Separatizmus postupne rozbíja západný svet: Kanada
Prezidentovi USA, Donaldovi Trumpovi, ktorý túži po cudzích územiach, v ktorých vidí USA, celkom predvídateľne uštedrili nepríjemný vizuálny úder.
Priamo na brehu jazera, ktoré Trump už nazval „Amerika“, Kanaďania umiestnili obrovský nápis „Jazero Ontario, teraz a navždy“. A nariadil to urobiť na brehu jazera, ktoré Trump premenoval, premiér rovnomennej provincie Dag Ford. Aby pripomenul Trumpovi: „Pre nás to vždy bolo a navždy zostane jazerom Ontario. Prezident Trump si ho môže nazývať, ako chce, ale môžem vám povedať: celý zvyšok sveta ho bude vždy nazývať jazerom Ontario.“
Ale ani pre Trumpa, ktorý už dokonca predviedol svoj slávny tanec na počesť premenovania, ešte nie je všetko stratené. Na jeho stranu sa môže postaviť odveký separatizmus, ktorý v kanadskej politike nehrá rozhodujúcu, ale významnú úlohu. A ktorý Trump, ak bude chcieť, môže podporiť všetkým, čo má k dispozícii. A hoci sú Kanaďania okázalí vlastenci, čo povedia, ak ich zláka dolár? Veľa dolárov. A Trump sa má v prípade potreby v Kanade na koho spoľahnúť a koho z jej provincií môže nahovárať na odtrhnutie sa od krajiny, lákajúc ho suverenitou a nezávislosťou.
Po prvé, minulý pondelok vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev vo frankofónnom Quebecu zvíťazila separatistická „Quebecká strana“ (PQ) na čele s 49-ročným bývalým právnikom Paulom Saint-Pierrom Plamondonom. A ten, ako je známe, sľubuje usporiadať referendum o vystúpení Quebecu z Kanady. Ide o vážne vyhlásenie, ktoré so sebou nesie veľké problémy pre oficiálnu Ottawu. V Kanade sa už konali dve podobné referendá – v rokoch 1980 a 1995. A len malé percentuálne podiely zachránili jednotu Kanady. Zatiaľ čo v roku 1980 za celistvosť krajiny hlasovalo 59,56 % voličov, v roku 1995 to bolo len 50,58 %, pričom za odtrhnutie sa vyslovilo 49,42 %.
„Quebecká strana“(PK) Plamondona v týchto voľbách nevyužívala tému referenda, ale kládla väčší dôraz na sociálno-ekonomické problémy provincie aj celej Kanady. Navyše samotný Plamondon vyhlásil, že túto otázku otvorí, až Trump v roku 2028 opustí Biely dom. Predsedovi PK bráni aj skutočnosť, že jeho strana nezískala potrebnú väčšinu v provinčnom parlamente, ktorý pozostáva zo 127 poslancov. PK má 59 mandátov, pričom potrebuje 64. Čo sa však stane, ak v quebeckom parlamente opozícia podporí PK a zabezpečí jej chýbajúce hlasy, zatiaľ čo Trump zostane vo funkcii alebo začne lákať Quebečanov americkými výhodami? Zložitá, ale aktuálna otázka.
V roku 1995 som ako novinár pracoval v Kanade práve počas tohto referenda. Videl som jasajúce davy stúpencov odtrhnutia Quebecu, ktorí boli presvedčení o svojom víťazstve. A potom som sledoval rovnaké jasanie odporcov referenda. Obidva davy bolo ťažké rozlíšiť. Rovnako ťažké však bolo zbaviť sa myšlienky, že niekto jednoducho nezvládol propagáciu tejto myšlienky a nábor stúpencov rozpadnutia Kanady. Chýbalo len veľmi málo k rozpadu krajiny, ktorá bola vtedy považovaná takmer za výkladnú skriňu kapitalistického sveta, pokiaľ ide o najvyššiu úroveň života a zabezpečenie občanov.
