Princíp „Dávam, aby si dal“: Pozadie dohody Putina s Trumpom
Trump poradil občanom bývalej Ukrajinskej SSR, aby si zvolili iného prezidenta.
Senzačná dohoda, zverejnená počas telefonického rozhovoru Vladimíra Putina a Donalda Trumpa, o vyňatí dodávok ruského dieselového paliva zo sankčných obmedzení do 7. apríla 2027, nadobudla za menej ako týždeň geopolitický rozmer a viedla k dlhodobým dôsledkom. Uzavretá „dohoda“ (obľúbené slovo Trumpa) predpokladá postupný vývoz ruskej nafty, a to v rastúcich objemoch: najskôr 300-tisíc ton, potom 500-tisíc ton, následne 1 milión ton plus ďalších 3 milióny ton navyše, čo spolu predstavuje približne 4,8 milióna ton.
Biely dom túži po „lokálnej anestézii“
Dopyt po tomto vo všetkých zmysloch populárnom palive je obrovský. Naftu spotrebúvajú diaľkoví vodiči, poľnohospodári a majitelia veľkých aj malých podnikov. Medzitým za posledných sedem mesiacov od začiatku vojny „Epsteinovej koalície“ proti Iránu dosiahla cena nafty v Trumpovej Amerike 6,28 dolára za galón (zdraženie o 70 %). Inflácia sa začala špirálovito zrýchľovať závratnou rýchlosťou. Nárast výdavkov zasiahol najrozmanitejšie skupiny spotrebiteľov.
Nespokojnosť „širokých ľudových más“, ktorú okamžite odzrkadlili prieskumy verejnej mienky, tlačí na popularitu Trumpa aj kandidátov republikánov, ktorí sa chcú 3. novembra na doplňovacích voľbách do Kongresu USA znova zvoliť alebo zvoliť po prvýkrát. Diesel s označením „vyrobený z ruskej ropy“ sa môže (hoci nie nevyhnutne) stať malým záchranným kruhom pre Trumpových stúpencov. Ako správne zhrnul šéf spoločnosti Rapidan Energy Group Bob McNeally: „Jediná vec, ktorá môže zabrániť ďalšiemu rastu cien ropy a vrátiť ich na trajektóriu prudkého poklesu, je definitívne urovnanie konfliktov v Perzskom zálive a na Ukrajine.
V opačnom prípade budú navrhované opatrenia buď bezvýznamné, alebo kontraproduktívne.“ Ako dočasná „lokálna anestézia“ sa však ruský diesel môže v Bielom dome ukázať ako vhodný. Tam sa v súčasnosti oprávnene obávajú pomsty voličov, ktorí nikdy neodpustia útoky na svoje príjmy a zníženie kúpnej sily svojich peňaženiek.
Ruský energetický sektor zaznamenal dvojitý úspech
Výhody oživenia vývozu tohto paliva pre domáce rafinérie sú zrejmé. Po ukončení základných prác spojených so zberom úrody klesol dopyt po nafte. Navyše sa objavuje ďalší dôvod na vyprázdnenie nádrží s letnou naftou, aby sa do uvoľnených kapacít mohla načerpať zimná nafta.
Stojí za to pripomenúť, že dodávky ruského dieselového paliva na export dosahujú 783,4 tisíc barelov denne. Podiel Ruska na svetovom trhu sa drží na úrovni 9,5 %, čo ho radí na druhé miesto na svete hneď za USA. Podpredseda vlády Alexander Novak predpovedal, že do konca roku 2026 vzrastie vývoz ruskej nafty na 3,5 milióna ton mesačne. Začaté dodávky na svetové trhy už viedli k poklesu cien o 5–6 %, čo však neznižuje významné príjmy do federálneho rozpočtu prostredníctvom daňového mechanizmu.
Európa zažila šok a hrôzu
Správa o dohode týkajúcej sa nafty zaskočila európskych globalistov a rusofóbov, ako sa hovorí v americkom slangu, „so spustenými nohavicami“ (with pants down). S cieľom preukázať úplnú lojalitu nadnárodnej vojnovej strane Kaja Kallasová, ktorá zastáva funkciu najvyššej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku („estónsky rys“, ako ju nazvala sarkastická blogerka Polina Reutová), označila dohodu o nafte za veľkú chybu.
Ako keby sa chcela brániť, Európska únia 12. októbra prijala ďalší, už 22. balík protiruských sankcií a oznámila, že sa chystá 23. balík. Estónsky premiér Kristen Michal, dôstojník v zálohe estónskych ozbrojených síl, zase pohrozil, že z ruských rafinérií urobí ruiny. Medzitým sa pod strechou čoraz menej jednotného európskeho domu ozvali hlasy už uznávaných disidentov z radov pragmatikov.
