Americký generál a spisovateľ vyzvali na zmeny v plánoch zbrojenia, vyhlásenie R. Fica môže poskytnúť priestor na uvažovanie
Slovensko, 25. júna 2025 – Mnohým ľuďom sa nepáči ostrá kritika aj slovenských generálov zo strany autora, považuje ju za nevyhnutnú. Obáva sa kaskády verejných výdavkov na zbrojenie nebývalého rozsahu, ktoré v konečnom dôsledku neprispejú k modernizácii a zvýšeniu bojaschopnosti slovenských vojsk. Príčinou bude plnenie archaických plánov zbrojenia, ktoré neodrážajú súčasnú realitu, resp. neschopnosť ich prepracovať.
Dnes mal byť privedený preklad článku, ktorý pre portál Defense One napísali spoločne generál vo výslužbe Robert Neller, historicky 37. veliteľ americkej námornej pechoty (USMC) a Peter W. Singer PhD. (PhD. z Harvardu), veľmi úspešný spisovateľ kníh o vojnách v 21. storočí, futurológ a zakladateľ Useful Fiction LLC. Nad rámec materiálu bude doplnených niekoľko poznámok aj s ohľadom zverejnené vyhlásenie R. Fica.
A tak, článok vyšiel s nadpisom: “250 rokov to pre našu armádu bolo “zmena alebo prehra”. Toto je to, čo treba zmeniť teraz.” S podtitulom: “Bývalý veliteľ a futurológ hodnotia Pavučinu, Rising Lion a ďalšie.” V článku sa píše: “250 rokov služby, ktoré tento rok oslávia americká armáda (US Army – pozemné vojsko) a americká námorná pechota (USMC – druh vojska špecializovaný na obsadenie nepriateľského pobrežia kombinovaným výsadkom z mora), sa prelína jednou niťou: prispôsobivosť a neúnavná inovácia nie sú len žiaduce vlastnosti, ale aj nevyhnutné pre víťazstvo. Americká armáda musí nemenej ako v Yorktowne, v sieňach Montezuma (hymna USMC – vzťahuje sa k bitke o Chapultepec počas americko-mexickej vojny) a v deň D opäť využiť všetko, čo naši ľudia vnášajú do boja, inak prehráme ďalšiu vojnu, pretože sa bojíme zmeniť.
Najnovšie pripomienky prišli v podobe ukrajinskej operácie Pavučina, odvážneho tajného útoku, pri ktorom boli použité malé drony na zničenie strategických bombardovacích síl roztrúsených po celom Rusku, a izraelskej operácie Rising Lion, ktorá úplne prekvapila iránske vedenie a zničila veľkú časť jeho vojenských a jadrových schopností. Znova a znova sme varovaní, že nové trendy a technológie si vyžadujú nič menej ako radikálne prehodnotenie nielen zbraní, ktoré plánujeme kúpiť, ale aj toho, ako chceme pripraviť našich vojakov na to, čo príde ďalej.
Operačné prostredie, ktoré čaká našich vojakov, námorníkov, letcov, mariňákov a pobrežných strážcov, bude definované strojovou rýchlosťou a ohromným množstvom dát. Naši ľudia v teréne budú požadovať a dostávať vysokorýchlostný prístup k väčšiemu množstvu informácií na dosah ruky, než aké existovali doslova pred generáciou. Víťazstvo si nebude vyžadovať len rýchlejšie sťahovanie dát; ide o fúziu týchto dát do spravodajských informácií v reálnom čase, okamžité rozhodovanie a spoločný operačný obraz, ktorý siaha od veliteľa čaty až po veliteľa celého bojiska.
Pokiaľ ide o hardvér, zatiaľ čo vízie vojny príliš mnohých vodcov zostávajú viazané na drahé platformy minulosti, bojisko budúcnosti sa bude hemžiť robotikou. Roboty nebudú fungovať len ako nástroje, ale ako kľúčoví partneri pracujúci autonómne alebo v tesných tímoch človek-stroj, čím rozšírime náš dosah a znížime riziko pre našu živú silu. To znamená, že budeme musieť rozvíjať schopnosti predvídateľných opráv v bezprecedentnom rozsahu, posunúť technické znalosti bližšie k boju a zabezpečiť, aby tieto zložité systémy zostali funkčné aj v najnáročnejších podmienkach.
