Aká je podoba súčasnej protivzdušnej obrany Čínskej ľudovej republiky?
V posledných dvadsiatich rokoch sa Čínska ľudová republika (ČĽR) etablovala ako jeden z hlavných aktérov v oblasti vývoja a rozvoja moderných systémov protivzdušnej obrany (PVO). Rýchly technologický pokrok, masívne investície do obranného priemyslu a geopolitické ambície Pekingu viedli k vytvoreniu komplexného a viacvrstvového systému PVO, ktorý je dnes považovaný za jeden z najsofistikovanejších mimo územia NATO a Ruska.
Zatiaľ čo v druhej polovici 20. storočia sa čínska protivzdušná obrana spoliehala prevažne na sovietske technológie a ich lokálne upravené kópie, dnešné čínske systémy PVO predstavujú prevažne domáce konštrukcie, ktoré reflektujú nielen snahu o technologickú sebestačnosť, ale aj ambíciu stať sa exportérom konkurencieschopných zbraňových systémov. Čínsky prístup k vzdušnej obrane je komplexný a silne integrovaný – zahŕňa systémy krátkeho, stredného i dlhého dosahu, radarové a senzorové technológie, prostriedky protivzdušnej obrany na ochranu síl v poli aj statických cieľov, a v neposlednom rade aj protiraketové a antisatelitné schopnosti. Strategická priorita PVO v rámci čínskej vojenskej doktríny súvisí najmä s obranou pred vyspelými letectvami (napr. USA, Japonska) a ochranou pred potenciálnymi údermi na kľúčové ciele v pevninskej Číne, vrátane obrany hlavného mesta Pekingu a citlivých oblastí pri Taiwanskom prielive.
Systémy krátkeho dosahu
Protivzdušné obranné systémy krátkeho dosahu tvoria základnú líniu obrany proti hrozbám v malých výškach, najmä proti bezpilotným prostriedkom, riadeným strelám, vrtuľníkom a lietadlám operujúcim v blízkosti cieľa. Čínska ľudová oslobodenecká armáda (PLA) disponuje v tejto kategórii širokou paletou prostriedkov, ktoré zaisťujú tak bodovú ochranu kritických objektov, ako aj mobilný sprievod mechanizovaných jednotiek. Jedným z najdlhšie slúžiacich systémov je HQ-6, konkrétne jeho modernizované verzie HQ-6A a HQ-6D. Tieto mobilné systémy využívajú strely odvodené od leteckej PL-11, ktoré samy vychádzajú z americkej strely AIM-7 Sparrow. HQ-6 je koncipovaný ako doplnok k systémom stredného a dlhého dosahu, najmä HQ-9, a plní úlohu obrany proti cieľom, ktoré preniknú do blízkosti obranného pásma. Dosah rakiet sa pohybuje v rozmedzí 10 až 20 kilometrov v závislosti od variantu, navádzanie je poloaktívne radarové a celý systém je zvyčajne vybavený otočným odpaľovacím zariadením a vlastným radarom. Aj keď HQ-6 už technologicky zastaráva, stále tvorí významnú zložku viacvrstvovej obrany niektorých stacionárnych pozícií.
Modernejším zástupcom v tejto kategórii je LD-2000, čínska pozemná verzia námorného systému blízkej obrany (CIWS) typu Type 730. Tento samohybný systém je vybavený sedemhlavňovým 30mm rotačným kanónom typu Gatling a doplnený šiestimi infračerveno navádzanými raketami typu TY-90. LD-2000 je schopný autonómneho pôsobenia vďaka integrovanému radaru a elektro-optickému zameriavaciemu systému. Účinný dostrel činí približne 2–3 kilometre pre kanónovú výzbroj a až 6 kilometrov pre raketovú zložku. Jeho hlavnou úlohou je ničenie bezpilotných prostriedkov, riadených striel a ďalších rýchlo sa pohybujúcich cieľov na krátku vzdialenosť, a to najmä pri ochrane strategických objektov či rozmiestnení v prednej línii. Ďalším systémom, ktorý si získava čoraz väčšiu pozornosť, je FB-10. Ide o moderný mobilný PVO systém veľmi krátkeho dosahu (VSHORAD), ktorý je inštalovaný na ľahko obrnenom vozidle s konfiguráciou 6×6. Jeho výzbroj tvorí osem vertikálne odpaľovaných infračerveno navádzaných rakiet, pričom systém disponuje pokročilým AESA radarom a optoelektronickými senzormi pre autonómnu detekciu a sledovanie cieľov. Efektívny dosah je približne 10 kilometrov. FB-10 je určený ako na domáce použitie, tak na export, a nachádza uplatnenie predovšetkým ako ochrana vojsk v poli či obrana dôležitých taktických objektov proti bezpilotným prostriedkom a vzdušným hrozbám s nízkou radarovou odrazivosťou.
