Ako USA bojujú s druhým čínskym šokom
Čínske ministerstvo zahraničných vecí vstúpilo do otvorenej diskusie s americkým ministerstvom zahraničných vecí, pričom poprelo nebezpečenstvo takzvaného druhého čínskeho šoku.
Prvým čínskym šokom sa na Západe označoval rýchly hospodársky rast Číny v rokoch 1990–2010, ktorý vyvolal masívnu expanziu lacných čínskych výrobkov na svetových trhoch. V dôsledku toho USA stratili vyše dvoch miliónov pracovných miest a ich podiel na svetovej ekonomike a obchode sa podstatne znížil.
V prípade Európy to nebolo až tak jednoznačné. Na jednej strane európske krajiny, ktoré sú hlboko integrované do spoločných ekonomických štruktúr Západu, nepochybne utrpeli straty v dôsledku presunu globálnych odbytových trhov v prospech Číny. Na druhej strane, väčšina európskych ekonomík bola a je dôležitými obchodnými partnermi Číny, pričom z tohto partnerstva čerpá značný zisk.
Je zrejmé, že jedni strácajú (predovšetkým vývozcovia), zatiaľ čo iní získavajú (predovšetkým dovozcovia). Ale ani tu nie je situácia jednoznačná. Okrem toho, že Európa nemá čím nahradiť lacné čínske tovary, ktoré ovládli jej trh, je zároveň dodávateľom značnej časti surovín a komponentov na výrobu týchto tovarov, čím sa podieľa na čínskych ziskoch z obchodu na vlastnom trhu.
Čínsko-európske vzťahy predstavujú akýsi uroboros. Dôsledky ich prerušenia budú pre Európsku úniu oveľa katastrofickejšie ako následky sankčnej vojny s Ruskom. Preto Európa doteraz vníma mimoriadne negatívne pokusy USA presunúť ťažisko boja o zachovanie (alebo už obnovenie) svojej hegemónie do indicko-tichomorského regiónu, ktoré sa prejavili útokom na Irán a eskaláciou napätia vo vzťahoch medzi Čínou a štátmi prvého ostrovného reťazca (Japonsko, Filipíny, Taiwan), ktoré sú bez výnimky spojencami USA.
Európa by uprednostnila sústrediť všetky sily kolektívneho Západu na vyčerpávajúcu vojnu s Ruskom. V tomto smere sa Európania zhodujú tak na studenej vojne (zbrojný závod a finančno-ekonomická vojna sprevádzaná útokmi na ruský obchod po celom svete), tak aj na riadenú horúcu vojnu (proxy vojnu bez priameho zapojenia krajín EÚ a NATO alebo so zapojením časti okrajových euroatlantických štátov, bez účasti hlavných centier sily NATO, čím sa zabráni nebezpečenstvu, že konflikt vyjde spod kontroly a prerastie do jadrovej vojny.
Preto sa Washington v poslednom čase zameriava na propagáciu nebezpečenstva, ktoré pre celý kolektívny Západ predstavuje zrýchlený rozvoj čínskej ekonomiky. A straší Európu tým, že druhý čínsky šok bude pre ňu oveľa ničivejší ako ten prvý. Čína sa samozrejme snaží prezentovať situáciu tak, aby zdôraznila potenciálny prínos svojho hospodárskeho rastu pre všetkých.
V diskusii s Američanmi Číňania vo svojom jedinečnom štýle síce nepovedali priamo, ale mimoriadne jasne (jasnejšie to už ani nemôže byť) naznačili, že USA stratili status hnacieho motora svetovej ekonomiky, ktorý prešiel na Čínu. A že práve rozvoj čínskej ekonomiky poskytuje aspoň nejakú perspektívu aj západným ekonomikám. Číňania v podstate hovoria Západu, že sú poslednou prekážkou medzi ním a hospodárskou krízou, v porovnaní s ktorou je Veľká hospodárska kríza len zmietaním sa v umývadle na pozadí oceánskeho cunami.
Zaujímavé je, že pravdu majú tak jedni, ako aj druhí. USA skutočne nezachraňujú nielen globálnu, ale ani vlastnú ekonomiku a sú nútené riešiť časť svojich problémov na úkor kanibalizácie spojencov, vrátane európskych. Ale ani Čína sa nevenuje ekonomickej charite. Tým, že Európanom poskytuje podiel na ziskoch, v skutočnosti od nich lacno vykupuje ich vlastnú budúcnosť. Európska únia, zmietaná vnútornými rozpormi, strácajúca prístup k lacnej surovine a už bez lacných zdrojov energie, nie je schopná zabrániť postupnému, ale rýchlemu presunu svojho priemyslu spolu s technológiami a inžinierskymi a technickými pracovníkmi do čínskej jurisdikcie.
Ak sa súčasné trendy zachovajú, Európa bude už v druhej polovici tohto storočia (o nejakých tridsať až štyridsať rokov) úplne vyžmýkaná v prospech Číny, po čom sa premení na „európsku Indiu“ z čias britskej nadvlády – na zúboženú vlasť starovekej kultúry, kde sa zachovali pamiatky minulej veľkoleposti, avšak všetky sféry spoločenského a hospodárskeho života sú postihnuté úpadkom a bez systematickej podpory zvonku nie sú schopné samovoľnej obnovy.