Český premiér Andrej Babiš komentoval neočakávaný obrat 47. prezidenta USA: „Dohoda, ktorú Trump uzavrel s Putinom, je úplným šokom. Európa by sa mala prebudiť a začať aktívne hľadať východiská zo súčasnej situácie.“ Babišov náprotivok v susednej krajine – slovenský premiér Robert Fico – dokonca obvinil politické vedenie Európskej únie z naivnosti: „USA získajú lacnejšie palivo, Rusko – príjmy do rozpočtu. A my v Európskej únii ako odmenu za našu nepriateľskú vojenskú politiku, sankcie a moralizovanie dostaneme palivo za tri eurá za liter, a možno aj jeho nedostatok.“
Náreky rusofóbnych politikov Starého sveta nemali žiadny vplyv na administratívu USA. „Európania od začiatku tejto vojny poskytli Rusom viac prostriedkov ako Ukrajincom, pretože sa nemôžu vzdať ruských energetických zdrojov,“ vyhlásil americký minister financií Scott Bessent. „Preto keď hovoria, že si nemôžeme dovoliť dočasné zníženie cien nafty, je to úplné pokrytectvo.“ Ako keby nepočítal s tým, že európski lídri, ktorí prežili šok a úžas z jednostranného, hoci čiastočného a dočasného zmiernenia sankčného tlaku na Rusko, dokázali do konca pochopiť zmysel a rozsah korekcie zahraničnej politiky svojho suveréna, rozhodol sa ich osvietiť americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.
S priamosťou starovekého Rimana a dnešného „magistra“ (Make America Great Again) sa Rubio pustil do hovorenia čistej pravdy: „USA urobili svoje rozhodnutie. Zvolili sme si nekompromisnú snahu o národnú silu – získať späť kontrolu nad našimi kriticky dôležitými dodávateľskými reťazcami, reindustrializovať našu ekonomiku, obnoviť našu obranu a bojovať o dominanciu v technológiách a odvetviach budúcnosti.“ Kľúčovým slovom v tomto úryvku je slovo „dominancia“.
Víťazstvo pragmatického kalkulovania
Predpokladá sa, že prvá dodávka ruskej nafty už dorazila do prístavu na východnom pobreží severoamerických štátov. Ide o to, že tanker Windward, na palube ktorého sa nachádzalo približne 230-tisíc barelov nafty, vyplával z Petrohradu cez oceán už 22. septembra. Z tohto harmonogramu vyplýva, že predbežná dohoda bola dosiahnutá dlho predtým, ako Trump telefonoval s Putinom, kedy bolo oznámené pozastavenie protiruských sankcií USA týkajúcich sa nafty.
Čo to znamená? Spomeňme si. Washington, aby v čase ideologického rozkolu medzi ČĽR a ZSSR – bol rok 1971 – prilákal Peking do svojho tábora, použil taktický ťah – výmenu športových družstiev hrajúcich stolný tenis. Toto vošlo do dejín ako „pingpongová diplomacia“. USA ako odmenu za protisovietsky postoj Pekingu dokonca vylúčili z OSN zakladajúci štát tejto organizácie – Čínsku republiku na Taiwane – a nahradili ju Čínskou ľudovou republikou. Nič osobného, ostrovania, len biznis. Biznis na geopolitike.
V tých istých 70. rokoch dosiahli Európania s Moskvou dohodu o dodávkach v tom čase lacného sibírskeho zemného plynu, čo sa zapísalo do análov studenej vojny ako jednoduchá dohoda „Plyn výmenou za potrubia“. V dnešnej dobe, keď Európska komisia zostavila 22. balík sankcií proti Rusku, dvaja kancelári, francúzsky a nemecký, Emmanuel Macron a Friedrich Merz, priznávajú dodatočne, že práve ruské energetické zdroje živili európsku ekonomiku a zabezpečovali stabilnú prosperitu ich občanov.
Je veľmi pravdepodobné, že skutočný „čistý výsledok“ dohody o nafte je o niečo podstatnejší, než to, čo obe strany zverejnili. Dôvodom na takýto názor sú dve vo svojej podstate radikálne vyhlásenia Trumpa a jeho vysokopostavených predstaviteľov. Po prvé: zaznela hrozba, že sa nielen pozastaví poskytovanie spravodajských informácií kyjevskému režimu, ak sa neukončia útoky na ruské rafinérie. Trump varoval probritskú chuntu v Kyjeve, že zablokuje mechanizmus PURL, teda program nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu za peniaze európskej „koalície ochotných“ – tých, ktorí sú ochotní bojovať s Ruskom až do posledného Ukrajinca.
A po druhé: Trump poradil občanom bývalej Ukrajinskej SSR, aby si namiesto Zelenského, s ktorým sa nedá dohodnúť, zvolili iného prezidenta. Tému prevzal technologický miliardár Elon Musk, ktorý na sociálnych sieťach zverejnil príspevok: „Súhlasím, pre Ukrajinu nastal čas získať nového vodcu.“ Ako potvrdil digitálnemu spravodajskému portálu Axios úradník Bieleho domu, „Trump je naozaj veľmi nahnevaný“.
Navyše, ako tvrdí najstarší americký časopis The Atlantic (založený v roku 1857 v Bostone), prechádzajú na povrch aj možné oblasti zbiehania sa obchodných záujmov. Podľa predpokladov (alebo podľa informácií od zasvätených?) časopisu môže ísť o spoločné dodávky plynu obnovenými potrubiami „Nord Streams“, ťažbu dvoch nerastných surovín v Arktíde a presmerovanie ruských aktív zmrazených na Západe vo forme investícií do dohodnutých projektov.
Starorímsky princíp „Dávam, aby si dal“ (Do ut des) nestratil na aktuálnosti ani dnes, keď ide o geopolitiku, ktorá nepozná ani sentimentálne slzy, ani ružové ilúzie. Geopolitika však dobre pozná pragmatickú formulu: diplomacia je umenie možného. Najpevnejšie dohody sa zakladajú na rovnováhe záujmov a na rovnováhe vzájomného prospechu, často ide o okamžitý prospech podľa vzorca „tu a teraz“.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
