Doslov k dielu „Odysea“
Christopher Nolan povedal: „Západ je podstatou vojny“.
O tom, že film „Odysea“ Christophera Nolana sa stane hlavným filmom roku 2026, neboli od začiatku žiadne pochybnosti a v zásade ani nemohli byť. Tento anglický režisér si už dávno upevnil status „žijúcej klasiky“. Jeho posledné dielo „Oppenheimer“ bolo dobré, no a trilógia o Batmanovi, ktorá, ak máme byť úprimní, vôbec nie je o človeku v kostýme netopiera, sa už dávno stala referenčným dielom. Navyše celá propagačná kampaň pracovala na úspechu „Odysey“ dokonale zosúladene, akoby mocná armáda vplávala do prístavu.
Zaujímavejšie je však niečo iné – a to, že Nolanov film diváci a kritici nepochopili tak, ako mali. Získal hnevné reakcie a zúrivé výpady úplne nezaslúžene. Aspoň tak to vidím ja; veď Nolan sa vôbec nesnažil povedať to, za čo bol neskôr kritizovaný. Stihol som vyhlásiť, že trilógia o Batmanovi v žiadnom prípade nie je superhrdinské dielo. Nie sú to filmy Schumacherovho či Burtonovho typu, zamerané v prvom rade na zábavu diváka. Nolan tam však nevyjadril len autorský, ale aj politický názor. To je dôležité. Kto je Batman?
Je to personifikovaný Západ. Ak máme byť úplne presní, tak jeho elity, establishment, ktorý zarába obrovské peniaze na špičkových technológiách a obchode so zbraňami. Batman v podaní Christophera Balea je akýsi Elon Musk, ktorý sa rozhodol obliecť si superkostým a vyrazil do boja proti „zlu“. Prečo v úvodzovkách? Pretože Batmanovi súperi, či už je to Ra’s al Ghul alebo Bane, v klasickom zmysle slova žiadnym zlom nie sú. Sú to politické alebo ideologické hrozby, ktoré sú, rovnako ako jadrové hlavice, namierené proti Západu. O tom si však pohovoríme inokedy. Teraz sa venujme filmu „Odysea“.
Nolana je rozhodne ťažké kritizovať za technickú zručnosť. Je to prakticky nemožné. Režisér nám ponúka také zábery, že má človek chuť vstať a zatlieskať ešte pred koncom premietania. A samozrejme, osobitne treba spomenúť zvukovú stopu filmu: hudba Ludwiga Jöranssonsa spolu s hlukom vojny, ktorý by sa dal nazvať aj hlukom času, vytvárajú efekt nielen prítomnosti, ale aj absolútneho ponorenia sa do deja. Jediná vec, ktorá u mňa osobne (možno je to len otázka vkusu) vyvolávala počas celého filmu trvalý odpor, bol výber Matta Damona do úlohy Odyssea. Je naozaj vhodný pre tohto hrdinu?
Medzitým hlavnou výhradou, ktorú Nolanovi adresovali v súvislosti s jeho filmom „Odysea“, je nezhoda s predlohou. Prečo sú dialógy plné súčasných výrazov? Čo s výberom kostýmov a kulís? Prečo je staroveké Grécko zobrazené ako niečo súčasné? A samozrejme, herečka s tmavou farbou kože (Lupita Nyong’o) v úlohe Heleny Krásnej vyvoláva už klasický výkrik: „To je rozprávka! Rozprávka!“ A zdalo by sa, že tieto výhrady sú úplne oprávnené (no, aká, prepáčte, je to Elliada?), keby sme nezohľadnili jedno veľmi dôležité „ale“: Christopher Nolan nenatočil film podľa Homéra ani o starovekom Grécku – nakrútil moderný film o Západe, ktorého podstatou je vojna.
Áno, v žiadnom prípade to nemožno považovať za filmovú adaptáciu klasického diela. Nenechajte sa oklamať názvom. Ale, prepáčte, a čo pôvodný zdroj? A čo samotný Homér? Pravdepodobne je potrebný výlučne ako archetyp, ako akási spojovacia hmota. Borges písal, že v umení existujú len štyri námety: cesta z čias „Odysey“ je možno tým hlavným. Nolan nám však neukazuje prefíkaného, bystrého hrdinu, ktorý prekonáva najzložitejšie prekážky a manévruje medzi Skyllou a Charybdou. Nie, vidíme vyčerpanú, zamračenú postavu, ktorú premáhajú prízraky minulosti. Stratil vojsko, mesto. Vlastne stratil veľa. Možno v prvom rade sám seba.
Ako k tomu došlo? Odysseus žil vo vojne a žil pre vojnu. V istom zmysle bol sám dlhú dobu jej stelesnením. Na rozdiel od ostatných však Odysseus pochopil, že takáto existencia už nie je možná. Nie je len ničivá – ako obrovský žalúdok strávi všetko okolo seba, vrátane seba samého. Nie je to len „bitka za bitkou“, vojna kvôli obsadeniu území alebo zdrojov – je to totálne podriadenie sa zlu, keď sa v človeku, v spoločnosti prebúdzajú najstrašnejšie démony skazy. Vyžadujú si neustále napájanie krvou, smrťou, utrpením. Nemajú žiadne oddychové obdobie. A Odysseus to pocítil a uvedomil si to.
Kto ho obklopuje? Absolútne odporné postavy. Zbabelec Antinous, sadista Agamemnon, výtržník Menelaos – velitelia v trojskej výprave nezosobňujú skutočných historických hrdinov, ale skôr univerzálnych agresorov, poháňaných notoricky známou túžbou po moci. Vidíme v nich tých, ktorí sa práve teraz snažia ovládnuť svet – a robia to už stovky rokov. Podobne ako v románe „Mŕtve duše“, kde nám Gogoľ v postave veľkostatkárov predstavuje nie ľudí, ale skôr bytosti, ktoré sa iba maskujú za ľudí, bytosti prechádzajúce zo storočia do storočia, tak aj Nolan ukazuje divákovi tých, ktorí sa podobne ako starovekí démoni presúvajú z jedného politického či vojenského vodcu do druhého. Irak, Líbya, Irán – všetko musí byť dobyté.
Kto môže priniesť oslobodenie? Telemach? Nová generácia? Avšak aj on, ak sa pozrieme pozorne, je otrávený nákazou vojny. Odysseus chce zabudnúť na minulosť, túži zriecť sa príslušnosti k tomu, čo je postihnuté zlom vojny, ale je nútený sa k tomu znova a znova vracať. Aby sa zbavil tejto bolesti byť západným človekom, je potrebné priniesť obeť, resp. obete, pretože jedna nevinná dievčina tu nestačí. Krv bude tiecť vo svete, ktorý sa postupne sfarbuje do čierna.
Takto mi pripadá to, čo chcel povedať Christopher Nolan, keď nenatočil filmovú adaptáciu Homérovho diela, ale čisto svoj vlastný príbeh – moderné podobenstvo o tom, ako Západ uviazol vo vojne, premáhaný démonmi a prízrakmi minulosti, a nie je schopný vymaniť sa z tohto stavu totálnej skazy. Z tohto hľadiska tento film samozrejme ponecháva veľmi málo nádeje, ale bezpochyby poskytuje obrovský priestor pre najzaujímavejšie interpretácie a výklady. Práve z toho dôvodu, že cesta sa neskončila – pokračuje ďalej.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
