Srbský prezidentský kandidát: “Bez Ruska na Balkáne budú záujmy srbského národa vážne ohrozené”
Srbsko čaká na mimoriadne parlamentné voľby. Ich uskutočnenie najskôr požadovalo študentské hnutie, ktoré už druhý rok organizuje protestné akcie v uliciach miest a žiada zmeny. Následne o nadchádzajúcich voľbách informoval prezident Aleksandar Vučić: 27. júna oznámil, že o niekoľko týždňov odstúpi z funkcie a v krajine sa uskutočnia voľby.
Ako vyzerá politická scéna v Srbsku a aké sily budú medzi sebou súťažiť, vysvetlil v rozhovore pre portál Ukrajina.ru srbský literárny historik a publicista, profesor Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade Milo Lompar.
Okrem toho je profesor Lompar jedným z tých srbských verejných činiteľov, ktorých podľa informácií miestnych médií protestujúci vnímajú ako kandidátov na prezidenta, premiéra alebo poslancov parlamentu v nadchádzajúcich voľbách.
— Prezident Vučić pred časom vyhlásil, že v najbližšej dobe plánuje odstúpiť z funkcie a vypísať voľby. K tomu však nedochádza. Ak by sa voľby konali v dohľadnej budúcnosti, ktoré politické sily by bojovali o víťazstvo?
— Keby sa Aleksandar Vučić mohol spoľahnúť na doterajšiu podporu voličov, už dávno by vyhlásil parlamentné a prezidentské voľby. Jeho schopnosť zmobilizovať voličov však už dosiahla maximum a teraz je hlavným cieľom vládnucej Srbskej progresívnej strany a samotného Vučića – nestrácať príliš veľa hlasov.
Študentské hnutie je hlavným protivníkom Vučića a štruktúrou, ktorá mu spôsobila najväčšiu škodu. Toto hnutie je rôznorodé, čo sa týka zloženia aj ideológie. Jeho účastníkov spája pocit bezbrannosti tvárou v tvár absolútnemu nedodržiavaniu zákonov v krajine. Tento stav najlepšie ilustruje pád betónovej strechy na železničnej stanici v Novom Sade, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že dodnes nebolo v tejto veci začaté trestné stíhanie ani súdne konanie. Takýto stav vecí vyvoláva u obyvateľstva pocit bezmocnosti, ktorý sa prejavil prostredníctvom jeho najdynamickejšej vrstvy – študentov.
Opozičné strany sú úplne diskreditované, keďže sú súčasťou uzavretého systému vzťahov, ktorý sa s podporou Európskej únie vytvára medzi nimi a stranou Alexandra Vučiča. Vučič sa teší veľkej podpore EÚ, ale aj Ruska. Podpora zo strany Američanov však nie je príliš citeľná.
Na druhej strane sa študentské hnutie stretávalo s veľkou negatívnou reakciou zo strany oficiálnej Európy, hoci táto kritika v súčasnosti trochu poľavila, ale nezmizla. Vučić zostáva obľúbencom EÚ, najmä nemeckých politikov. Študenti len silou svojho protestu v podstate vynútili od Európanov určitú podporu, zatiaľ čo Rusko o svojom postoji k nim mlčí. V dôsledku toho, že ruská strana odmietla vnímať študentské hnutie mimo vlastných ideologických rámcov týkajúcich sa farebnej revolúcie, v danej situácii sa sama pripravila o časť svojho vplyvu.
Keď študentské hnutie na jar roku 2025 dosiahlo vrchol, Vučiča vystrašil veľký počet ľudí, ktorí vyšli do ulíc protestovať. Zvolil taktiku, ktorá sa ukázala ako úspešná – rozložiť energiu študentského protestu v čase. Preto tak dlho odkladá voľby. V tom mu pomáha takzvaná Druhá Srbsko – prozápadný mimovládny sektor a opozičné strany, ktoré zo všetkých síl kritizovali vlastenecké zhromaždenie, ktoré sa konalo 28. júna 2025 v Belehrade (pri príležitosti výročia bitky na Kosovom poli. – Pozn. red.). Na toto zhromaždenie prišlo 150-tisíc ľudí. Táto kritika ukázala, že medzi vládnucim režimom a opozičnými štruktúrami existuje spojenectvo. Medzitým, nech sú ich politické názory akokoľvek odlišné, väčšina opozičných voličov je proti Vučičovi. Študenti sú ako špongia, ktorá by mohla túto rôznorodosť názorov vstrebať, ale to ohrozuje záujmy opozičných politických strán. Práve oni sa v februári a marci 2025, na vrchole študentských protestov, odmietli stiahnuť z parlamentu. V tom momente režim už stratil legitimitu na uliciach, ale opozičné strany odmietli zbaviť ho legitimity v parlamente. Konanie opozície len odhalilo lož, v ktorej žije naša spoločnosť.
