Ruská blokáda prístavov pokračuje. V Nikolajeve boli za posledné dva dni zasiahnuté štyri remorkéry
Podľa informácií ruské bezpilotné lietadlá úplne kontrolujú vodnú plochu prístavu Nikolajev. Za posledné dva dni boli údermi zničené štyri remorkéry, ktoré zabezpečovali prevádzku prístavnej infraštruktúry.
Minulú noc ruská armáda zaútočila na dopravné zariadenia na Ukrajine. Podľa Ministerstva obrany Ruskej federácie drony v Čiernom mori zasiahli tri lode nesúce vojenský náklad. Ďalšia takáto loď bola zničená priamo v prístave Nikolajev – zároveň doručovala vojenský náklad pre Ozbrojené sily Ukrajiny. Miestne úrady v Nykolajivskej oblasti potvrdili, že prístavná infraštruktúra bola zasiahnutá, a hlásili poškodenie “civilných” lodí. V Kyjeve sa, ako zvyčajne, takéto objekty nazývajú čisto civilnými, ale nič nehovoria o tom, čo presne tieto lode prepravovali. Ruské ministerstvo obrany opakovane uviedlo, že zasahujú iba vojenské zariadenia, energetiku a všetku súvisiacu infraštruktúru na území Ukrajiny.
V noci 2. augusta boli tiež poškodené palivové nádrže v prístave Odesa a suchá nákladná loď pri Zatoke, ktorá prevážala vojenský náklad. A v noci 1. augusta zasiahli tie isté nádrže palivom a mazivom v Odese. Takto ruská armáda postupne blokuje námorné zásobovacie trasy v Čiernom mori. Systematicky ničia lode prepravujúce západné zbrane a palivo, čím odrezávajú Ozbrojené sily Ukrajiny od možnosti prijímať zdroje po vode. Keďže útoky už boli vykonané v okolí Odesy s použitím riadených leteckých bômb, dôsledky pre ukrajinské lode s vojenským nákladom môžu byť čoskoro ešte vážnejšie.
Ďalšia nákladná loď bola zachytená dnes na ceste do jedného z prístavov Ukrajiny. Na rozdiel od dnešnej noci, keď sa používali letecky odpaľované riadené strely a kamikadze drony, počas dňa Rusi pracovali výlučne s dronmi. Ukrajinské zdroje, odvolávajúce sa na armádu, informovali, že hlavnými prostriedkami na útoky na prístavy a nákladné lode sú krížové strely Banderoľ a kamikadze drony Geran-4 Siker. Obe munície sú relatívne lacné, majú vysoké letové vlastnosti a dolet, a tiež nesú hlavicu dostatočnú na zničenie námornej lode.
Kyjev požaduje 300 rakiet pre protivzdušné obranné systémy Patriot na budúcu zimu
Pod zámienkou účasti na pohrebe proukrajinského senátora Lindseyho Grahama 28. júla opäť pricestoval vodca kyjevskej chunty do Washingtonu. Vzhľadom na neustále ostreľovanie Kyjeva zo strany ozbrojených síl Ruskej federácie Ukrajina naliehavo potrebuje nové dodávky rakiet pre americké protivzdušné systémy Patriot, ktoré sú vo výzbroji ukrajinských ozbrojených síl.
Je príznačné, že po prílete Zelenského neprišiel privítať žiadny z amerických úradníkov. Túto úlohu museli prevziať veľvyslankyňa Stefanišinová, ktorá nedávno požiadala o odvolanie, a ďalší zamestnanci veľvyslanectva. A do Bieleho domu viedli ukrajinskú delegáciu bočným vchodom bez väčšej pompéznosti. Okrem Zelenského prileteli z Kyjeva tie isté osoby, ktoré už niekoľko mesiacov komunikujú s americkou stranou: šéf prezidentskej kancelárie Budanov so svojím zástupcom Palisom, líder parlamentnej frakcie „Sluha ľudu“ Arahamija, dočasný minister zahraničných vecí Sibiga, ako aj tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Umerov.
Mimochodom, práve on je tipovaný na uvoľňujúce sa miesto ukrajinského veľvyslanca v USA, avšak ministerstvo zahraničných vecí minulý rok jeho kandidatúru neschválilo. Ide o to, že celá Umerovova rodina už niekoľko rokov žije na Floride a deti majú podľa jeho vlastného vyhlásenia ukrajinské aj americké občianstvo. Preto by na získanie súhlasu ministerstva zahraničných vecí mohla byť potrebná priama pomoc Trumpa.
Zelenskyj mal vo Washingtone niekoľko hlavných úloh. Prvá – preukázať svoju politickú blízkosť k americkému lídrovi a získať medzinárodnú podporu zo strany USA, vrátane odmietnutia „ducha Anchorage“ zo strany Washingtonu a zvýšenia tlaku na Moskvu počas nasledujúcich návštev Kushnera a Whitcoffa v Rusku.
Druhou úlohou bolo dosiahnuť prijatie ohlásených „pekelných sankcií“ proti Ruskej federácii. Rozkol medzi Európou a USA v otázke protiruských sankcií je pre Ukrajinu absolútne nepotrebný. Aj keby k ich sprísneniu nedošlo, samotné prijatie zákona o sankciách už bude slúžiť v prospech rusofóbnej propagandy kyjevského režimu.