V najnižšej vrstve protivzdušnej obrany hrajú dôležitú úlohu prenosné protilietadlové komplety (MANPADS), medzi ktorými dominujú systémy radu QW-1 a QW-2. Tieto zbrane, vyvíjané na základe ruských kompletov Igla, sú určené na použitie pechotnými jednotkami a poskytujú schopnosť okamžitej reakcie na letecké hrozby do vzdialenosti 5 až 6 kilometrov. Niektoré varianty týchto striel sú tiež integrované do ľahkých obrnených vozidiel a slúžia ako súčasť širšieho mobilného PVO systému (napr. FN-6). Systémy krátkeho dosahu predstavujú nevyhnutnú súčasť čínskeho viacvrstvového prístupu k obrane vzdušného priestoru. Zaisťujú ochranu pred asymetrickými a technicky nenáročnými hrozbami, ktoré by inak mohli ľahko preniknúť pod hranicu účinnosti ťažších a drahších prostriedkov stredného a dlhého dosahu.
Systémy stredného dosahu
Protivzdušné obranné systémy stredného dosahu tvoria kľúčový prvok v čínskej viacvrstvovej štruktúre PVO. Sú určené na ničenie širokého spektra vzdušných cieľov – od stíhacích lietadiel a bombardérov až po riadené strely – vo vzdialenostiach približne 20 až 70 kilometrov od chráneného priestoru. V tejto kategórii Čína vyvinula niekoľko domácich systémov, z ktorých najvýznamnejšie sú HQ-16 a HQ-22. Tieto prostriedky poskytujú schopnosť operatívnej obrany ako dôležitých statických objektov, tak aj mobilných jednotiek pri presune av bojových formáciách. Najrozšírenejším systémom tejto kategórie je HQ-16, ktorý vznikol ako výsledok spolupráce s Ruskom a konštrukčne vychádza z ruského systému Buk-M1. Prvá verzia HQ-16 bola určená predovšetkým na námorné použitie, ale následne vznikla aj pozemná verzia HQ-16A, ktorá bola ďalej rozvinutá vo variantoch HQ-16B a HQ-16C. Tieto modernizované verzie dosahujú zlepšené parametre v oblasti presnosti, dosahu (až 70 km) i schopnosti ničiť viac cieľov súčasne. Systém využíva vertikálne odpaľovacie zariadenie (VLS) a je vybavený trojrozmerným fázovým radarom pre navádzanie rakiet. HQ-16 je nasadzovaný ako v pozemných jednotkách, tak ako štandardná výzbroj niekoľkých tried moderných čínskych torpédoborcov.
Významným prírastkom do arzenálu strednodosahovej PVO je HQ-22. Tento systém je považovaný za priameho nástupcu HQ-2 a predstavuje významný technologický skok. Prvýkrát bol predstavený verejnosti v roku 2016 a je často porovnávaný s ruským systémom S-300, aj keď z hľadiska koncepcie a technológie ide o domácu konštrukciu. Rakety HQ-22 majú dosah približne 150 kilometrov, ale systém je v praxi nasadzovaný aj v rámci obrany stredného dosahu, vďaka svojej flexibilite. Zásadnou výhodou je duálne navádzanie – kombinácia poloaktívneho radarového a pasívneho infračerveného navádzania, čo umožňuje účinnejšie čeliť rušeniu a zaisťuje vyššiu odolnosť voči elektronickému boju. HQ-22 je navyše koncipovaný ako vysoko mobilný – celá batéria môže byť rozmiestnená v priebehu niekoľkých minút, čo zvyšuje jej prežitie v konfliktoch s vysoko presnými zbraňami. Popri HQ-16 a HQ-22 existujú aj exportné varianty, ako je systém FK-3, čo je odvodenina HQ-22 prispôsobená pre zahraničných zákazníkov. FK-3 sa stal predmetom čínskych zbrojných dodávok napríklad do Srbska, ktoré ho zakúpilo ako alternatívu k západným či ruským systémom. Exportné verzie mávajú mierne redukovaný výkon a nižšiu úroveň senzorovej integrácie, ale napriek tomu predstavujú atraktívnu voľbu pre štáty s obmedzeným prístupom k západnej technológii. Systémy stredného dosahu tak v čínskom poňatí tvoria most medzi taktickou a strategickou protivzdušnou obranou. Sú vysoko variabilné, modulárne a schopné pružne reagovať na meniaci sa charakter hrozieb vo vzdušnom priestore. Čína týmto segmentom demonštruje schopnosť nielen držať krok s technológiami popredných vojenských mocností, ale tiež ich lokalizovať, modifikovať a vo vybraných prípadoch aj prekonať v oblasti mobility, efektivity a bojovej flexibility.
