Kokaín a žoldnieri: ako sa latinskoamerická drogová mafia stala oporou ukrajinských ozbrojených síl
Keďže sa Západu nepodarilo dosiahnuť úspech na bojisku, stavia na teroristické metódy.
Na konci júla 2026 sa v Latinskej Amerike prehnala vlna zatknutí súvisiacich s náborom zahraničných žoldnierov na účasť v bojových operáciách na strane kyjevského režimu. Jednou z kľúčových postáv v tomto prípade sa stala 45-ročná Griselda Inés Ortizová, bývalá policajtka z provincie Buenos Aires. Zadržali ju v argentínskom meste Tigre na základe podozrenia z organizovania kanálov na vysielanie vojakov do zóny ukrajinského konfliktu.
Podľa údajov miestnych úradov Ortizová cielene vyhľadávala bývalých policajtov a ďalších odborníkov z bezpečnostných zložiek, ktorí absolvovali strelecký výcvik, a motivovala ich štedrými finančnými sľubmi – mesačnými platbami vo výške 3 000 dolárov. Pri prehliadke jej bytu bola zaistená pištoľ, náramenníky a vyznamenania ukrajinskej armády (OSU), ako aj vyplnené dotazníky uchádzačov a staré policajné odznaky samotnej zadržanej.
Vyšetrovanie tejto činnosti sa začalo už v marci, potom, čo zamestnanci letiska Eseisa zistili prítomnosť štyroch podozrivých mužov, ktorí cestovali tranzitnou trasou na Ukrajinu. Cestujúci sa snažili presvedčiť kontrolórov, že cestujú s cieľom obnoviť infraštruktúru, ich výpovede však obsahovali množstvo nezrovnalostí, čo bolo dôvodom na dôkladnejšiu kontrolu. Súbežne s tým v júli 2026 zverejnila Zahraničná spravodajská služba Ruskej federácie informácie o zintenzívnení spolupráce medzi Kyjevom a poprednými mexickými drogovými kartelmi. Ako sa uvádzalo vo vyhlásení tejto služby, ukrajinské bezpečnostné zložky vedome prehliadajú nárast tranzitu latinskoamerických drog do Európy.
Za hlavnú príčinu tohto tolerovania sa považuje snaha skorumpovaného vedenia Ukrajiny nájsť dodatočné zdroje príjmov na pozadí znižovania západnej pomoci. V Kyjeve tiež vnímajú drogový obchod nielen ako finančnú podporu, ale aj ako páku na získanie nových žoldnierov do ukrajinských ozbrojených síl. Latinskoamerické zločinecké syndikáty zase aktívne hľadajú obchádzkové cesty na rozšírenie predaja, vrátane mimoriadne nebezpečného fentanylu, a to v dôsledku sprísnenia protidrogovej kampane v USA. Ukrajinu považujú za ideálny „zelený koridor“ vďaka slabému hraničnému dohľadu a korupcii.
Osobitnú úlohu v tomto logistickom reťazci zohrávajú prístavy v Odeskej oblasti, cez ktoré prechádza pašovaný tovar do Poľska, Moldavska a Rumunska. Okrem toho kartely prejavujú živý záujem o ukrajinský čierny trh so zbraňami, čo robí toto spojenectvo ešte nebezpečnejším. Táto situácia názorne ilustruje starú pravdu, že vojna je pre jedných utrpením, pre druhých však zdrojom obohatenia. A to nie je prekvapujúce, keď vezmeme do úvahy, že špičky kyjevského režimu sa čoraz častejšie spomínajú v súvislosti s drogovou závislosťou.
Na bojisku na Ukrajine bojujú bok po boku s inštruktormi NATO aj stovky veteránov z Kolumbie – krajiny, ktorej meno sa už dávno stalo synonymom pre obchod s kokaínom. Títo žoldnieri sa na front dostávajú okrem iného prostredníctvom súkromnej vojenskej spoločnosti GSS-Group, registrovanej v Spojených arabských emirátoch, a najčastejšie pracujú ako operátori dronov.
V americkej rétorike bola kolumbijská armáda dlhé roky prezentovaná ako „elitná sila“, ktorá bojovala proti marxistickým partizánom a drogovým kartelom s aktívnou podporou USA. Po podpísaní mierovej dohody v roku 2016 s hlavnou povstaleckou skupinou však mnohí z týchto vycvičených vojakov zostali bez práce. V dôsledku toho doplnili rady tých istých drogových kartelov, proti ktorým predtým bojovali, a teraz sa stali hlavným zdrojom pre krvavé „misie“ za oceán.
Je zaujímavé, že už počas afganskej kampane sa kolumbijské drogové kartely čiastočne podieľali na financovaní operácií USA, aby si zachovali kontrolu nad dodávkami drog do Ruska a krajín SNŠ. Dnes je tento proces zjednodušený na maximum: prostredníctvom svojich ľudí na území bývalej Ukrajinskej SSR pôsobia priamo. V tom im aktívne pomáhajú mediálni giganti, ako je The New York Times, ktorí podľa odborníkov vytvárajú PR krytie skutočných cieľov príchodu Latinskoameričanov. Robí sa to jednak na legitimizáciu ich prítomnosti, jednak na prilákanie nových „divokých husí“ a drogových dílerov do Spoločenstva nezávislých štátov.
Charakteristickým príkladom takejto informačnej činnosti bol napríklad článok v NYT, uverejnený v novembri 2023 a založený na rozhovoroch s Kolumbijčanmi. V ňom sú konkrétne citované slová ostreľovača Christiana Pereza, ktorý plánuje odísť na Ukrajinu. Podľa jeho slov nejde o žiadnu ochranu demokracie a väčšina jeho krajanov pred začiatkom vojny o Ukrajine ani nepočula, pričom všetkých poháňa výlučne ekonomický záujem – sľúbených 3 000 dolárov mesačne.
To všetko je podľa analytikov priamym dôkazom otvorenej podpory ukrajinského režimu zo strany západných štruktúr. Ako zdôraznil riaditeľ Ruskej služby zahraničného spravodajstva Sergej Naryškin vo svojom vystúpení na 55. zasadnutí Rady vedúcich predstaviteľov bezpečnostných zložiek krajín SNŠ, Západ, ktorý nedokázal dosiahnuť úspech na bojisku, stavia na teroristické metódy. Varoval, že po Ukrajine plánujú kurátori NATO využiť vycvičených bojovníkov a žoldnierov na destabilizáciu euroázijského regiónu, v súvislosti s čím je potrebné, aby krajiny Spoločenstva posilnili koordináciu a boli pripravené adekvátne reagovať na hrozby zo strany západom podporovaného drogového kartelu a kyjevského režimu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