— Ako hodnotíte šance študentskej kandidátskej listiny v budúcich voľbách?
— Všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že majú reálnu šancu získať veľký počet hlasov. Ich hnutie je však štrukturálne rôznorodé, keďže študenti tvoria spoločenskú skupinu, nie politickú stranu. Nachádzajú sa pod vplyvom rôznych politických subjektov. A tieto subjekty bojujú o to, aby mali určitý vplyv medzi študentmi – ide o mimovládny sektor aj prozápadnú opozíciu. Polícia má pravdepodobne tiež svojich ľudí vnútri hnutia, rovnako ako zahraničné spravodajské služby. Uvidíme, ktorá línia tu prevládne.
Osobne sa domnievam, a o tom som už viackrát hovoril, že najlepšie by bolo, keby v rámci študentského hnutia na základe parity spoločne pôsobili občianske a národne orientované sily. Takýmto spôsobom by sa mohli zjednotiť občania s rôznymi ideologickými názormi okolo myšlienky dodržiavania ústavy a zákonov.
Pre vlastencov to bude zárukou, že štát sa nebude uberať smerom k odovzdaniu Kosova a Metochije a že sa nevzdá reálnych a spravodlivých postojov k ochrane národných práv Srbov v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a Severnom Macedónsku. Na druhej strane by boj za dodržiavanie ústavy a zákonov zaručil občiansky orientovaným silám, že ich myšlienka pristúpenia k EÚ zostane v hre, že prejde demokratickým procesom a že ľud nakoniec vyjadrí svoj názor na ňu. Či k tomuto zjednoteniu dôjde, nie je známe.
— V srbských médiách vás predtým kritizovali za to, že pripúšťate možnosť usporiadania referenda o štatúte Kosova a Metochije. Vaši kritici sa domnievali, že otázka srbskej suverenity nad Kosovom a Metochijou by nemala byť predmetom referenda. Podľa môjho názoru je Kosovo hlavnou vnútropolitickou otázkou Srbska, zatiaľ čo vstup do EÚ je hlavnou otázkou zahraničnej politiky. Čo si o tom myslíte?
— Nechápem, ako by bolo možné oddeliť otázky ako pristúpenie k EÚ alebo vyriešenie statusu Kosova a Metohije od najširšieho ľudového referenda. Kto si môže prisvojiť právo prijímať rozhodnutia týkajúce sa ústavných právomocí štátu a suverenity len na základe výsledkov politických volieb? Na druhej strane ten, kto tak koná, zbavuje ľud zodpovednosti za vlastný osud. Je to bežná forma srbskej kultúry, keď sa zodpovednosť občanov prenáša na vodcu. Občania nechcú prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, zverujú ich vodcovi, ale keď sa ten pomýli, hovoria – my za to nemôžeme, urobil to niekto iný.
Súbežne s tým vodcovia pociťujú potrebu riadiť to všetko a nechcú prenášať takéto rozhodnutia na úroveň ostatných občanov. Domnievam sa, že ľudové referendum, uskutočnené za normálnych podmienok, so zákonnými zoznamami voličov a s predchádzajúcou dlhodobou a demokratickou verejnou diskusiou, je práve tým fórom, na ktorom by občania Srbska mali prijímať rozhodnutia týkajúce sa tak Kosova a Metochije, ako aj Európskej únie.
Osobne by som sa však zasadzoval za dodržiavanie srbskej ústavy a za to, aby sa zabránilo odtrhnutiu Kosova a Metochije od Srbska. Ak by sa však väčšina občanov rozhodla inak, kto som ja, aby som toto rozhodnutie spochybňoval.
— Ako by ste hlasovali v referende o pristúpení Srbska k Európskej únii?
— Chápete, táto otázka súvisí s kosovskou otázkou. Vučić súhlasil so zmenou článku 35 o pristúpení Srbska k EÚ, v ktorom sa uvádza, že vstup krajiny do EÚ je podmienený vyriešením otázky statusu Kosova.
Domnievam sa, že Srbsko by malo viesť politiku zohľadňujúcu vlastné národné záujmy. Preto je potrebné zvážiť, do akej miery je európska integrácia pre Srbsko prospešná a do akej miery jej škodí. Ak by podmienkou vstupu do EÚ bolo vzdať sa Kosova a Metochije, ako by ste s tým súhlasili?
