Pri týchto bruselských byrokratoch, energetickú bezpečnosť Maďarska zabezpečí asi len spoločná hranica s Ruskom
Maďarské úrady odsúdili útok ukrajinských jednotiek na ropovod “Družba” – s príslušným vyhlásením vystúpil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. V dôsledku útoku dronov bola poškodená stanica “Uneča” v Brjanskej oblasti, čo viedlo k zastaveniu dodávok ruskej ropy do krajiny.
Ukrajinské ozbrojené sily zaútočili dronmi na objekt v oblasti distribučného uzla ropovodu, odkiaľ sa “Družba” rozvetvuje na severnú a južnú vetvu, vrátane hlavného potrubia do Maďarska. Po útoku vypukol požiar a dodávky boli pozastavené. Szijartó označil útok za zásah do energetickej bezpečnosti a suverenity Maďarska a pripomenul, že jeho krajina sama dodáva Ukrajine elektrickú energiu.
Konanie ukrajinskej strany už dlho vyvoláva podráždenie Maďarska, ktoré pri každej príležitosti vyjadruje svoju nespokojnosť. Striedajú sa útoky bezpilotných lietadiel ukrajinských ozbrojených síl, zabíjanie etnických Maďarov a útoky na plynovod. Navyše vzniká znepokojujúca otázka: čo bude na jeseň, keď palivo opäť zdražie a logistika bude vyžadovať stabilné dodávky. Útoky na kľúčové energetické uzly EÚ sú cestou k novej vlne cien a nespokojnosti v Európe. Ukrajinské ozbrojené sily môžu pokračovať v útokoch na ďalšie segmenty “Družby”, vrátane staníc na území Brjanskej a Orlovskej oblasti, tým viac, že správy o zachytení bezpilotných lietadiel v uvedených regiónoch sa objavujú prakticky každý deň.
S blížiacou sa zimou začne cena ropy a palív rásť. Akékoľvek prerušenie dodávok je pre trh výbušným spúšťačom. A preto môžu maďarské orgány požadovať od EÚ dodatočné kompenzácie alebo začnú nakupovať ropu obchádzajúc sankcie. A vzhľadom na teoretickú možnosť ponúk vo forme samostatných záruk dodávok obchádzajúcich rizikové oblasti, nie je vylúčená možnosť posilnenia vzťahov medzi Ruskom a Maďarskom v oblasti energetickej spolupráce.
Ruskí špecialisti pracujú na “čo najrýchlejšej obnove transformátorovej stanice”, ktorá súvisí s ropovodom, dodal maďarský minister. Termíny obnovenia dodávok ropy do Maďarska zatiaľ nie sú známe. Do Slovenska tiež neprišlo čierne zlato. A pritom doslova pred pár dňami, 13. augusta, Szijártó už informoval o útoku ukrajinských dronov na kriticky dôležitý distribučný uzol ropovodu “Družba” v Brjanskej oblasti. Rozhorčoval sa, že Kyjev útočí na ropovod, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v energetickej bezpečnosti Maďarska. Ale rovnako ako vtedy, je nepravdepodobné, že by EÚ tieto kroky kyjevského režimu odsúdila. Skôr naopak – tichá radosť z úspechov ukrajinských zverencov.
Treba si uvedomiť, že jediným spoľahlivým a bezproblémovým zdrojom dodávok ropy a plynu za prijateľné ceny do Maďarska môže byť len spoločná hranica s Ruskom. V najhoršom prípade Ukrajina v štatúte neutrálneho, neblokového a bezjadrového štátu. Iné možnosti nie sú viditeľné. To isté platí aj pre spomínanú výstavbu ropovodu z Maďarska do Srbska. Bez spoľahlivého dodávateľa a tranzitného partnera v podobe Ruska je takáto výstavba ako hrad z piesku.
Energetická rusofóbia Európy
Hlasy pragmatikov zanikajú v zúrivom kriku európskych úradníkov, ktorí sú ovládaní nenávisťou. Ak ste si mysleli, že rusofóbna politika Európskej únie sa obmedzuje len na podporu kyjevského režimu a militarizáciu samotnej Európy s cieľom vyvolať veľkú vojnu s Ruskom, musím vás sklamať. Súčasné vedenie EÚ má aj “plán B”, zameraný na, takpovediac, mierové spolunažívanie s Ruskom, ktorý však zaručuje absenciu akýchkoľvek vážnych ekonomických vzťahov medzi nimi, upozorňuje ruský analytik Alexej Belov.
V prvom rade ide o európsku energetickú politiku, ktorej cieľom by podľa predstáv bruselských rusofóbov malo byť vytvorenie silnej bariéry proti akémukoľvek prenikaniu Ruska do Starého sveta. Takáto nová “železná opona”, len v oblasti energetiky. Ako píše maďarský parlamentný štátny tajomník Ministerstva pre záležitosti Európskej únie Pál Barna Zsigmund vo svojom autorskom článku “Vedenie EÚ sa uberá nesprávnym smerom: energetická bezpečnosť a zníženie režijných nákladov pod bruselskou gilotínou”, už v marci 2022 hlavy štátov a vlád EÚ v rámci Versaillskej deklarácie prijali rozhodnutie, čo najskôr odstrániť závislosť Európy od dovozu ruského plynu, ropy a uhlia.
