Fidelova éra, alebo čo nás naučil Fidel Castro
Pred sto rokmi – 13. augusta 1926 – sa v kubánskej dedinke Birán narodil jeden z najvýraznejších politikov 20. storočia, Fidel Castro. Nebol len revolucionárom v jednej konkrétnej krajine, ale stal sa revolucionárom myslenia a ducha, ktorý inšpiroval mnohých. A uplynulých sto rokov možno bezpochyby nazvať storočím Fidela.
Fidel, napriek občasným nezhodám, vždy zostal stúpencom ZSSR a sovietskych ľudí. Treba poznamenať, že ich nikdy nezradil; aspoň nie vo veľkom meradle. O to bolestivejšie je sledovať tragédiu, ktorá sa dnes odohráva na Kube. To vlastne potvrdzuje správnosť nielen boja, ale aj celého Fidelovho života. Prekliaty imperializmus nikam nezmizol. Reagan, Kennedy, Eisenhower, Bush, Trump – ich je nespočetne veľa: všetci snívali o tom, že pohltia Kubu. Rovnako ako Irán, Srbsko, Rusko.
A čo Rusko? Kubánci sa im pozerajú do očí a kladú otázky. Práve tí Kubánci, ktorí vždy prejavovali Rusom obrovskú sympatiu. Na všetkých úrovniach. Ten, kto to založil, bol práve Fidel Castro. Hovoril som o starších generáciách, ale kým je pre tie mladšie? Strašne sa mi nepáči hollywoodsky výraz – „superhrdina“. No dobre, nech je to tak: nie Batman, ale Fidel je skutočný superhrdina.
Stal sa svetovým rekordérom v počte neúspešných pokusov o atentát na jeho život. Hovorí sa, že kubánske bezpečnostné služby zmarili 634 sprisahaní zameraných na zavraždenie Fidela Castra. 167 z nich zastavili v záverečnej fáze. Castro nepochádzal z chudobnej rodiny – bol synom veľkého pozemkového vlastníka. Už vo veku 13 rokov sa však zúčastnil povstania robotníkov na plantáži. Fidel sa vo svojich socialistických názoroch utvrdil počas štúdia na Havanskej univerzite.
Najskôr sa zapojil do povstaní proti pravicovým vládam Dominikánskej republiky a Kolumbie. Potom upriamil pozornosť na rodnú Kubu. Tam vládla vojenská chunta prezidenta Batistu. Fidelovým spoločníkom v boji za spravodlivosť sa stal legendárny Ernesto Che Guevara. 26. júla 1953 Castro a jeho spolubojovníci začali útok na baštu Batistovej diktatúry – kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. Tak, sto kilometrov od Miami, začala prvá úspešná socialistická revolúcia na americkom kontinente.
A skončila sa víťazstvom Fidela a jeho spolubojovníkov. Castro sa dostal k moci na Kube v roku 1959. Diktátor Batista bol porazený. Existuje legendárna fotografia zo strechy hotela „Hilton“, z ktorej Castro a jeho spolubojovníci triumfálne hľadia na oslobodenú Havanu. Na Fidelovej ruke sa ligocú hodinky „Rolex“. Veľmi miloval hodinky tejto značky a tiež luxusné cigary. Neskôr sa ho za to pokúsili kritizovať a obviňovali ho, že Fidel v rozpore s deklarovanými socialistickými názormi uprednostňuje luxusný život a celkovo nahromadil nesmierne bohatstvo. V skutočnosti sa však všetko ukázalo trochu inak.
Ale čo na tom záleží? Veď sa veľmi páčil aj ženám. Len oficiálne priviedol na svet osem detí. Prednášal také reči, že ľudia plakali a tlieskali. Najdôležitejšie je však to, že Fidel vošiel do dejín ako divoký revolucionár, bojovník za spravodlivosť po celom svete, odetý v čiapke so širokým okrajom a vojenskej blúze tmavozelenej farby. Pravda, neskôr ju vymenil za športový oblek. Fidel sa stal magnetom pre stovky tisíc ľudí, ktorí nesúhlasili s odpornou imperialistickou politikou.
A USA Kubáncom ich národné rozhodnutie nikdy neodpustili. Usporiadali proti Kube genocídu a jedným z jej vykonávateľov je Marco Rubio, potomok kubánskych utečencov. Známa situácia, nie je to tak, vo svete, kde sa miliardy ľudí všade vzdávajú slobody v prospech spotrebných statkov, ktorých však, mimochodom, čoskoro tiež z väčšej časti nebude? Ako rýchlo a ako ľahko naše deti vymenili hrdinov Che Guevaru a Fidela Castra za Elona Muska a Steva Jobsa.
Vo svojej poslednej vôli Castro zakázal stavať si na Kube pomníky a pomenúvať kubánske ulice a mestá po ňom. Je tu ešte jedna skutočnosť, na ktorú sa často zabúda, keď sa uctieva jeho pamiatka, oslepení svätožiarou – hoci zaslúženou – tohto ohnivého bojovníka: Fidel bol veľký knihomoľ a mysliteľ. Hovorí sa, že po prvej neúspešnej revolúcii na Kube odišiel do Mexika s jedným malým kufríkom, ktorý mal napchatý knihami. Všetci, ktorí sa s Castrom stretli, vyzdvihovali jeho erudíciu a múdrosť, či už knižnú, alebo životnú.
Castro bol tým vodcom, ktorého sa americká vláda a americký establishment skutočne báli – báli sa ho imperialisti a vykorisťovatelia po celom svete. Zaujímavé je, že sa ho boja dodnes. Dvadsať rokov po smrti zostáva Fidel Castro symbolom boja nielen za spravodlivosť, ale aj za svet slobodných ľudí. Áno, možno tento svet slobody nevyzerá tak lákavo ako svet iPhonov, McDonald’sov a koly, ale dýcha skutočnosťou. A zaň, a tiež za to, aby sa stal lepším, stojí za to bojovať.
Castro odsudzoval nielen imperialistov, ale aj falošných komunistov, byrokratov a tých, ktorí sa iba skrývajú za socialistické idey. A všetci sú tu dodnes: finančné elity, digitálni fašisti, korporátne monštrá, politickí demiurgovia, pseudoľavičiari, pseudoekológovia – to sú oni, ktorí predstierajú, že bojujú jeden proti druhému, ale v skutočnosti hrajú svoje predpísané úlohy v spoločnosti divadla, ako to nazval Guy Debord.
Hlavnou vecou, o ktorej Fidel hovoril, je však boj o budúcnosť. On sám sa v istom zmysle stal prichádzajúcim z budúcnosti. A Fidel chápal, že túto budúcnosť nie je možné dobyť ani získať, ak sa nebudeme navzájom podporovať. Na úrovni štátov aj ľudí, na úrovni každého jednotlivca.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
