Americké námorníctvo hľadá palubný dron, má niesť 4,5 tony výzbroje
Americké námorníctvo zverejnilo 31. augusta požiadavky na budúci Collaborative Combat Aircraft (CCA) určený na prevádzku z palúb lietadlových lodí. V rámci programu CCA Increment 1 hľadá autonómne bezpilotné bojové lietadlo schopné spolupracovať s pilotovanými strojmi, niesť značnú výzbroj a operovať z jadrových lietadlových lodí tried Gerald R. Ford a Nimitz.
Jednou z najvýraznejších požiadaviek je práve nosnosť. CCA musí byť schopný niesť až štyri zbrane s hmotnosťou 2 500 libier, čo zodpovedá celkovej externej výzbroji 10 000 libier, respektíve približne 4 536 kilogramom. Námorníctvo zároveň pripúšťa konštrukcie s internými zbraňovými šachtami, takže výrobcovia môžu prípadnú kombináciu vnútornej a vonkajšej výzbroje riešiť podľa vlastností konkrétnej konštrukcie.
Požadovaná nosnosť je výrazne vyššia ako u amerického letectva, ktoré v rámci svojho CCA Increment 1 počíta s podstatne ľahšou platformou. Podľa zverejneného porovnania predstavuje požadovaných 10 000 libier viac ako trojnásobok odhadovanej nosnosti CCA Increment 1 pre pozemné letectvo. Zároveň ide približne o 85 percent externej nosnosti Saab JAS 39 Gripen E a 55 percent maximálnej nosnosti F-35C Lightning II. Takáto nosnosť naznačuje, že námorná CCA nemá byť iba malým prieskumným alebo podporným dronom. Má predstavovať plnohodnotný ozbrojený prvok palubného leteckého krídla, ktorý bude možné nasadiť proti cieľom v prostredí, kde by bolo príliš riskantné vysielať pilotované stroje.
Menšie ako Super Hornet, ale s nosnosťou cez štyri tony
Požiadavka na nosnosť pritom naráža na ďalšie zásadné obmedzenia. CCA musí byť dostatočne malý, aby sa vošiel do infraštruktúry súčasných amerických lietadlových lodí. Jeho výška, šírka, hmotnosť i celkové rozmery musia zodpovedať možnostiam paluby, výťahov a hangárových priestorov. Námorníctvo zároveň požaduje, aby takzvaný spot factor, teda priestor, ktorý lietadlo zaberá na palube av hangári, neprekročil nároky existujúceho stíhacieho lietadla štvrtej generácie. Ako referenčná platforma sa tým podľa dostupných informácií javí predovšetkým F/A-18E/F Super Hornet.
Práve spojenie týchto požiadaviek predstavuje jednu z najväčších konštrukčných výziev programu. Námorníctvo pritom počíta s tým, že bezpilotné stroje bude možné nasadzovať v násobkoch počtu pilotovaných stíhačiek. Každý CCA preto musí byť možné nielen prevádzkovať na palube, ale aj prepravovať výťahy a umiestniť do hangáru.
Katapult, záchytné lano a dolet
Pozemný bojový dron možno navrhnúť bez ohľadu na niektoré obmedzenia, ktoré prinášajú prevádzku na mori. Pri námornom CCA je však situácia podstatne zložitejšia. Nové lietadlo musí byť schopné bezpečných a opakovateľných katapultových štartov a pristátí pomocou záchytného systému na lietadlových lodiach tried Ford a Nimitz. To všetko má zvládať až do Sea State 5, teda v podmienkach rozbúreného mora. Konštrukcia tak musí byť schopná znášať opakované vysoké namáhanie pri štarte z katapultu aj pri zachytení pristávacím lanom. Nejde teda jednoducho vziať existujúce pozemné CCA a vybaviť ho námorným softvérom. Celá konštrukcia musí zodpovedať špecifickým požiadavkám palubnej prevádzky.