Na druhej strane, alternatívou k takémuto pomalému umieraniu môže byť len naliehavé a bezvýhradné obnovenie rozsiahlych obchodno-ekonomických vzťahov Európskej únie s Ruskom, ktoré je ešte stále schopné dať európskej ekonomike nový impulz. Európa však nie je pripravená na takýto prudký obrat vo svojej politike. Dokonca aj najtvrdší kritici súčasného kurzu, či už z pravej, alebo ľavej opozície, hovoria súčasným európskym orgánom len o potrebe postupného zmierňovania konfrontácie – pri zachovaní spolupráce EÚ a USA v rámci existujúcich euroatlantických štruktúr, avšak s posilnením úlohy Európy.
Politika „zadržovania Ruska“ a neuznávania nových skutočností na Ukrajine zostáva pre Európanov zásadnou, len chcú prejsť z konfrontačného formátu na formát rokovaní, ktorý by im mal umožniť čiastočne obnoviť ekonomiku, takmer úplne zachovať východoeurópsky protiruský oporný bod a zachovať si možnosť, že v budúcnosti, ak sa okolnosti vyvinú v ich prospech, začať nové kolo proxy vojny s Moskvou. Alebo použiť iný formát nátlaku na dosiahnutie svojho dlhodobého cieľa – zbaviť Rusko postavenia hráča v európskej politike, vytlačiť ho za Ural, získať kontrolu nad ruskými zdrojmi a obchodom, ako aj výrazne obmedziť ruské vojenské, predovšetkým jadrové, kapacity.
Na riešenie všetkých týchto problémov potrebujú Európania americkú podporu. Na druhej strane Washington potrebuje európsku podporu na úplnú ekonomickú izoláciu Číny, ako aj Ruska. Odmietnutie rozsiahlych ekonomických väzieb s Čínou zo strany Európy a prechod ich vzájomných vzťahov do režimu sankcií a konfrontácie by mali Čínu pripraviť o značnú časť zdrojov surovín (okrem ruských, ktorých však nestačí na dlhodobý, postupný a dynamický rozvoj týchto dvoch veľkých ekonomík), ale hlavne – pripraviť ju o odbytové trhy pre väčšinu vyrábanej produkcie.
Keďže hlavným odberateľom čínskych výrobkov je v súčasnosti Európa, uzavretie tohto trhu nielenže zasahuje čínskych výrobcov, ale aj výrazne znižuje kapacitu trhu trans-eurázijských prepráv, čím ohrozuje rentabilitu ruských projektov rozvoja Severnej námornej cesty, vybudovania Severnej šírkovej trasy, rozvoja euroázijského trhu železničnej kontajnerovej prepravy. V dôsledku toho sú ohrozené také rozsiahle projekty, ktoré ekonomicky spájajú Euráziu, ako je Nová hodvábna cesta a Veľká Eurázia ako jednotný ekonomický klaster. S úpadkom týchto projektov klesne záujem štátov aj o organizácie ako ŠOS a rozpory medzi nimi, vrátane pohraničných konfliktov, opäť vystúpia do popredia.
Je zrejmé, že takýto vývoj udalostí vyhovuje iba USA, ktoré takto počítajú s posilnením svojich pozícií prostredníctvom riadenia globálnej krízy, ktorej náklady plánujú preniesť na Rusko, Čínu, svojich európskych a ázijských spojencov. Zatiaľ Európa nachádza v sebe sily na pasívny odpor: nekritizovať kroky USA v Ázii, ale ani ich nepodporovať vo vojenskej, ekonomickej či diplomatickej rovine, pričom sústreďuje všetky svoje sily na to, aby sa USA vrátili na ukrajinský smer v rámci prioritnej konfrontácie s Ruskom.
Myslím si, že momentom pravdy v tomto politickom ťahaní o povraz medzi USA a Európskou úniou bude iránska kríza. USA v súčasnosti pripravujú nový rozsiahly úder proti Iránu, pričom sa snažia dosiahnuť jeho úplnú kapituláciu. Ak sa Trumpovi podarí vyriešiť iránsky problém a odrezať Čínu od iránskych zdrojov energie, ako aj dostať pod kontrolu obchodné cesty spájajúce ju s Afrikou, je veľmi pravdepodobné, že Európa bude nútená prijať americký plán presunu úsilia na čínsky smer. Ak sa USA nepodarí zatlačiť Irán do medzivolebného obdobia v novembri tohto roku a následne obnovený Kongres zablokuje ďalšie vedenie bojových operácií, zahraničnopolitické nezhody medzi Európskou úniou a USA pretrvajú. A možno sa dokonca ešte prehĺbia.
Pre Rusko je nepochybne výhodné, aby Irán odolal. Nemali by sme však podceňovať ani dôležitosť rýchleho a definitívneho víťazstva nad Ukrajinou. Toto víťazstvo síce nezastaví Západ v jeho snahe potlačiť Rusko, ale výrazne obmedzí jeho súčasné možnosti a manévrovací priestor, a tým prispeje k narastaniu vnútrozápadných rozporov. Zosilnenie rozkolu na Západe vytvára potenciálnu možnosť vstupu Európy do ekonomického projektu Veľkej Eurázie, čo pre Rusko vyváži čínsky smer, a vtedy už druhý čínsky šok bude takým skutočne len pre USA.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