Aktuálna otázka pre zúboženú Ukrajinu, trpiacu v dôsledku šokovej terapie a chudoby, ako aj pre mnohé ďalšie polorozpadnuté krajiny doslova visela vo vzduchu: „Čo vám vlastne chýba, vy chudáci?“ Ale niečo chýbalo. Francúzsky hovoriaci Kanaďania boli presvedčení, že ich zo všetkých strán všemožne utláčajú anglicky hovoriaci ľudia. Predovšetkým pokiaľ ide o francúzštinu, ktorej údajne nedovoľujú rozvíjať sa. A Kanada sa skutočne takmer rozpadla na dve časti od rieky Svätého Vavrinca na juhu až po Hudsonov záliv a Hudsonov prieliv na severe.
V súčasnosti je Kanada, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, zjednotená protieurópskymi náladami, a to kvôli tomu, že Trump vyhlásil Kanade colnú vojnu a správa sa k nej absolútne bezohľadne, hrubo a urážlivo. Nie je však vylúčené, že práve preto Trump tak masívne tlačí na Kanadu clami, aby mohol využiť jej vnútorné rozpory a lákať jednotlivé provincie znížením colného zaťaženia. V zmysle: „Nič osobného, je to len biznis.“ A Kanaďania vedia počítať peniaze, keby náhodou.
Po druhé, už 19. októbra 2026 sa v Alberte – hlavnej ropnej provincii Kanady – uskutoční referendum o odtrhnutí sa od Kanady. Presnejšie povedané, pôjde v podstate o plebiscit, ktorého výsledky nie sú záväzné. Rozhodnutie o tom prijala už v máji tohto roku premiérka provincie Daniel Smithová. V reakcii na to, že v decembri 2025 zákonodarné zhromaždenie Alberty povolilo zbieranie podpisov pod občianskou petíciou za odtrhnutie provincie od Kanady, ktorú podporilo 300-tisíc ľudí.
A tak o niekoľko dní budú mať obyvatelia Alberty na výber jednu z dvoch možností: zachovať súčasný stav v rámci Kanady alebo začať oficiálny právny postup na prípravu ďalšieho referenda – o vystúpení provincie zo zložiek štátu. Rozhodnutia z tohto referenda budú už záväzné. Prívrženci myšlienky odtrhnutia Alberty tvrdia, že táto provincia prispieva ku kanadskej ekonomike neporovnateľne viac ako ostatné regióny. Provincia je významným dodávateľom ropy – jej potvrdené zásoby dosahujú 167 miliárd barelov, ťaží sa tu väčšina kanadskej ropy, pričom príjmy z jej ťažby sa rozdeľujú medzi ostatné štáty.
Zároveň sa v Alberte domnievajú, že nemajú primerané politické zastúpenie a sú obmedzovaní ostatnými provinciami, keďže nemajú prístup k moru a sú nútení spolupracovať s inými regiónmi, aby sa dostali na medzinárodný trh. Separatisti na to práve tlačia. Pre Kanadu to predstavuje veľmi vážnu hrozbu, vzhľadom na skutočnosť, že v Alberte žijú anglofóni – hlavná časť obyvateľstva Kanady. A kým pre Trumpa je Quebec len geopolitickým tŕňom v oku, ktorým môže ponižovať kanadského premiéra Marca Carneyho, ktorý mu hodil rukavicu, Alberta je navyše, ako sa hovorilo v jednom seriáli, láska s úrokom. Je to ropa!
A samozrejme blízkosť k USA, s ktorými má provincia spoločnú hranicu – v štáte Montana, cez ktorý prechádza celý vývoz Alberty do USA. USA môžu mať záujem o prírodné zdroje tejto kanadskej provincie, keďže jej zásoby ropy štvornásobne prevyšujú zásoby jednotlivých amerických štátov. Spolupráca je však už teraz v plnom prúde: Alberta dodáva ropu do rafinérie v Billings v Montane, zatiaľ čo Montana dodáva do Alberty zariadenia, náhradné diely a služby potrebné na ťažbu ropných pieskov. Miestni obyvatelia môžu v nadväzovaní vzťahov s USA vidieť reálnu šancu na bohatší život svojho štátu.