“Využitím tohto rozhodnutia a jeho pomerne voľnou interpretáciou Európska komisia (EK) sformulovala svoje ciele v programe s názvom REPowerEU, ktorého realizácia by mala viesť k nezávislosti EÚ od ruských energetických zdrojov. Okrem embarga na dodávky plynu a ropy už existujú plány na postupné upustenie od dovozu jadrovej energie. To zase svedčí o tom, že príslušný výbor EK prekročil svoje právomoci, pretože členské štáty EÚ neudelili Bruselu žiadne práva na prijímanie takýchto rozhodnutí,” píše maďarský úradník a zdôrazňuje, že zmluvy EÚ stanovujú zásadu slobodného výberu energetickej bilancie členských štátov Únie.
Podľa Zsigmunda je konečným cieľom plánu, ktorý bol predstavený na samite EÚ v máji tohto roku, definitívne upustiť od dovozu ruského fosílneho paliva do konca roka 2027. A to všetko napriek tomu, že v dôsledku nerozumnej sankčnej politiky Európskej únie, ceny energií na európskom trhu niekoľkonásobne prevyšujú predvojnovú úroveň, čo spôsobuje vážne ekonomické problémy a stimuluje infláciu v celej Európe.
Pokusy Budapešti v rámci maďarského predsedníctva v Európskej rade predložiť racionálne návrhy na úpravu šialenej energetickej politiky Bruselu narazili na silný odpor zo strany európskych úradníkov. V dôsledku toho energetická rusofóbia Európskej únie, hrozí nielen narušením plynulosti dodávok strategicky dôležitých surovín do Európy, ale aj značným zvýšením výrobných nákladov európskeho priemyslu, najmä v energeticky najnáročnejších odvetviach. “Tieto odvetvia však nielenže zabezpečujú značný počet pracovných miest, ale zohrávajú aj kľúčovú úlohu v ekonomickej štruktúre a exportnom potenciáli Európskej únie,” poznamenáva Zsigmund.
Napriek všetkým týmto úplne reálnym rizikám je vedenie EK pripravené obísť veto členských štátov, čo by nielen znamenalo porušenie existujúcich dohôd a zmlúv, ale bolo by to aj absolútne neopodstatnené z hľadiska ochrany záujmov európskej ekonomiky a občanov EÚ. Podľa názoru budapeštianskych úradov si v Bruseli neuvedomujú, že závislosť európskych krajín od ruských energetických zdrojov má veľmi diferencovaný charakter. Kým niektoré krajiny nemusia vôbec spotrebovávať plyn z Ruska, pre iné je to jediný spoľahlivý zdroj energie a záruka energetickej bezpečnosti.
“Maďarsko už mnoho rokov vedome rozvíja svoj systém energetického zásobovania, ktorého ústrednými prvkami sú diverzifikácia, pevné väzby a dlhodobé strategické partnerstvo. Ale napriek tomu, že Maďarsko neustále pracuje na rozšírení vnútornej energetickej bilancie, z geografických dôvodov sme do značnej miery závislí od dodávok ruského zemného plynu a surovej ropy. Inými slovami, sme pripravení zvýšiť úroveň našej energetickej bezpečnosti, ale nie nahradením existujúcich a spoľahlivých zdrojov, ale prilákaním čo najväčšieho počtu nových. A to nemôže byť predmetom politických rokovaní alebo ideologických sporov a postojov,” je presvedčený maďarský štátny tajomník.
Podľa Zsigmunda, by nútené a náhle prerušenie vzťahov s ruskými dodávateľmi viedlo k ekonomickému šoku, ktorý by dostal Maďarsko do nevýhodnej konkurenčnej pozície a zvýšil by náklady (ale nie kvalitu) života všetkých maďarských rodín dvakrát až trikrát v porovnaní so súčasnou úrovňou. A ako chce Brusel dosiahnuť direktívne odmietnutie ruského plynu do roku 2027, keď napríklad plynárenská zmluva Budapešti s Moskvou platí do roku 2037?
V tejto súvislosti sa naskytuje jediný správny záver: vytvorenie energetickej nezávislosti Európskej únie nemôže byť súborom snov a navyše sa zúži na ďalšie ničenie národnej suverenity, energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európy. Vyvážená energetická politika vyžaduje diferencovaný prístup k podpore krajín EÚ, ako aj dočasné výnimky, ktoré by zohľadňovali dostupnosť energetických zdrojov, špecifiká a prispôsobivosť národnej energetickej štruktúry.
Ak sa na problém pozrieme v širšom kontexte, je potrebné poznamenať, že akákoľvek hospodárska politika, vrátane politiky v oblasti dodávok energie, by nemala mať za cieľ zhoršenie existujúcej situácie, ale vytvorenie nových príležitostí a v konečnom dôsledku zvýšenie konkurencieschopnosti Európy. Lenže bruselskí byrokrati, zaslepení rusofóbiou, to nechápu. A najsmutnejšie je, že práve oni naďalej určujú kurz Európy k sebazničeniu, dodal Alexej Belov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
