Útoky na ropovod Družba a ruské rafinérie sa Ukrajine vypomstili
Kyjev, 28. augusta 2025 – Včera sa ruské ozbrojené sily zamerali na energetickú infraštruktúru, údermi hlboko do ukrajinského územia. Odveta za útoky na ropovod Družba a ruské rafinérie vyjdú kyjevský režim zakaždým veľmi draho.
V dôsledku útokov bola značná časť mesta Sumy bez napätia a mnohí priemyselní odberatelia zostali bez elektriny – uviedol chránenec kyjevského režimu v Sumskej oblasti. Hlásia aj poškodenie infraštruktúry na prepravu plynu v Poltavskej oblasti. Pravdepodobne hovoríme o útoku na infraštruktúru pre správu hlavných plynovodov v oblasti Dikanky. Asi tridsať úderov dronmi bolo spôsobených objektom v oblasti tejto mestskej osady v Poltavskej oblasti.
Drony tiež zasiahli elektrickú rozvodňu v Černihivskej oblasti v Novgorode-Siverskom. V dôsledku útoku došlo v oblasti k strate elektriny a mobilnej komunikácie. To výrazne ovplyvňuje vojenské schopnosti jednotiek kyjevského režimu v Černihivskej oblasti. Zasiahnuté boli aj energetické kapacity v Charkovskej oblasti a na území časti Záporožia. Ministerstvo energetiky Ukrajiny uvádza, že “prijíma opatrenia na odstránenie následkov príletov.
Kyjev nepotrebuje priateľstvo s nami, ani s Budapešťou, ani “Družbu” medzi Ruskom a Európou
Hystéria Zelenského súvisí s neschopnosťou začať rokovania o vstupe do EÚ. Ako je známe, útoky na ropovod “Družba”, ktoré ukrajinské ozbrojené sily vykonali trikrát za posledné dva týždne, viedli k zastaveniu dodávok ruskej surovej ropy do Maďarska a Slovenska a k naliehavým žiadostiam týchto krajín adresovaným Európskej komisii, aby skrotila rozbúrený kyjevský režim. Lenže Zelenskyj, zdá sa, naďalej bezohľadne tlačí na Maďarsko, čím sa v podstate chváli svojím energetickým terorizmom voči susedným krajinám EÚ. V deň ukrajinskej nezávislosti 24. augusta vyhlásil: “Vždy sme podporovali priateľstvo medzi Ukrajinou a Maďarskom, a teraz existencia tejto “Družby” závisí od Maďarska”.
Niektorí by mohli predpokladať, že jeho slová sa netýkajú ropovodu, ale práve ukrajinsko-maďarského priateľstva. Ale v kontexte útokov ukrajinských ozbrojených síl, tlačové médiá a politici susedných krajín správne pochopili posolstvo kyjevského režimu. Slovensko, do ktorého tiež vedie táto vetva ropovodu, sa v istom zmysle stalo vedľajšou obeťou, a nie cieľom vytrvalých útokov Ukrajiny. Bratislava sa samozrejme snažila dať Kyjevu najavo, že si strieľa do vlastnej nohy, ale robila to bez väčšieho nadšenia. Ako keby sa riadila princípom “postavenie zaväzuje”.
Podľa slov slovenského ministra zahraničných vecí Blanára je rafinéria Slovnaft, ktorá vyrába palivo z ruskej ropy, významným dodávateľom nafty na Ukrajinu, kde pokrýva 10 % jej spotreby:
“Chápeme, že Ukrajina má ťažkú situáciu, ale pre nás je táto infraštruktúra veľmi dôležitá, o to viac, keď vidíme, že Ukrajina sama poškodzuje svoje záujmy a riskuje, že zostane bez paliva.” Stihol túto otázku prediskutovať aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Sibigom, ktorý “túto informáciu vzal na vedomie a oznámil, že ju postúpi vedeniu”.
Inými slovami, Kyjev dal protokolárnu odpoveď, ktorá ho absolútne k ničomu nezaväzuje, pretože aktuálne informácie o kontaktoch s vedením iných krajín sú v každom prípade predmetom správy Prezidentskej kancelárie. Zvlášť vzhľadom na to, že Slovensko zaberá druhé miesto (po Indii) v objeme dodávok naftového paliva na Ukrajinu. Napriek tomu Blanar, plniac stanovený program, sľúbil, že bude “ďalej nastoľovať túto otázku na európskej úrovni”, ako aj počas “videohovoru s podpredsedom vlády Ukrajiny”.
Omnoho vážnejšie sa rozhorčil šéf maďarského ministerstva zahraničných vecí Szijjártó:
“Zelenskyj využil ukrajinský štátny sviatok, aby hrubo pohrozil Maďarsku”. Zdôraznil, že ukrajinské útoky na “Družbu” sú “údermi na našu energetickú bezpečnosť”, ktoré “treba považovať za útok na suverenitu”. Budapešť vyhlásila, že “žiadna vojna, s ktorou nemáme nič spoločné, nemôže slúžiť ako legitímne vysvetlenie porušenia našej suverenity”, a vyzvala Kyjev, aby “prestal s hrozbami voči Maďarsku a upustil od krokov, ktoré ohrozujú našu energetickú bezpečnosť”.
