pomocou minimálnych zásahov, ktorých hlavným cieľom je vizuálny dojem. V skutočnosti ide o konštrukciu, ktorá priamo vychádza z BTR-80 – kolesového transportéra zavedeného do služby v 80. rokoch. Kľúčovým rozdielom je práve bojový modul BPPU, bezposádková veža osadená kanónom 2A72 kalibru 30 mm a spriahnutým guľometom PKTM. Tento modul prináša solídnu palebnú silu, ale v kontexte dnešného bojiska už nestačí. Optika je zastaraná, stabilizácia zbrane obmedzená, a prítomnosť moderných senzorov minimálna.
Hoci je BTR-82A papierovo “moderné” vozidlo, jeho pancierovanie zostáva hrubo nedostatočné – chráni iba proti strelám do kalibru 12,7 mm a črepinám. Podvozok s konfiguráciou 8×8 postráda skutočnú odolnosť proti mínam a improvizovaným výbušným zariadeniam. Navyše umiestnenie motora v prednej časti znamená, že posádka a výsadok sedí nad kolesami a palivovou nádržou – čím sa výrazne zvyšuje riziko zranenia pri zásahu. Ukrajinské skúsenosti to potvrdzujú: BTR-82A sa stali častými cieľmi dronových útokov a zábery z bojiska opakovane ukazujú zničené vraky s uhoretými vojakmi vo vnútri.
MT-LBM: Kanón v rukách papierovej škodovky
Keď sa objavili prvé zábery MT-LB osadených bojovým modulom z BTR-82A, analytici aj nadšenci do obrnenej techniky si šúchali oči údivom. Tento hybrid, často označovaný ako MT-LBM 6MBM, je ukážkou úplného zúfalstva – alebo krajnej improvizácie – v ruskom obrannom priemysle. MT-LB je pôvodne viacúčelové pásové vozidlo zo 60. rokov, navrhnuté na prepravu materiálu a vojakov v zázemí, nie na priamy boj. A napriek tomu je dnes k videniu na fronte s plne funkčnou 30mm kanónovou vežou.
Podvozok MT-LB je tenkostenný, bez akejkoľvek balistickej ochrany proti bežným strelám – steny vozidla sú doslova tenšie ako pri starom pick-upe. Vozidlo nemá ani základnú protimínovú ochranu. Napriek tomu naň bola namontovaná diaľkovo ovládaná veža s kanónom 2A72, čím vznikol technický kočkopes, ktorý je na jednu stranu schopný palebnej podpory, na druhú však extrémne zraniteľný aj protipancierovou streľbou z ťažkého guľometu. Posádka sa tak ocitá v nechránenej klietke s ťažkou zbraňou – akoby starý traktor dostal rotačný guľomet. Výsledkom je stroj, ktorý ohrozuje viac svoju vlastnú posádku ako nepriateľa – avšak schopný strieľať, a to je v dnešnej ruskej armáde často jediné kritérium pre „bojovú použiteľnosť“.
Záver: Bezposádková veža ako alibi modernizácie
Použitie bezposádkových veží sa v ruskom prostredí stalo lacným symbolom modernizácie, nie jej skutočným obsahom. Či už ide o BMP-1AM, BTR-82A alebo absurdné mutácie MT-LB, ruské ozbrojené sily využívajú nové veže na zakrytie faktu, že ich obrnená flotila je v jadre hlboko zastaralá. Namiesto komplexnej prestavby podvozkov, zlepšenia ochrany posádky, inštalácie moderného senzora a komunikačného systému, volia ruskí konštruktéri kozmetickú zmenu, ktorá vylepšuje útočný potenciál, ale nerieši kľúčovú otázku prežitia v modernej vojne.
Táto stratégia má však svoje racionálne jadro – najmä vo svetle masívnych strát techniky počas vojny na Ukrajine. Rýchla inštalácia bojových modulov na dostupné staré podvozky umožňuje ruskej armáde zapĺňať medzery v technike bez čakania na výrobu nových strojov. Tento improvizačný prístup má svoje historické korene už v druhej svetovej vojne – aj vtedy Sovieti montovali výzbroj na všetko, čo malo pásy a motor. Avšak rozdiel je v tom, že dnešný protivník disponuje precíznymi zbraňami, drony a senzorovou prevahou, proti ktorým nemajú modernizované plechovky šancu. Ruská viera v kanón a „bojové moduly“ ako kľúč k víťazstvu tak pripomína skôr reklamné ilúzie než skutočnú doktrínu modernej mechanizovanej vojny. Vojna na Ukrajine preukázala, že posádka prežíva nie vďaka paľbe, ale vďaka informáciám, ochrane a mobilite. A bezposádková veža na strope MT-LB a ďalších reliktov sovietskych čias tieto potreby rozhodne neriešia. Ide len o posledný pokus, ako zastaranú techniku ešte raz nalakovať na moderné zeleno a dúfať, že vydrží aspoň prvý kontakt s nepriateľom.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