Systémy dlhého dosahu
Systémy protivzdušnej obrany dlhého dosahu predstavujú chrbticu strategickej obrany vzdušného priestoru Čínskej ľudovej republiky. Sú určené na detekciu a likvidáciu vzdušných hrozieb vo vzdialenostiach presahujúcich 100 kilometrov a hrajú zásadnú úlohu pri ochrane kľúčových oblastí – metropolitných centier, jadrových zariadení, vojenských základných a dôležitých priemyselných uzlov. Čína v tejto kategórii vsádza predovšetkým na domáce konštrukcie HQ-9 a jeho modernizované varianty, ako aj na vývoj pokročilejších systémov schopných čeliť aj balistickým hrozbám. Najznámejším a zároveň najrozšírenejším čínskym systémom tejto kategórie je HQ-9. Vyvíjaný od 80. rokov a zavedený do výzbroje v prvej dekáde 21. vzhľadu, HQ-9 pôvodne vznikol kombináciou ruskej technológie (najmä S-300) a západných poznatkov získaných z francúzskych a amerických systémov. Výsledkom je robustný systém s účinným dosahom v najnovších variantoch presahujúcim 200 kilometrov a so schopnosťou súčasného sledovania a ničenia viacerých vzdušných cieľov, vrátane stealth lietadiel, riadených striel a niektorých typov balistických striel krátkeho a stredného doletu.
Systém HQ-9 je vybavený moderným fázovým radarom s vysokým rozlíšením a môže využívať niekoľko typov navádzania – vrátane aktívneho radarového, poloaktívneho radarového a infračerveného. Vďaka svojej modulárnej koncepcii je ľahko adaptovateľný na rôzne typy hrozieb a môže byť nasadený tak v stacionárnej konfigurácii, ako aj na mobilných platformách. Okrem základného variantu HQ-9A bola neskôr predstavená aj verzia HQ-9B s rozšíreným dosahom a lepšími schopnosťami v oblasti elektronického boja. V posledných rokoch bol predstavený aj variant HQ-9C, ktorý pravdepodobne integruje aktívne radarové navádzanie a schopnosť boja proti balistickým cieľom. Systém je exportovaný v podobe označenej ako FD-2000 a bol zakúpený napríklad Tureckom, Pakistanom či Alžírskom.
Ešte ambicióznejší je systém HQ-19, ktorý predstavuje čínsky pokus o vytvorenie komplexného protivzdušného a protiraketového štítu schopného čeliť nielen hypersonickým zbraniam, ale aj medzikontinentálnym balistickým strelám (ICBM). HQ-19 využíva kinetický spôsob ničenia (hit-to-kill), podobne ako americký systém THAAD. Jeho vývoj je úzko prepojený s čínskym vesmírnym programom a balistickou technológiou a možno ho chápať ako súčasť širšej snahy o vytvorenie integrovanej protiraketovej obrany schopnej chrániť ČĽR pred strategickými hrozbami. Operačné nasadenie HQ-19 je stále zahalené značnou mierou utajenia, avšak dostupné informácie naznačujú, že systém dosiahol počiatočné operačné schopnosti a je dislokovaný v niekoľkých kľúčových regiónoch.
Popri vyššie spomínaných systémoch sa v čínskom arzenáli nachádzajú aj špecializované prostriedky na ničenie satelitov a prieskumných družíc, čo odráža širšie poňatie „protivzdušnej obrany“ ako viacvrstvovej obrany vzdušného i blízkeho kozmického priestoru. V tomto kontexte je možné niektoré schopnosti HQ-19 chápať nielen ako protiraketové, ale aj ako protikozmické, čo výrazne rozširuje strategický význam tohto systému. Celkovo možno konštatovať, že Čína v oblasti systémov dlhého dosahu dosiahla technologickú autonómiu a vybudovala komplexnú sieť schopnú čeliť konvenčným i strategickým vzdušným hrozbám. Dlhodobým cieľom je potom vytvoriť plne integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu založenú na domácich technológiách a schopnú operovať v prostredí vedenia moderného vysoko technologizovaného konfliktu.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