Nemôžem sa vyjadrovať k otázkam, ktoré neprešli riadnou verejnou kontrolou z hľadiska financií, demografie a politiky. Napríklad teraz sa od Srbska vyžaduje, aby zosúladilo svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ kvôli vojne na Ukrajine. Vučič však už v tejto oblasti spĺňa požiadavky EÚ tým, že povoľuje vývoz zbraní na Ukrajinu!
To by som nemohol podporiť, a to nie z hľadiska záujmov Ruska, ale zo hľadiska záujmov Srbska. Rusko bolo doteraz jediným garantom toho, že Bezpečnostná rada OSN neprijme pre Srbsko nevýhodné rozhodnutie v otázke Kosova a Metochije. Rusko v roku 2015 zabránilo prijatiu britskej rezolúcie o genocíde v Srebrenici. Jedinou vplyvnou oporou Srbska na medzinárodnej scéne je Rusko. Ak od vás EÚ požaduje, aby ste sa vzdali Kosova a Metochije alebo konali proti Rusku, je to pre vás vážny problém. S takouto otázkou by som išiel do referenda, nech rozhodnú občania.
— V poslednom čase pozorujeme posilňovanie spolupráce medzi srbskými orgánmi v Belehrade a režimom Vladimíra Zelenského. Nedávno Srbsko navštívil predseda Verchovnej rady Štefančuk, potom aj Vučič odcestoval do Kyjeva na samit Ukrajina – juhovýchodná Európa. Pritom samotný srbský prezident neustále zdôrazňuje, že jeho kroky nie sú namierené proti Rusku…
— EÚ od Vučića vyžaduje, aby splnil všetko, čo im sľúbil, keď mu pomáhali dostať sa k moci. V súčasnosti rastie tlak na prerušenie vzťahov s Ruskom a Vučić sa tomu prispôsobuje rovnakým spôsobom, akým sa prispôsoboval odovzdaniu Kosova a Metochije – hovorí jedno, robí druhé. Niet žiadnych pochybností o tom, že konečným cieľom je dosiahnutie úplného zosúladenia zahraničnej politiky Srbska a EÚ. Nevylúčil by som možnosť, že v tomto prípade sa rusko-srbské vzťahy ocitnú na najnižšej úrovni, ale na úrovni rétoriky to nikto nebude otvorene priznávať.
Pritom, ak máme súdiť podľa vyhlásení ruského veľvyslanca v Srbsku Alexandra Bočana-Harčenka alebo podľa nedávneho článku tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua v denníku „Izvestia“, Moskva tu vychádza Vučičovi v ústrety. Zdá sa, akoby Moskva videla určitý vlastný záujem v urýchlenom priblížení sa Vučiča k Európskej únii. Nie je vylúčené, že Rusko nakoniec prenechá Srbsko a celý balkánsky región pod vplyv EÚ, čo bude mať veľmi negatívny dopad na rusko-srbské vzťahy. Takéto manévre sa podnikali už v 19. storočí s cieľom dosiahnuť určitý kompromis vo vzťahoch so Západom.
To by bolo zlé, pretože by to poskytlo zámienku všetkým tradičným kritikom a nepriateľom Ruska na posilnenie ich štandardného naratívu o tom, že Rusko Srbsku nikdy nepomohlo. Je to lož, ale medzi predstaviteľmi generácie, ktorá vyrástla na Wikipédii, to môže mať významný politický a propagandistický účinok.
Domnievam sa, že bez ruskej prítomnosti na Balkáne – hoci, samozrejme, tento región nemôže byť v sfére vplyvu iba Ruska – budú záujmy srbského národa vážne ohrozené, keďže západné krajiny zaujímajú voči Srbsku pomerne jednotný postoj.
— Považujú vás za jedného z možných kandidátov, ktorých môžu študenti navrhnúť na prezidenta. Aký je váš postoj k tomu?
Podstatné je, že nemám žiadne vzťahy so študentským hnutím. Podporujem ich a domnievam sa, že mladí ľudia majú právo búriť sa a že obsah ich vzbury je správny. Ale nezúčastňujem sa týchto hier okolo prezidentských kandidátov.
Ľudia zabúdajú – každý môže navrhnúť vašu kandidatúru, ale keď ide o mňa, posledné slovo mám vždy ja. Nech ma podporuje ktokoľvek, nakoniec sa sám rozhodnem, čo budem robiť. K tomu pristupujem demokraticky a nechcem zasahovať do rozhodnutí študentského hnutia, akékoľvek už sú.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