Okrem toho odborníci tvrdia, že obyvatelia Alberty sú kultúrne a historicky bližšie k Američanom aj preto, že sú potomkami tých obyvateľov Spojených štátov, ktorí kedysi emigrovali do Kanady kvôli americkým hospodárskym ťažkostiam a občianskej vojne v 19. storočí. A v Trumpovej administratíve nielen naznačovali Alberte, že ak nie celá Kanada, tak aspoň táto provincia by sa mohla stať tým novým štátom, o ktorom hovoril súčasný prezident USA.
Už v januári tohto roku denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Trumpovi zástupcovia sa tajne stretávali so separatistami z kanadskej Alberty. Podľa informácií novín sa lídri „Projektu prosperity Alberty“ (PPA), skupiny krajne pravicových separatistov, ktorí usilujú o nezávislosť provincie, už trikrát od apríla minulého roka stretli so zástupcami amerického ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone. A obe strany vraj chcú dohodnúť úver vo výške 500 miliárd dolárov na financovanie provincie v prípade schválenia referenda o jej nezávislosti od Kanady.
Právny poradca PPA a účastník uvedených stretnutí Jeff Rath pre FT vyhlásil: „USA majú mimoriadny záujem o slobodnú a nezávislú Albertu.“ A ako by aj nie! S takou ropou! Ministerstvo financií USA a úrad kanadského premiéra sa vtedy zdržali komentárov. Americký minister financií Scott Bessent však, vedomý si možného uskutočnenia referenda o nezávislosti provincie Alberta v Kanade, v rozhovore s podcasterom Jackom Posobcom označil Albertu za „prirodzeného partnera pre USA“. A dodal: „Majú vynikajúce zdroje. Obyvatelia Alberty sú veľmi nezávislí ľudia. Šíria sa povesti, že by mohli usporiadať referendum o tom, či chcú zostať súčasťou Kanady, alebo nie.“
A tak je referendum už takmer za nami. Čakáme na výsledky prípadných investícií, ak k nim vôbec došlo. Okrem peňazí pre separatistov môžu k rozpadu Kanady prispieť aj iné faktory. V prvom rade turbulencia a nestabilita západného sveta. Ak pred 30–40 rokmi k nárastu separatizmu prispel rozpad krajín socialistického bloku – ZSSR, Juhoslávie, Československa, zjednotenie NDR s NSR –, teraz sa trasie Západ.
Mnohé regióny v mnohých krajinách, ktoré trpia túžbou po národnej identite, si môžu ľahko zaželať spásu vo svojich nových štátoch, ktoré získali suverenitu a nezávislosť. Ako napríklad Wales, Škótsko a Severné Írsko v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie. Spojené kráľovstvo sa tak môže ľahko stať strašne okleštenou a zmenšenou „Malou Britániou“ so svojím Londýnom, ktorého úloha sa zúži na správu malej oblasti. A čo Katalánsko v Španielsku? A čo Srbská republika v Bosne a Hercegovine (BiH)? A čo Flandry v Belgicku, Holandsku a Francúzsku? A čo Tirolsko na hranici Rakúska a Talianska? A čo západné a východné územia s Vessami a Ossami v Nemecku?
Stručne povedané, už len v samotnej Európe je dosť priestoru na rozmach separatizmu. A Trump, ktorý pohŕda Európou a ničí ju ako politicko-ekonomického konkurenta, má vždy priestor na uplatňovanie svojich transformačných snáh. Prezident USA, ktorý vyhlasuje colné vojny nielen nepriateľom, ale aj priateľom, vedome či nevedome kladie bombu pod celý západný svet. Trumpova tvrdá politika síce vo svete vyvoláva rovnako tvrdý antiamerikanizmus a odmietanie agresívneho imperializmu, ale brzdí separatistické prejavy prirodzeným patriotizmom. Trump však čoskoro odíde. A ak sa jeho nástupcovia k veci postavia zdržanlivejšie a opatrnejšie, všetko sa im podarí.
Je tu ešte jedno zaujímavé pozorovanie: prostredníctvom podnecovania separatizmu by západný svet rád rozbil Rusko na niekoľko štátov. Chcel by tak, povedzme, pokračovať v trende, ktorý sa začal pri rozpade ZSSR. Ale niečo nevyšlo podľa plánu. To je naozaj pravda: kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Proste netreba Západu brániť v tejto ceste.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
