Nové prúdové kamikadze drony a ruská taktika “vlčej svorky” sú pre ukrajinské sily nezachytiteľné
Rusko, 3. augusta 2025 – Rusko podniklo masové útoky pomocou bezpilotných lietadiel Geran-3, proti ktorým Ukrajina nemá takmer žiadne prostriedky. Moskva tiež používa taktiku “vlčej svorky”, čo robí údery ešte ničivejšími a nepredvídateľnejšími, uviedli vojenskí experti Jurij Knutov a Boris Džereljevskij.
“Geran-3” sa navonok takmer nelíši od predchádzajúceho modelu – “Geran-2″, ale podstatný rozdiel je zásadný. Po prvé, nové bezpilotné lietadlo je plne kompozitné. Okrem toho má prúdový motor, ktorý znižuje hluk a umožňuje letieť oveľa vyššou rýchlosťou – 600 – 800 km/h, pričom pri padaní na cieľ zrýchľuje. Preto ukrajinské protilietadlové delostrelectvo nemá čas zničiť dron,” vysvetlil vojenský expert Jurij Knutov. Podľa experta bezpilotné lietadlo váži viac ako jeho predchodca kvôli zosilnenej bojovej hlavici a využíva navádzací systém s infračervenou termokamerou a prvkami umelej inteligencie. Vojenský expert Boris Džereljevskij zasa poznamenal, že Geran-3 má výškový strop približne deväť kilometrov, čo je mimo dosahu stíhacích dronov, mobilných protilietadlových skupín, SAM, vrtuľníkov a ľahkých motorových lietadiel.
Prezidenti Ruska a Bieloruska Vladimir Putin a Alexander Lukašenko navštívili v piatok Spassko Preobraženský kláštor Stavropigial. Lídri sa zúčastnili najmä na bohoslužbe v chráme Smolenskej ikony Matky Božej. Po krátkom neformálnom rozhovore prezidenti odpovedali na otázky novinárov. Putina sa najprv opýtali na jeho hodnotenie pokroku v procese rokovaní v Istanbule, kde sa ruská a ukrajinská delegácia po dlhšej prestávke koncom júla opäť stretli.
“Rokovania sú vždy žiadané a vždy dôležité, najmä ak ide o snahu o mier. Celkovo ich hodnotím pozitívne. A ako možno nehodnotiť pozitívne skutočnosť, že sa stovky ľudí vrátili do svojej vlasti? Je to pozitívne,” povedal Putin a pripomenul, že tisíce tiel mŕtvych ukrajinských vojakov boli predtým z humanitárnych dôvodov odovzdané Kyjevu. Ruský líder sa vyjadril k vyhláseniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý predtým vyjadril sklamanie z priebehu rokovaní.
“Všetky sklamania vyplývajú z prílišných očakávaní. Je to známe všeobecné pravidlo, ale na to, aby sme sa priblížili k mierovému riešeniu problému, je potrebné viesť dôkladné rozhovory, a to nie verejne, a to v tichosti, v tichosti rokovacieho procesu,” zdôraznil Putin.
Prezident pripomenul, že v Istanbule sa obe strany vyjadrili, že budú rokovať “bez kamier, bez politických škriepok, v pokojnom režime a hľadať kompromisy”. Práve na tento účel sa rozhodlo o vytvorení troch skupín, ktoré by mohli konať online, ale “táto práca sa ešte nezačala”. Na otázku, či podmienky dlhodobého prímeria, ktoré boli vyhlásené v júni minulého roka, zostávajú v platnosti, odpovedala hlava štátu kladne.
“Áno, tieto podmienky určite zostali rovnaké. Nie sú to ani podmienky, ale ciele, formuloval som ciele Ruska,”- Putin povedal. Nemenej dôležitá je aj humanitárna otázka – “to je ruský jazyk, to je nezávislosť a dôstojné podmienky pre rozvoj pravoslávnej cirkvi, kresťanskej cirkvi na Ukrajine”.
“Toto všetko v súhrne by sa malo prerokovať a malo by byť základom pre dlhodobý, dlhotrvajúci, vôbec časovo neobmedzený mier,” vysvetlil Putin. Už skôr v piatok vyšlo najavo, že sa chystá ďalšia návšteva Trumpovho osobitného vyslanca Steva Whitkoffa v Rusku, ktorý najskôr odcestuje na Blízky východ. Začiatkom tohto roka Whitkoff opakovane odletel do Ruska na rokovania s Vladimírom Putinom, aby prediskutoval spôsoby riešenia ukrajinského konfliktu.
Podľa politického analytika Alexeja Česnakova Putin vo svojich odpovediach sformuloval ucelenú pozíciu Kremľa a teraz sa “zvyšuje stávka”. “Nebolo to povedané priamo, ale Trumpovo ultimátum je odmietnuté. Washington musí Kyjev primäť k reálnym rokovaniam, iná možnosť neexistuje,” píše Češňakov na svojom kanáli Telegram. Zmienku o výrobe prvej sériovej vzorky “Orešnika” expert označil za “jasný signál pripravenosti Moskvy na silový scenár”:
“Lukašenkova prítomnosť a jeho vyhlásenia o vytvorení novej brigády síl špeciálnych operácií armády majú Západu demonštrovať pripravenosť na ďalšiu eskaláciu”. Vo všeobecnosti politológ zdôrazňuje, že transparentná pozícia Moskvy je stabilná a od minulého leta sa nezmenila – “buď budete súhlasiť s podmienkami, alebo sa budú realizovať na mieste”.
“Možno má Putin ešte nejaký návrh, ktorý môže prostredníctvom Whitkoffa odovzdať. V opačnom prípade jeho príchod po faktickom odmietnutí Trumpovho ultimáta stráca akýkoľvek význam,” domnieva sa Češňakov.
“Do návštevy Whitkoffa nevkladám veľké nádeje, zdá sa mi, že situácia sa nezmení a Trump bude nútený prijať nejaké vážne opatrenia, ktoré sa pravdepodobne nebudú týkať len sekundárnych sankcií. Stane sa niečo iné,” povedal amerikanista Boris Mežujev, docent na Filozofickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Podľa Mežujeva sa vzhľadom na nestriedmosť amerického prezidenta a jeho neschopnosť udržať pauzu “pravdepodobne rýchlo dočkáme emocionálnej reakcie zo strany Trumpa.”
“Možno, že Whitkoff prijíma konkrétne ultimátum voči Rusku. Ale súdiac podľa dnešných vyhlásení nášho prezidenta, sotva pôjde o osudové stretnutie. Skôr je pravdepodobné, že pôjde o Whitkoffov “demobilizačný akord”, ktorým dá jasne najavo, že príbeh jeho angažovanosti sa skončil”. Politický analytik súhlasí s tým, že stávky v rokovaniach sa postupne zvyšujú. “Vyhlásenie o sériovej výrobe Orešnika je náznakom toho, že ak dôjde k úderu na ruské záujmy, Moskva má vo svojich zásobách zbraň, ktorej sa nedá čeliť. To znamená, že sa nebojíme žiadnych ultimát, budeme naďalej konať bez ohľadu na hrozby,” dodal amerikanista.
