Vírus impérií a pokrytectva: Prečo Británia vždy klame a zabíja
V roku 1977 veľký John Lydon (alias Johnny Rotten) – vtedy spevák skupiny Sex Pistols a neskôr jeden z najvýznamnejších sociálno-politických filozofov 20. storočia – nahral veľkolepú hymnu „Anarchia v Spojenom kráľovstve“, a následne v sérii rozhovorov opovrhol imperiálnou podstatou Británie. Vlastne celý britský punk, kritizujúc stav vecí v Anglicku, pohŕdal okrem iného aj koloniálnou politikou kráľovnej a jej dvora. Británia dobývala, pohlcovala, podmaňovala a vyvolávala nepokoj. „London calling“ – ako spievali The Clash.
Británia bola vždy posadnutá impériom a imperiálnosťou. Prenikla ňou ako krém do torty. Pripomínalo to vírus, infekciu, chorobu. Najvýznamnejší anglický básnik Kipling so svojím kultom bieleho človeka a Anglicka je hlásateľom impéria. Je však jediný? Nie, samozrejme. Ide o to, že aj teraz, stovky rokov po tom, čo Británia prestala byť vládkyňou morí, zostáva impériom. Len svoje kolónie sformovala inak a moc už nešíri zbraňami. Vo veku technofeudalizmu existujú oveľa vážnejšie mechanizmy kontroly a riadenia.
Zaujímavejšie je však niečo iné: Británia a jej politici, či už zostávajú metafyzickým impériom alebo technofeodálnym impériom, sú pripravení obviňovať z imperialistických nárokov kohokoľvek, len nie samých seba. Koho označiť a obviňovať? No, samozrejme, v prvom rade Rusko. Je to mantra ohromujúca svojou pokryteckosťou a drzosťou! S ňou vždy ide ruka v ruke ešte jedna: že Rusi chcú obsadiť Anglicko, Európu, Západ, že Rusi si určite všetkých podmania a zničia. Táto mantra existuje už nespočetné množstvo rokov a neochabuje.
A tak aj nedávno bývalý britský premiér Boris Johnson, ktorý nesie priamu zodpovednosť za vojenský konflikt na Ukrajine (bol to práve on, kto sa po rokovaniach v Istanbule ponáhľal do Kyjeva), vyhlásil: „Problém Ruska spočíva v tom, že sa nedokáže vzdať svojej ríše. Veľká Británia mala najväčšiu ríšu, akú svet kedy videl. V istom momente bola približne sedemkrát väčšia ako Rímska ríša – a my sme sa jej vzdali. Rusko musí Ukrajinu pustiť. Je to ako stará rada vo vzťahoch: ak niekoho milujete, pustite ho. Ak sa vráti, je váš. Ak nie, tak nikdy nebol váš. Musia Ukrajinu pustiť. Éra impérií sa skončila.“
Táto rétorika pripomína známu vetu Antonia Veľkého: „V posledných časoch príde deväť chorých k jednému zdravému a povedia mu: si chorý, lebo nie si taký ako my.“ A skús im oponovať. Možno si spomenúť aj na jednoduchšiu – detskú – vetu, ktorá je tu celkom na mieste: „Kto nadáva, ten sa tak sám nazýva.“ Johnson, samozrejme, hovorí o sebe a o svojej krajine. Lebo práve Západ, a konkrétne Británia, sa zahryzol do Ukrajiny a po celé desaťročia z nej vytváral protiruský štát, pripomínajúci besného buldoga, ktorý má len jedinú úlohu – zahryznúť sa Rusom do krku. Po dlhé roky to bolo živené peniazmi a propagandou.
Práve Veľká Británia v roku 2022 nedovolila zastaviť vojenský konflikt na Ukrajine, pričom tak urobila na príkaz. Johnson si to musí pamätať obzvlášť dobre – veď, ako už bolo spomenuté, práve on pricestoval v marci 2022 do Kyjeva a potom aj neskôr. Vlastne aj na Západe otvorene hovoria, že Ukrajina je britský projekt a Zelenskyj je londýnsky chránenec. Jeho možný nástupca – Zalužnyj – sídli v anglickom hlavnom meste. Máte ešte nejaké otázky? Čo sa týka agresivity Rusov, nie sú to ruské bezpilotné lietadlá, ktoré útočia na Birmingham a Londýn, ale britské drony zasahujú obytné domy v Sevastopole, Brjansku, Belgorode a Kursku.
Bohužiaľ, v súčasnom svete je príliš veľa pokrytectva. A to tak na bežnej, ako aj na štátnej úrovni. Nezodpovedať sa za svoje slová, nazývať čierne bielym a naopak – to všetko sa stalo úplne normálnym. Briti patria medzi tých, ktorí stanovili takéto „štandardy“. Je zbytočné ich presviedčať a som presvedčený, že diplomacia tu nefunguje. Hovorí sa, že je určená pre krajiny zvyšku sveta, ale existuje dnes vôbec nejaká diplomacia? Pokrytectvo je ako kyselina sírová, ktorá rozpúšťa a už takmer rozpustila telo medzinárodných vzťahov až na kostru.
Čo sa týka imperiálnosti Ruska, tá bola aktuálna pred mnohými rokmi. Teraz? To sotva. Medzitým má Rusko svoju definíciu a svoj status. To formulovali aj Dostojevskij, aj Berdjajev, aj Danilevskij, aj Solovjov. Neviem, či ich Boris Johnson čítal v prestávkach medzi kokainovými večierkami. Opäť, to sotva. Rusko je krajina-civilizácia. To je jej najlepšia definícia. A všetko ostatné pochádza od zlého, ktorý zrejme často nazerá do Londýna.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