Vyžaduje si to aj prehodnotenie aj tých najnovších technológií. Napríklad bezpilotné systémy, známe aj ako “drony”, už nie sú len lietadlami určenými na lietanie, ale je to aj munícia so smrtiacou presnosťou, ktorá sa má na nepriateľa doručovať a proti ktorej sa treba aj brániť. A budeme ich potrebovať v oveľa väčšom počte, než aký dokážu naše súčasné plány obstarávania dodať. Tento rok Ukrajina postaví, nakúpi a bude používať viac ako 4 milióny dronov. Americká armáda za týmto číslom zaostáva doslova o rády. Hodnota dronov sa preto musí posudzovať nielen z hľadiska ich použiteľnosti, ale aj dostupnosti. Ich šírenie tiež znamená, že každý generál a vojak musí pochopiť ich útočný potenciál a to, ako sa s nimi vysporiadať, vďaka čomu je gramotnosť v oblasti umelej inteligencie a robotiky základnou zručnosťou pre všetkých.
Táto predstava nových zručností opäť poukazuje na základnú hodnotu ľudskej stránky. Príprava síl na budúci boj nie je o tom, koľko klikov dokáže vojak urobiť, ale o tom, ako môže byť oveľa múdrejší a lepšie vycvičený. Stará predstava “hlúpeho blatošľapa”, ak vôbec niekedy skutočne existovala – a v žiadnom zmysluplnom zmysle slova ani neexistovala – je úplne mŕtva. Zložitosť zajtrajšieho boja si vyžaduje, aby naše bojové zbrane boli obsadené tými najlepšími a najbystrejšími, čo teraz znamená najprispôsobivejšími. Budúci boj rozhodnú kriticky mysliaci, riešitelia problémov, ktorí dokážu robiť okamžité a dôležité rozhodnutia pod nátlakom, využívať technológie, a nie byť nimi zahltení. Budú musieť byť majstrami distribuovaných operácií, schopnými samostatnej akcie a rýchlej spolupráce na obrovských vzdialenostiach a v rôznych doménach.
To si vyžaduje nový druh mentálnej odolnosti, schopnosť spracovávať obrovské množstvo informácií a prispôsobovať sa rýchlo sa meniacim okolnostiam, a to všetko pod paľbou kritiky. Kognitívna záťaž bude obrovská a bude si vyžadovať pokročilé kritické myslenie, rýchle učenie a bezkonkurenčnú odolnosť. Preto musíme tieto vlastnosti pestovať od prvého dňa prostredníctvom prísnych, realistických tréningových scenárov, ktoré posúvajú hranice súčasných možností.
Námorná pechota vždy chápala rozhodujúcu silu malej jednotky, iniciatívu jednotlivca a vplyv “strategického desiatnika” – nie ako záťaž, ale ako multiplikátor sily. Táto lekcia, ktorú sme si osvojili v bitkách od Belleau Wood po Fallúdžu, bude ešte dôležitejšia, keďže zbrane ako drony, rakety dlhého doletu a kybernetické systémy dávajú našim najnižším ešalónom vojsk bezprecedentný dosah a smrteľnosť. Malá jednotka vedená niekým okolo dvadsiatky nebude len požiadaná, aby dobyla ďalší kopec, ale možno aj aby spôsobila smrteľný účinok na kopci vzdialenom tisíce kilometrov.
Táto vízia si vyžaduje, aby sme postavili naše politiky týkajúce sa ľudských zdrojov hore nohami. Tradičný prístup k hierarchii a prideľovaniu úloh sa musí prehodnotiť. Vďaka umelej inteligencii schopnej vykonávať zložité úlohy a robiť informované rozhodnutia by toto strategické prerozdelenie malo byť navrhnuté tak, aby nasmerovalo naše najschopnejšie mysle a telá tam, kde sú najviac potrebné, kde sa ľudská vynaliezavosť vyplatí najviac a v stávke je najviac. Naše štandardy pre rekrutáciu a kariérne dráhy musia odrážať túto realitu, uprednostňovať intelektuálnu ostrosť a prispôsobivosť pre bojové úlohy a prehodnocovať požiadavky na podporné funkcie, kde automatizácia môže podporiť ľudské úsilie. Na druhej strane, podobne ako je každá jednotka podporovaná špecializovanými profesijnými oblasťami, ako sú JAG (právna zložka ozbrojených síl), kapláni a zdravotnícke zbory, môžeme požadovať, aby boli pre všetky naše jednotky vytvorené nové špecializované podporné pozície, ako sú dátoví vedci.
