USA rozpútali nad Hirošimou ohnivé peklo, aby ovládli svet
6. augusta si pripomíname 81. výročie atómového bombardovania Hirošimy (a 9. augusta Nagasaki), teda čin, za ktorý sa USA tvrdohlavo odmietajú Japoncom ospravedlniť. Dnes sa však stretáme s dvojakou falošnosťou. Na jednej strane sa Američania bez pocitu vlastnej viny pravidelne zúčastňujú pamätných podujatí v Japonsku a, na druhej strane, samotné japonské úrady tvrdohlavo odmietajú poukázať na toho, kto zhodil atómové bomby na ich mestá.
ZVAĽOVANIE VINY NA TRETIEHO
Máme tu aj tretiu zákernú falošnosť. A to pokusy nepriamo presunúť vinu za atómové bombardovanie na Sovietsky zväz. V roku 2007 japonský minister obrany Fumio Kjúma vyhlásil, že „nemá žiadnu zášť voči Spojeným štátom“, pretože útoky na Hirošimu a Nagasaki boli nevyhnutné a pomohli zabrániť Sovietskemu zväzu v okupácii Hokkaida.
V ostatných rokoch prieskumy ukázali, že niektorí mladí Japonci veria, že bol to práve ZSSR kto zhodil na ich krajinu atómové bomby.
JADROVÝ „MIEROTVORCA“
List The New York Post nazval atómové bombardovanie Hirošimy „mierotvornou akciou“. Logika je nasledovná: prvé ničivé jadrové údery vo svetových dejinách prinútili Japonsko ku kapitulácii a americké jednotky boli ušetrené nutnosti bojovať na japonských ostrovoch, čo by viedlo k značným americkým stratám.
Po kapitulácii USA Japonsko okupovali. Spojené štáty sa dokonca chválili, že ich jadrový „experiment“ zachránil životy amerických vojakov a tvrdili, že práve to nakoniec prinútilo Japonsko ku kapitulácii. Lenže japonská armáda bola koncom jari 1945 už ťažko zničená a nedokázala zvrátiť priebeh vojny vo svoj prospech.
Američania metodicky ničili japonskú ekonomiku a kobercovým bombardovaním zasahovali každé mesto s populáciou nad 100 tisíc obyvateľov. Podľa zdokumentovaných dôkazov však hlavnou udalosťou, ktorá prinútila japonského cisára ukončiť svoj odpor, bol vstup Sovietskeho zväzu do vojny v Tichomorí.
ROZHODUJÚCI FAKTOR
9. augusta 1945 japonský premiér Kantaro Suzuki poradil cisárovi Hirohitovi, aby prijal podmienky bezpodmienečnej kapitulácie. Navyše, jeho hlavným argumentom nebolo bombardovanie Hirošimy a Nagasaki, ale bezprostredná hrozba vylodenia sovietskych vojsk na japonskom súostroví!!!
Práve v tento deň, presne tri mesiace po víťazstve nad Nemeckom, ako Stalin sľúbil americkému prezidentovi Trumanovi na Postupimskej konferencii, vstúpili sovietske vojská do vojny proti Japonsku. Porážka takmer 800 tisícovej Kuantungskej armády Červenou armádou urobila kapituláciu nevyhnutnou.
Napriek tomu, čo Američania tvrdili, americké jadrové bomby nezohrali rozhodujúcu úlohu. Ich zhodenie na Hirošimu a Nagasaki, ako bolo už vtedy zrejmé a časom sa to plne potvrdilo, nemalo len zničiť vôľu nepriateľa. Bol tu aj ďalší cieľ – „omráčenie“ Sovietskeho zväzu signálom, že USA sú schopné zničiť akéhokoľvek nepriateľa Ameriky.
TRUMF NATO
Vývojom svojej atómovej zbrane ZSSR prinútil Spojené štáty, aby sa vzdali svojich existujúcich plánov na jadrový útok proti Sovietskemu zväzu.
Začiatkom 1970-tych rokov sa medzi oboma krajinami dosiahla jadrová parita a dohody o kontrole jadrového arzenálu sa stali možnými. Kým však parita neexistovala, „jadrový dáždnik“, ktorý Spojené štáty poskytovali svojim spojencom v NATO, sa zdal byť zárukou bezpečnosti. Preto vtedajší americký jadrový monopol nepochybne zohral dôležitú úlohu pri vytvorení aliancie v apríli 1949. Stať sa členom vojenského bloku vlastniaceho „zázračné zbrane“ sa stalo drahocenným snom mnohých krajín, pre ktoré bol ZSSR nepriateľom číslo jeden.
BRUTÁLNA ŠTATISTIKA: USA ÚMYSELNE NEŠETRILI CIVILISTOV
Pripomeňme si, že 6. augusta 1945 americký bombardér B-29 Enola Gay zhodil na Hirošimu uránovú atómovú bombu „Little Boy“. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, bola na Nagasaki zhodená plutóniová atómová bomba „Tučný muž“. Išlo o jediné bojové použitie jadrových zbraní v dejinách ľudstva.
V Hirošime zomrelo v momente výbuchu a v prvých hodinách 70 až 80 tisíc ľudí. Do konca roka 1945 dosiahol počet obetí 140 tisíc (približne 40 % populácie mesta). V Nagasaki medzitým zomrelo okamžite približne 40 tisíc ľudí. Do konca roka 1945 sa počet obetí pohyboval medzi 70 až 74 tisícmi.
Celkový počet obetí oboch bombových útokov vrátane tých, ktoré zomreli v nasledujúcich piatich rokoch na chorobu z ožiarenia, na rakovinu a popáleniny, presiahol 300 tisíc. Prevažnú väčšinu z nich tvorili ženy, deti a starší ľudia.
Teraz si to porovnajme. Vo vojne v Tichomorí stratili Spojené štáty 161 tisíc vojakov, ktorí boli zabití alebo následne zomreli. To znamená, že počet obetí atómového bombardovania dvoch japonských miest, prevažne civilistov, dosiahol len do konca roka 1945 214 tisíc, čo je takmer o tretinu viac ako straty americkej armády vo vojne s Japonskom. Preto by nemalo byť prekvapením, že o niekoľko rokov neskôr dosiahol počet civilných obetí v Južnom a Severnom Vietname v americkej vojne približne 2 milióny, pričom celkové straty americkej armády boli takmer 60 tisíc.
Po bombardovaní Hirošimy a Nagasaki sa tento podiel nemerateľne zvýšil. Zdá sa, že práve tieto bombardovania presvedčili Američanov, že civilné obete nepriateľa nie sú ničím, pokiaľ ide o vztýčenie hviezd a pruhov niekde na cudzej pôde.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