Hoci námorníctvo zverejnilo množstvo konkrétnych technických parametrov, jeden z najdôležitejších zatiaľ chýba. Request for Information (RFI) nestanovuje konkrétny bojový rádius. Uchádzači však majú uviesť maximálny bojový rádius pri konkrétnom zaťažení výzbrojou, pričom výpočet musí počítať aj s 30 minútami pobytu v priestore operácie a palivovou rezervou pre bezpečný návrat na lietadlovú loď. Požiadavka na predĺžený dolet je pritom jedným zo základných charakteristických rysov programu. CCA má umožniť rozšíriť dosah palubného leteckého krídla a súčasne prevziať časť nebezpečných alebo príliš vzdialených úloh, ktoré by inak museli plniť pilotované F/A-18E/F a F-35C.
Dvakrát drahšie ako pôvodná predstava
Zaujímavý vývoj prekonal aj požadovaný cenový limit. V roku 2024 predstavitelia námorníctva uvádzali ako žiaducu cenu približne 15 miliónov dolárov za jedno lietadlo. Dôvodom bola okrem iného predstava, že CCA bude možné nasadzovať v rizikových situáciách a prípadná strata bezpilotného stroja nebude predstavovať rovnaký problém ako strata pilotovaného lietadla. Nové RFI však pracuje s cenovým cieľom 30 miliónov dolárov za kus. Vyššia cena zároveň odráža požadovanú úroveň schopností. Námorníctvo nechce jednoduchý spotrebný dron, ale lietadlo schopné prevádzky z lietadlovej lode, nesúce niekoľko ton výzbroje a integrované do komplexnej infraštruktúry palubného leteckého krídla.
Samotná konštrukcia lietadla ale predstavuje iba časť problému. Rovnako dôležitá bude jeho integrácia do systému velenia a riadenia. Námorníctvo požaduje kompatibilitu so spoločnou vládnou referenčnou architektúrou GRA (Government Reference Architecture) a súčasne počíta s využitím systému MD-5 Unmanned Carrier Aviation Mission Control System, ktorý bol vytvorený pre bezpilotný tanker MQ-25 Stingray.
Problém spočíva v tom, že MD-5 vznikol ešte pred zavedením GRA. Výrobcovia preto musia navrhnúť spôsob, ako doň integrovať hardvérovo nezávislé riešenie kompatibilné s novou architektúrou bez toho, aby tým došlo k obmedzeniu súčasných schopností MQ-25 alebo k nutnosti upravovať samotný tanker. CCA tak nebude fungovať ako izolovaný dron riadený samostatnou pozemnou stanicou. Cieľom je začleniť ho do rovnakého operačného prostredia, v ktorom budú pôsobiť pilotované aj ďalšie bezpilotné prostriedky.
Dva prototypy počas troch rokov
Námorníctvo zatiaľ nepožaduje okamžitý prechod k sériovej výrobe. V rámci prvej fázy chce získať dva prototypy, ktoré majú počas nasledujúcich troch rokov prejsť kvalifikáciou pre palubnú prevádzku. Prvé certifikačné práce majú prebiehať na pozemnom zariadení. Termín pre reakcie priemyslu na RFI bol stanovený na 18. septembra 2026, pričom ďalšie podrobnosti majú byť potenciálnym dodávateľom predstavené 22. septembra v Kalifornii. Program CCA Increment 1 teda zatiaľ predstavuje predovšetkým spôsob, ako rýchlo otestovať dostupné technologické prístupy a pripraviť základ pre budúcu operačnú schopnosť.
Americké námorníctvo tým získava možnosť doplniť svoje palubné letecké krídlo o nový typ prostriedku, ktorý nebude obmedzený prítomnosťou pilota. Zároveň však požiadavky ukazujú, že nepôjde o lacný jednorazový dron. CCA má byť rozmerovo podobný stíhačke štvrtej generácie, niesť až 4,5 tony výzbroje, pôsobiť na veľkú vzdialenosť a zvládať prevádzku z paluby lietadlovej lode za náročných podmienok. Kľúčovou otázkou preto zostáva, či sa podarí všetky tieto požiadavky spojiť v jedinom lietadle a zároveň dodržať cenový limit 30 miliónov dolárov. Práve pomer medzi nosnosťou, doletom, veľkosťou, odolnosťou, autonómiou a cenou nakoniec rozhodne o tom, či sa CCA stane skutočným „ďalším členom“ amerického palubného leteckého krídla, alebo či budú niektoré z požadovaných parametrov musieť byť v ďalších fázach programu upravený.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
