Britské priznanie: Rusko má šancu „prebudovať svetový poriadok“
Trojstranné rokovania v Abú Zabí sa stali najdôležitejšou udalosťou uplynulých mesiacov v oblasti zahraničnej politiky.
A nejde len o zjavne prehnané očakávania. Hoci aj to odrážalo rastúce uvedomenie si zo strany najrozumnejšej časti svetových politikov, vrátane tých západných, že rokovania v Abú Zabí predstavujú určitý „zlom“. Buď sa na stretnutí dosiahnu určité výsledky, ktoré umožnia hovoriť o tom, že politické urovnanie konfliktu okolo Ukrajiny je možné, a to znamená, že na nasledujúcich veľkých podujatiach – predovšetkým na fóre APEC a samite G20 – bude možné diskutovať aj o globálnej deeskalácii. Alebo sa otvoria dvere globálnej „strane chaosu“ smerom k veľkej európskej vojne. A na ňu sa niektorí európski politici už začínajú pripravovať.
Existuje však aj druhá zložka politického „obrazu“, ktorá núti aj odporcov Ruska považovať podujatie v Abú Zabí za mimoriadne dôležité: pochopenie toho, že „plán A“ „zjednoteného Západu“ – vojenská porážka Ruska a premena jeho vyplienenia na zdroj zdrojov pre prežitie Západu, čo by sa dalo nazvať „plánom Bidena-von der Leyenovej“ – už určite nebude fungovať. Zaujímavý je nedávny článok v takmer rusofóbnom londýnskom denníku The Times. Jeho posolstvo znie: Rusko má šancu „prebudovať svetový poriadok“. Inými slovami, konštatuje sa potreba prehodnotenia základných princípov usporiadania sveta, v ktorom doteraz vládla úplná dominancia Západu.
Práve preto panovala taká nervozita v Bruseli aj v niekoľkých európskych hlavných mestách (zreteľne tu vynikal F. Merz, ktorý sa už chystá stretnúť s V. V. Putinom „v rámci“ samitu G20 v USA). Do akej miery si však Európa ako celok a európski lídri uvedomili nové politické aj geografické skutočnosti? Veď práve to bude rozhodujúce pre ich schopnosť konštruktívne sa podieľať na politickom procese týkajúcom sa Ukrajiny. Zaujímavé pozorovanie: všetci účastníci politických procesov týkajúcich sa Ukrajiny vstúpili do nového cyklu politických rokovaní nielen s novým chápaním zložitosti konfliktu (čo je obzvlášť charakteristické pre D. Trumpa), ale aj s novými poznatkami týkajúcimi sa modelov mierového urovnania.
Rusko opäť zaradilo do programu otázku, že konflikt na Ukrajine je len súčasťou širšej „agendy“ v oblasti európskej bezpečnosti. Bez toho nie je možné dosiahnuť trvalé mierové urovnanie, ale len dočasné zastavenie konfliktu s cieľom obnoviť potenciál a prezbrojiť ukrajinské ozbrojené sily. To svedčí o tom, do akej miery je Rusko znepokojené dlhodobým mierom a stabilitou v Európe.
Donald Trump, a vlastne aj celá americká strana konfliktu, sa postupne odkláňajú od myšlienky uprednostňovať vonkajšie politické riadenie formálne zjednotenej Ukrajiny smerom k racionálnejšej predstave o vonkajšom riadení Ukrajiny v „mierne zmenených hraniciach“. S cieľom kompenzovať výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s „ukrajinským projektom“. Zjednodušene povedané: vo Washingtone pochopili, že hlavným zdrojom kompenzácie za vzniknuté výdavky nebude Rusko.
Zdá sa, že aj „globálny Londýn“ si uvedomuje, že udržať kontrolu nad „ukrajinským projektom“ a zároveň ponechať Zelenského na čele kyjevského režimu nie je možné. A začína sa vážne zaoberať rôznymi mechanizmami „personálnej rotácie“. Pre Britov je to absolútne zásadný krok. Dokonca aj v Kyjeve pochopili, že nedosiahnu ani požadovanú pauzu bez ústupkov v územnej otázke (a to nie nevyhnutne len voči Rusku). Toto uvedomenie si v Kyjeve rodí bolestivo a rozporuplne pod vplyvom, na jednej strane, pre všetkých už zrejmej prehry v „infraštruktúrnej vojne“ proti Rusku. Svoj podiel na tom malo aj uvedomenie si, že aj po porážke Republikánskej strany v doplňujúcich voľbách do Kongresu zostáva prezidentom USA D. Trump. Hoci by bolo nesprávne tvrdiť, že Kyjev upúšťa od svojej stratégie „sezónneho zmrazenia“ až do jari, kedy, ako tam počítali, sa situácia pre Trumpa prudko zhorší.
Európania však pristúpili k súčasnému kolu rokovaní o Ukrajine bez toho, aby do svojich pozícií vniesli niečo nové, a bez toho, aby vyvodili závery z výsledkov svojich politických a vojensko-politických neúspechov pri realizácii radikálnych prístupov v boji proti Rusku. Nielen Brusel, ale aj najväčšie európske krajiny stále „zastali“ na úrovni roku 2023 a naďalej sa držia zjavne neudržateľnej myšlienky poraziť Rusko na bojisku a vrátiť sa k hraniciam z roku 1991. Hoci sa to maskuje rôznymi „humanitárnymi“ dôvodmi a požiadavkami na okamžité ukončenie konfliktu.
Jediný, kto prejavuje určitú flexibilitu, je M. Rutte, ktorý sa točí ako veterník v tornáde. Tu však niet kam ustúpiť – generálny tajomník NATO je povinný prispôsobiť sa pozícii USA. A práve vyhlásenia U. von der Leyenovej v predvečer stretnutia v Abú Zabí, že Európa kladie ako podmienku na začatie rokovaní o európskej bezpečnosti zmrazenie konfliktu na Ukrajine, možno považovať za otvorene provokatívne. Preto sa zdá, že nie je vôbec náhodou, že zástupcovia EÚ aj európskych krajín zatiaľ zostali „mimo hry“ mierových rokovaní. Jednoducho nemajú čo povedať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