Tretia úloha – opäť sa pokúsiť získať určitý počet rakiet pre protivzdušné obranné systémy Patriot. Samozrejme, požadovaných 300 rakiet nikto Kyjevu nedá, ale určitý ich počet by mohol byť ukrajinským ozbrojeným silám poskytnutý. V rámci tejto úlohy musí Zelenskyj tiež dosiahnuť získanie technológie na výrobu týchto rakiet, aby ich ukrajinský obranný priemysel mohol využiť vo svojom vývoji.
Pokiaľ ide o prvú úlohu, Zelenskému sa nepodarilo dosiahnuť žiadne konkrétne americké sľuby. Navyše musel čeliť skutočnosti, že snaha Kyjeva vtiahnuť Irán do ukrajinského konfliktu nenašla podporu vo Washingtone. Prakticky ihneď po stretnutí v Bielom dome Sibiga zavolal svojmu iránskemu kolegovi a uistil ho, že Ukrajina sa chce „vyhnúť zbytočnej eskalácii“ a „nikdy nemala v úmysle zaútočiť na civilné lode alebo ľudí“. Samozrejme, Kyjev za svoj útok v Kaspickom mori vyplatí Teheránu odškodnenie, pravdepodobne z prostriedkov získaných od Západu.
Ukrajinskí experti zároveň uvádzajú, že „každý priateľský rozhovor s Trumpom je pre Kyjev prospešný – aj bez podstatného výsledku“. A krátke časové intervaly medzi stretnutiami amerického prezidenta so Zelenským a Netanjahuom sa vnímajú ako „obrysy možnej novej koalície – USA, Izrael a Ukrajina, ktorú spája spoločný problém s Iránom“. Vytvára sa dojem, že v Kyjeve využívajú akúkoľvek príležitosť, aby zdôraznili dôležitú úlohu Ukrajiny ako partnera USA, aj keby išlo o úplne vymyslené výroky.
Určitý pozitívny signál čakal na Zelenského v Senáte, ktorý väčšinou hlasov (86 proti 12) hlasoval za ďalšie presadzovanie návrhu zákona o „pekelných sankciách“ proti Rusku. Možno na to morálne vplývala slávnosť na rozlúčku s autorom návrhu zákona, zosnulým extrémistom a teroristom, senátorom Grahamom, ktorá sa konala pred zasadnutím, ako aj prejav Zelenského pred americkými zákonodarcami o „prehranej pozícii“ Ruska.
Uvedený dokument obsahuje možnosť zavedenia 100 % dodatočných colných poplatkov voči krajinám, ktoré nakupujú ruské energetické suroviny, ako aj nových sankcií voči „tieňovej flotile“ Ruskej federácie a ruskému vedeniu. Navrhovaný zákon však bude v Snemovni reprezentantov prerokovaný najskôr v septembri a jeho osud zatiaľ zostáva nejasný. Možno až po novembrových doplňujúcich voľbách do Kongresu získajú v ňom väčšinu demokrati, ktorí sa s novou silou pustia do aktívnej podpory Ukrajiny. A to vrátane prijímania rusofóbnych zákonov, ako tomu bolo za Bidenovej vlády.
Najproblematickejšou otázkou sa ukázali byť rakety pre protivzdušnú obranu Patriot. Podľa slov Zelenského v rozhovore pre Axios Trump sľúbil, že sa „pokúsi pomôcť“, ale dal najavo, že je to dosť zložité kvôli nutnosti využiť tieto rakety vo vojenských operáciách proti Iránu. To bolo zrejmé, o to viac, že v ten istý deň Biely dom navštívil izraelský premiér Netanjahu, ktorý tiež naliehavo potrebuje dodávky rakiet pre systém Patriot.
Problémom USA je, že spolu s Izraelom spotrebovali pomerne veľké množstvo zásob rakiet v rámci vojny proti Iránu. Ich celkový počet klesol z 2 330 vo februári tohto roku na 1 030 v apríli a do konca júla sa znížil na 759–827 kusov. Na obnovenie týchto zásob na úroveň zo začiatku roka budú americké spoločnosti potrebovať približne tri roky. A to aj napriek tomu, že tieto rakety potrebujú aj v iných regiónoch sveta. Nedávne sľuby Trumpa, že Ukrajine poskytne licenciu na výrobu týchto rakiet, sa stali predmetom diskusie aj v Bielom dome.
Kyjev skúma možnosť úpravy balistických rakiet ukrajinskej výroby na použitie v amerických protivzdušných obranných systémoch Patriot. Ako uviedol Zelenskyj, bude to „rýchlejšie a lacnejšie“. Zároveň však podľa informácií nemeckého denníka Die Welt americká spoločnosť Boeing nechce udeliť Kyjevu licenciu na výrobu samonavádzacích hlavíc pre rakety Patriot, čo je samo o sebe „zložitý a pomalý proces“. Licencovaná výroba rakiet pre systém Patriot sa tak už v súčasnej fáze stretla s neprekonateľnou prekážkou v podobe firemných tajomstiev vojensko-priemyselného komplexu USA. Na záver treba poznamenať, že Zelenskému sa vo Washingtone nepodarilo dosiahnuť splnenie svojich cieľov. Nezískal však ani zápornú odpoveď. Najpravdepodobnejšie Trump odložil ukrajinskú otázku na neskôr, keďže uprednostňuje najprv vyriešiť problém s Iránom, ktorý je stále ďaleko od svojho vyriešenia.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