To, čo prichádza, nie je len evolúcia; je to revolúcia v tom, ako budeme obsadzovať, cvičiť a vybavovať naše sily pre ďalšie storočie konfliktov. Ak dúfame, že si udržíme rozhodujúcu výhodu proti akémukoľvek protivníkovi, musíme konať rozhodne a bezodkladne.” Toľko z obsahu článku Nellera a Singera, ktorý vyšiel dňa 22.6.2025. Autor myslí inak ako vedenie slovenského rezortu obrany. Na súčasné vojny sa pozerá skôr s retrospektívy napĺňania dávnych prognóz futurológov, ktorí nemuseli byť americkí, ale pokojne aj ruskí, ktorých niektoré myšlienky si však pohotovejšie osvojili ukrajinské vojská najmä na začiatku konfliktu. Prípadne aj izraelskí, ktorých vízie sa často aj materializujú v podobe zbraní, ktorým analógov na medzinárodnom zbrojnom trhu niet.
Slovenskí lídri obrany sa chystajú na prezbrojenie s vynaložením obrovských finančných prostriedkov na systémy, ktoré už boli na ukrajinskom bojisku deklasované. V prípade tankov im možno poskytnúť hendikep. Autor si nevie spomenúť ako bol upozornený na vyššie preložený článok z Defense One, portál neotvoril dva mesiace od série článkov o pozemnou armádou zrušenom ľahkom tanku M10 Booker.
Počas prípravy na písanie článku bol presvedčený, že dostal správu z redakcie magazínu americkej námornej pechoty Task & Purpose Today, ale potom žiadnu nenašiel, resp. magazín sám článok Nellera/Singera neprevzal. Hoci sedelo by tona nich, často sa teraz USMC púšťa do kritiky programov pozemných vojsk – US Army. Využíva pritom aj armádnych whistleblowerov, ktorí sú pozývaní na fóra USMC, prípadne sú vydávané ich práce v nakladateľstve v Quanticu. Tým dochádza k určitej vnútrodruhovej konkurencii medzi jednotlivými službami amerických vojsk. Napriek tomu, magazín Task & Purpose neváhal zverejniť video, ktoré je doslova neuveriteľné a týka sa vážne mienenej úvahy o tom, či by si námorná pechota nemohla adoptovať program ľahkého tanku M10 zrušený pozemnými vojskami. Pritom, USMC sa v roku 2020 zbavila hlavných bojových tankov Abrams a odovzdala ich US Army.
Toto treba brať ako príklad prebiehajúcej diskusie v USA a ako protiklad k situácii na Slovensku, kde si ministri obrany doslova ako relikviu odovzdávajú informačné embargo voči Armádnemu magazínu pri nástupe do funkcie. Teraz vystúpil R. Fico s vyhlásením, ktoré masmédiá interpretovali ako rozhodnutie o nezvyšovaní výdavkov na obranu v rozpočte na rok 2026. Autor to vníma ako priebežné politické stanovisko, ktorému navyše nedôveruje. Súbežne s ním totiž minister Kaliňák hovorí o urýchlení procesu obstarávania tankov. Môže to teda znamenať len to, že budú objednané, prostriedky na tanky však budú uvoľnené až v rozpočte na rok 2027, resp. bude ich splácať budúca vládna garnitúra.
Indická interpretácia Ficových názorov na rast výdavkov na zbrojenie z obdobia zhruba spred dvoch týždňov, hovorí aj o odlišnom postoji P. Pellegriniho:
Toto vyhlásenie R. Fica, ktorého úprimnosť autor nedokáže posúdiť, by malo zmysel len v prípade, že by sa odklad roku 2026 využil na prehodnotenie priorít slovenského zbrojenia a to aj pod dojmom budúcich nových informácií z bojísk. Zároveň diskusia nemôže prebiehať len formou zvýšenej inzercie výrobcov zbraní v slovenských masmédiách. Tiež bez schopnosti uvedomiť si družnú povahu medzinárodných obranných aliancií, kde prevláda snaha chváliť spojencov za každý ich počin, bez ohľadu nato či skutočne modernizujú alebo robia len Kanonenfutter zo seba.
Ak sa bude postupovať podľa pôvodného plánu, výsledkom odkladu z roku 2026 bude len nárast výdavkov, keďže ceny zbraní rastú rýchlejšie ako inflácia a schopnosť Slovenska požičiavať si peniaze. Ak sa ukáže, že priebežné politické stanovisko R. Fica je čestné, autor dokonca nemá problém priviesť články na podporu jednotlivých jeho téz. Naplánovaná je však ďalšia kritika, slovenských plánov zbrojenia, ktoré ako keby vznikali s nostalgiou po časoch, kedy sa ešte jazdilo vľavo a alkohol bol poľahčujúca okolnosť.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