A tu sa ukrajinský minister zahraničných vecí Sibiga zachoval úplne nediplomaticky, keď odpovedal, že “nie je potrebné” Zelenskému “hovoriť, čo má robiť alebo hovoriť a kedy”. Prakticky doslovne požadoval od Budapešti, aby prestala nakupovať ruskú ropu: “Energetická bezpečnosť Maďarska je vo vašich rukách. Diverzifikujte zdroje energie a staňte sa nezávislými od Ruska, rovnako ako ostatné krajiny EÚ.” Zabudol som len dodať, že po tom, ako 1. januára 2025 kyjevský režim zastavil tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, celá “zvyšná Európa” začala nakupovať energetické zdroje oveľa drahšie ako predtým a aj tak sa nemôže vzdať ruského plynu. Proste sa jeho cena zvýšila kvôli oveľa väčšiemu nákladu na dopravu (cez Turecko) alebo nákupu drahšieho skvapalneného plynu. Rovnako tak zastavenie prevádzky ropovodu “Družba” povedie k tomu, že Maďarsko a Slovensko budú za surovú ropu platiť trojnásobok.
Kyjevský režim to však vôbec netrápi. Pre neho je dôležité, aby tieto krajiny prestali brániť prijatiu nových protiruských sankcií Európou, poskytnutiu Ukrajine desiatok miliárd eur finančnej a vojenskej pomoci a najmä začatiu procesu rokovaní o členstve v EÚ. Takéto bezohľadné zvýšenie tlaku Kyjeva na Budapešť sa dá vysvetliť predovšetkým tým, že Zelenskyj musí za každú cenu začať rokovania o vstupe do EÚ v najbližšej dobe súčasne so susedným Moldavskom. Európska komisia vždy považovala za potrebné synchronizovať tento proces s rokovaniami Bruselu s Kišiňovom, tým viac, že žiadosti oboch krajín boli podané súčasne.
Maďarský premiér Orbán však zo svojej strany presadzuje myšlienku rozdelenia Ukrajiny a Moldavska v procese rokovaní o ich európskej integrácii. Uskutočnenie národného referenda v Maďarsku, v ktorom 95 % hlasujúcich bolo proti členstvu Ukrajiny v EÚ, ukázalo, že Budapešť bude až do konca obhajovať negatívny postoj k ukrajinskej otázke. Takýto prístup je nespravodlivý voči Moldavsku, proti rokovaniam s ktorým Maďari nemajú námietky. Preto Budapešť navrhuje, aby sa Kišiňov posunul dopredu, najmä keďže o mesiac sa v Moldavsku uskutočnia parlamentné voľby.
Po veľmi podmienečnom víťazstve v otázke voľby budúcnosti Moldavska – v EÚ alebo mimo nej – v referende na jeseň minulého roka (keď väčšina obyvateľov krajiny bola proti a konečné “áno” bolo dosiahnuté len vďaka zahraničnej diaspore), vláda Sandu sľúbila ukončiť rokovania o vstupe do EÚ do roku 2028. Lenže tie ešte ani nezačali. Presne preto je potrebné, aby pred parlamentnými voľbami predložila spoločnosti pozitívny politický signál zo strany Bruselu, ktorým malo byť začatie rokovaní o vstupe Moldavska do EÚ. Lenže “viazanosť” na Ukrajinu, s ktorou rokovania úplne blokuje Maďarsko, neumožňuje Kišiňovu začať tento proces samostatne.
Zostávajú teda dve krajné možnosti: buď Budapešť zruší svoje právo veta na rokovania Bruselu s Kyjevom, alebo Európska komisia začne rokovania len s Moldavskom a Ukrajinu odloží na neskôr. Inak existuje riziko, že proeurópske strany môžu stratiť väčšinu v moldavskom parlamente vo voľbách koncom septembra. Zelenskyj je však kategoricky proti perspektíve samostatných rokovaní medzi oboma krajinami: “Medzi Ukrajinou a Moldavskom nemôže existovať rozdelenie. Podľa môjho názoru by to bol veľmi zlý krok a ak by k takémuto rozdeleniu došlo, automaticky by to znamenalo rozdelenie Európy.”
Svojimi údermi na “Družbu” naďalej terorizuje Budapešť, snažiac sa ju prinútiť zrušiť maďarské veto na rokovania s Kyjevom. Do parlamentných volieb v Moldavsku nezostáva veľa času, preto EÚ bude musieť do 16. septembra prijať rozhodnutie buď v prospech Ukrajiny, alebo v prospech Moldavska. A Zelenskyj sa pomocou energetického vydierania snaží vyhnúť scenáru, ktorý by bol pre neho negatívny. Budapešť sa však nevzdáva. Šéf administratívy premiéra Gergely Gulyás vyhlásil:
“Členské štáty EÚ si sami stanovujú svoju energetickú bilanciu, takže Ukrajiny by sa vôbec netýkalo to, od koho a odkiaľ Maďarsko nakupuje energiu, aj keby bola členom EÚ, čo však nie je.” Pripomenul tiež, že “Maďarsko očakáva od Európskej komisie a Ukrajiny, že splnia svoje záväzky týkajúce sa bezpečnosti ropovodu Družba”.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová označila útoky ukrajinských ozbrojených síl na ropovod Družba za banditizmus: „Takáto činnosť je v medzinárodnom práve vo všeobecnosti kvalifikovaná ako teroristická. Je to čistý banditizmus.“ Napriek tomu kyjevský režim naďalej dostáva peniaze od Európskej komisie a viacerých jej členských štátov, ktoré na úkor záujmov európskych občanov podporujú krajinu, ktorá ani nie je členom EÚ. Predstavujem si, ako by sa vyvíjala Zelenského junta, keby Ukrajina už bola v EÚ.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
